B E Z H R I E CH U

Chapter 2

Territory of the enemy
________

Automaticky chcela vyslať ďalšie, keď si uvedomila, že ho zasiahla. Na moment zamrzla a pár krát zamrkala, aby sa uistila tým, čo vidí. Ležal na zemi, zviazaný hrubými povrazmi, úškrn vystriedalo mračenie a ona mohla vidieť, ako sa snaží vyslobodiť. Každý sval sa mu napínal. Zatínal čeľusť, prútik ležal kúsok od neho. Keď na ňom spočinula pohľadom, rozbehla sa priamo k nemu a rýchle ho zo zasneženej zeme zodvihla. Pevne ho zovrela v rukách a otočila sa späť na neho. 

Pozeral priamo na ňu, chladne a prenikavo. Na jeho nenávistný pohľad bola zvyknutá. Tento bol však odlišný od tých, ktorými ju častoval predtým. Bola v ňom nehynúca nenávisť akoby ho obrala o niečo, čo mu právom patrilo. A pravda bola taká, že aj obrala. O slobodu. Uvedomoval si, že je lapený a je iba na nej, ako jeho osud skončí. Mlčal. Iba na ňu hľadel a jej nejaký čas trvalo, kým si plne uvedomila, čo sa práve stalo.

Chytila Malfoya. Ona ho naozaj porazila a nie len to, podarilo sa jej ho chytiť. Keby nebola v takom šoku iste by sa tomu zasmiala. Potrebovala sa však sústrediť. Prekonala tých zopár krokov, ktoré ich delili a chladne ho chytila za rameno. Počastovala ho úškrnom, ktorý by jej nepochybne mohol aj on sám závidieť a ten istý moment, ako sa pod jej dotykom trhol si vybavila jediné miesto, kam sa mohla premiestniť.

Keď sa jej nohy dotkli opäť pevnej zeme, pustila jeho rameno. Obaja stáli v malom dvojposchodovom domčeku pri útese. Bolo to jedno z ďalších bezpečných miest, ktoré rád mal pre prípad potreby. Na prízemí bola malá kuchynka a obývačka s krbom, odkiaľ sa dalo pomocou hop šup prášku dostať k Andromede a do hlavného štábu rádu. Na poschodí boli tri izby, každá s vlastnou kúpeľnou. Hermiona rýchlym pohybom prútika privolala stoličku, na ktorú ešte stále mlčiaceho Draca postrčila. Keď dosadol na stoličku zavrčal a hodil po nej ďalším chladným pohľadom. Čo ona bez pripomienky obišla a ďalším tichým kúzlom vyčarovala Patronusa, aby poslala správu Lupinovi. Keď sa z prútiku znieslo prenikavé svetlo a sformovalo do krásnej malej vydri, potichu vyslovila odkaz a vydra odletela vzduchom nasledovaná párom dvoch očí.

Draco nikdy predtým Patronusa nevidel. Vedel, čo to kúzlo je zač, aj, čo obnáša jeho vyčarovanie. Ale tak ako väčšina smrťožrútov, nebol ho schopný vykúzliť. Nevlastnil dostatok šťastných spomienok a jeho duša bola príliš zahalená temnotou. Pravda bola taká, že sa o neho v skutočnosti ani nikdy nepokúšal.

Hermiona sa s hlbokým nádychom otočila spať na neho a až v ten moment si sama sebe dovolila jeden úprimný smiech. Draco nadvihol jedno obočie a bol si takmer istý, že ju vojna pripravila o rozum.

,,Chytila som ťa, Malfoy," povedala víťazoslávne a uškrnula sa.

,,Gratulujem, Grangerová. Si šikovné dievča a čo, keby si sa stala teraz aj dobrým, poslušným dievčaťom a opäť ma zas pustila?"

,,Ani za všetky relikvie smrti."

Aspoň to skúsil nie?

Podráždene zavrčal a odvrátil od nej pohľad.

Po pár minútach ticha sa jej nervozita opäť ukázala. Hermionine srdce splašene bilo. V rukách zvierala svoj aj jeho prútik a začala sa nezmyselne prechádzať po malej kuchyni. Od dverí vedúcim na chodbu späť ku kuchynskej linke, pri ktorej sedel Malfoy. Miestami zastala klopkajúc jednou nohou na mieste a nakukla do obývačky cez pootvorené dvere. Jedna jej časť skákala hrdosťou, že sa jej ho podarilo chytiť. Druhá bola zvedavá a nervózna zároveň, premýšľajúc, čo to vlastne znamená. Oni ľudí nezabíjajú ani nemučia. Tak, čo s ním spravia? Budú ho väzniť? Znova ho pustia? Pokúsia sa z neho niečo dostať? Nejaké informácie?