B E Z H R I E CH U

Chapter 41

The woman who cheated death
_______

18. September 1999

,,Je mi to ľúto, Grangerová. Odpusť mi..." šepol a prútik pevnejšie zovrel v ruke. Zahľadel sa do jej očí, do útrob, ktoré ho zaviedli priamo do jej duše. Stále v nich bol strach, ale niečo v ich odraze sa zmenilo - zjemnelo. Akoby sa jej srdce s niečím zmierilo...So smrťou, ktorá ju čakala. Draco raz spomínal, že má niekedy pocit, že smrť je pre členov Rádu skôr vykúpením než trestom. Mal pravdu? Bojovali za ich svet, aby nakoniec svoju vlastnú smrť prijali s otvorenou náručou a zmierením?

,,Ak ma zabiješ," prerušila ticho, ktoré navôkol nich vládlo, ,,zachrániš tým ich aj seba?"

Zarazene prižmúril oči, ,,čo tým myslíš?" spýtal sa prekvapene.

Hermiona sa zhlboka nadýchla, ,,ak ma teraz zabiješ, zaistí moja smrť bezpečie tebe a tvojim priateľom? Dracovi?"

Jej otázka ho tak prekvapila, že takmer prehliadol fakt, že Draca nazvala krstným menom. Hľadel do jej očí a na moment jeho mysľou preletela šialená myšlienka. Musela byť iba výplodom jeho fantázie, pretože...

Zhlboka sa nadýchol, a keď sa pozrela do jeho očí využil situáciu a surovo sa predral do jej mysle. Jej obrany boli vztýčené, ale nie dostatočne a on si nimi ľahko prebojoval cestu.

,,Netušil som, že za tebou pôjde," šepol, zatiaľ čo ďalej hľadel na jazvu.

,,Bojovala by pre teba, rovnako ako ty pre ňu," pokrčila ramenami, ,,vojna môže priniesť omnoho horšie následky ako malú jazvu."

,,Je to tesne pri tepne. Mohla ťa zabiť."

Jemne do dlane vzala jeho tvár a slabým tlakom ho prinútila zodvihnúť k nej zrak, ,,ale nezabila."

Spomienku vystriedala ďalšia. Akoby sa dvere jednej zavreli, zatiaľ čo druhé sa otvorili.

,,Som tvoja. Až kým nevyhasne celkom posledná hviezda na oblohe, som tvoja, Draco." 

,,Budem pre teba bojovať, Grangerová," šepol, ,,sľubujem, že jedného dňa skutočne budem."

,,Ja viem. Viem, že budeš."

Pocítil tlak, ktorým sa ho snažila z mysle vyhodiť. On však chcel viac. Potreboval vidieť viac. Potreboval...Spomienku vystriedala nová.

Keď z jej mysle vystúpil, po tvári jej tiekli slzy. Nedokázala ho zo svojej hlavy vyhodiť dostatočne rýchlo. Vedela, čo videl. V odraze jeho očí sa mihali posledné záblesky jej spomienok, prelínajúc sa s prekvapením, ktoré okupovalo jeho vlastnú myseľ. Nie...Nebolo to prekvapenie, kúsok jeho duše to tušil už nejaký čas, bol to šok z toho, čo to znamenalo. Ničím nefalšovaný šok.

,,Motýle," vydýchol a na moment sa zadíval na trávu pod jeho nohami. Keď znova zrak zdvihol k jej očiam, zľahka dlaňou prešiel tesne pred plameňmi, ktoré ju držali v pomyselnej klietke ako chytené zviera. Oheň pomaly ustúpil až z neho ostal len vypálený kruh navôkol nej ako spomienka, že tam niekedy bol.

Hermiona mlčala. Nepohla sa ani o centimeter.

,,Ty ho miluješ," hlesol.