Chapter 15

85 8 11
                                    

The beginning and end of sin
________

Od dohody medzi Dracom a Hermionou ubehol týždeň. Sedem dní pretkaných zvláštnymi rozhovormi, nesmelými otázkami, ktorými sa Hermiona snažila získať viac informácii o Dracovom poste u Temného pána. Určili si hranice, ktoré nebudú prekračovať, aby nedochádzalo ku konfliktom. Ona ho nebude každý deň presviedčať o tom, aby vymenil strany a on nebude útočiť na jej slabiny. Nebude pred ňou spochybňovať smrť členov rádu ani ich nazývať naivnými bláznami s vierou v čistú hru. Jednoducho si stanovili pravidlá, ktoré by mohli zabrániť potencionálnym hádkam. Hermiona sa rozhodla celkom potlačiť všetko, čo sa netýkalo rádu a pomoci ich víťazstvu. Vyhýbala sa akémukoľvek priamemu kontaktu s Dracovou pokožkou, akejkoľvek slovnej hre, ktorá by sa mohla prehupnúť do jedného z ich príliš osobných a hlbokých rozhovorov. Obrnila sa svojou racionálnosťou a znova sa zamerala na pomoc Harrymu.

Bolo to náročné a jej myšlienky sa počas prvých troch dní zvykli uberať príliš často k Dracovi, ale napokon sa dokázala plne sústrediť aj na niečo iné ako smrťožrúta, s ktorým zdieľala jeden dom. Každý cit pripísala osamelosti, ktorú pociťovala tak, ako mnohokrát predtým a uzamkla hlboko do svojej duše, pod stovky nezvratných zámkov. Nie, že by si hlúpo nahovárala, že sa tých zvláštnych pocitov zbavila, skôr sa iba snažila nevenovať im príliš veľkú pozornosť. Boli omnoho dôležitejšie veci, ako jej zmätená duša. Dni plynuli rýchlo a jej dochádzali nápady, ako prelomiť to trápne ticho, ktoré po pár vetách medzi ňou a Dracom nastalo.

,,Grangerová," zasyčal podráždene, keď sa na posteli zaprel o ruky, aby sa lepšie usadil ,,si tu so mnou každý Merlinou deň, od rána do noci a aj napriek tomu sa zakaždým strhneš, keď sa pohnem," venoval jej vyčítavý pohľad, ,,nie, že by som ti mal, ako ublížiť, všakže?"

Spojila pery do tenkej línie a zaklapla knihu, ktorú držala v rukách, zatiaľ, čo sedela v pohodlnom kresle, ktoré vykúzlila na začiatku týždňa, ,,nie, že by si bol jeden z najnebezpečnejších smrťožrútov so sklonom zabíjať muklorodených, všakže?" opáčila rovnako štipľavým tónom.

Jazykom si prešiel po spodnom ďasne pred radom bielych zubov a prepaľoval ju ostrým pohľadom. Zrak mu padol na knihu v jej rukách a odrazom jeho očí preblesklo slabé zaligotanie. Vstal a pomalým krokom, počas ktorého ju neprestajne sledoval podišiel k nej. Nadvihla tvár, aby mu videla do očí, keď zastavil pred kreslom, v ktorom sedela. Tázavo nadvihla obočie, keď mlčal a v jeho očiach sa odrážalo niečo matne pripomínajúce lišiacky úmysel. Na jeho pery si našiel cestu malý úškrn, keď sa prudko natiahol po jej knihu a vytrhol jej ju priamo z rúk.

,,Malfoy," vyštekla. Rýchlym pohybom zložila nohy, ktoré mala do tej doby prehodené cez opierku na chladnú zem. Takmer slabo sykla, keď sa ostrý chlad oprel o jej nahú pokožku, ,,vráť mi to!"

Nadvihol jedno obočie a vtiahol spodnú peru medzi zuby, ,,zabudni, motýlik," pokrútil hlavou zatiaľ, čo cúval a uprene sledoval každý jej pohyb.

Prevrátila očami a s tichým zafunením vykročila jeho smerom, naťahujúc prázdnu dlaň, ,,nebuď ako malý, Malfoy a vráť mi tú knihu!"

,,Opäť ti slušné správanie nič nehovorí?"

,,Povie ten, čo mi drzo vytrhol knihu z rúk," venovala mu ironický úsmev a kráčala ďalej jeho smerom zatiaľ, čo on cúval naprieč celou izbou.

,,Pozrime sa, čo to čítaš, Grangerová," obrátil knihu nadpisom k sebe zatiaľ, čo voľnú ruku mal natiahnutú pred seba, aby zamedzil Hermione prístup k nemu. Očami rýchle prešiel po texte a odfrkol si, ,,Kúzelnícke historické predmety a ich využitie."

B E Z  H R I E CH UDonde viven las historias. Descúbrelo ahora