B E Z H R I E CH U

Chapter 1

Catch me if you can
________

,,Hermiona podaj mi kostro-rast," zakričal bývalý profesor Obrany proti čiernej mágii.

Hermiona na jeho hlas zareagovala a takmer okamžite k nemu pribehla s požadovaným elixírom. Vlasy mala strapaté a výrili navôkol nej ako pomyselný závoj, tak ako vždy. Ale to, že jej padajú do očí nevnímala, mala dosť práce s tým, behať po miestnosti, ktorá praskala vo švíkoch a pomáhať tam, kde ju bolo treba. To, že jej ruky pokrývala zaschnutá krv jej priateľov prestala vnímať už dávno, nebol čas na malichernosti a každá ďalšia uplynulá sekunda bola pre každého zraneného kľúčová. S každou ďalšou minútou mohol byť ktokoľvek z nich bližšie k smrti. Ale tak to už vo vojnách bývalo a táto nebola výnimkou. Pohľadom skenovala miestnosť, aby zistila, ktorý člen ich odboja potrebuje pomoc skôr.

Zastala na Terrym, ktorý sedel na zemi opretý o skrinku a ľavú ruku si držal na pravom boku. Oči mal zavreté a plytké nádychy sem tam preťalo bolestné zasyčanie. Hermionine nohy sa samé dali do pohybu jeho smerom, a keď si k nemu čupla, musela sa zhlboka nadýchnuť. Bolo toho už príliš, príliš zranených, príliš smrti a príliš prebdených nocí.

,,Terry, musím tu ranu vidieť," zašepkala, aby ho nevyplašila, nebola si istá či jej prítomnosť zachytil. Chlapec však len otvoril oči a uprel na ňu svoj prázdny pohľad. Po tvári sa mu skotúľala slza a na špinavej tvári po sebe zanechávala cestičku.

,,Ja to zvládnem...Choď pomôcť niekomu, kto má ešte, o čo bojovať," s posledným slovom odvrátil pohľad na zem kúsok od neho. Hermiona jeho pohľad nasledovala a na moment jej srdce znovu vynechalo úder. Vnútro sa jej nepríjemne stiahlo, akoby padla do diabolského osídla.

Na zemi ležala Emma Dobbsová, ktorej sa ten deň stal osudným, keď pri boji na malý okamžik poľavila a tým si podpísala ortel smrti. Bola to Terryho priateľka a osud im doprial len pár mesiacov počas krutej vojny.

,,Terry," vydýchla Hermiona, ,,Emma by chcela, aby si bojoval ďalej."

,,Zomrela kvôli mne, Hermiona," hlas sa mu zlomil, ,,prestala sa sústrediť, pretože som sa nechal zatlačiť do kúta a ona sa o mňa bála."

Hermiona na moment zavrela oči. Stále jej v ušiach znel Terryho výkrik, keď Emmu zasiahla jedna z neodpustiteľných kliatob a ona dopadla na zem s posledným výdychom a očami upretými na Terryho. Tá spomienka ju bude strašiť do konca jej dní a ona si nebola istá, koľko podobných spomienok ešte dokáže zniesť, kým ju načisto pohltí šialenstvo. Bola to sekunda, kedy si Emma všimla, že lásku jej života jeden so smrťožrútov zatlačil do kúta a ona pohľad uprela na neho. Sekunda, ktorá ju stála niečo, čo jej už nikto nebol schopný vrátiť. Život. V ten istý moment, kedy sa Terry zrútil na zem s výkrikom tak hlasným a bolestným, že mala Hermiona pocit akoby sa jej srdce roztrieštilo na milión kúskov a s očami zaplnenými slzami, vyslala štítové zaklínadlo jeho smerom.

Bojovala práve s Malfoyom, v podstate ako vždy, keď sa členovia Rádu a smrťožrúti dostali do boja. Akonáhle si všimli jeden druhého, nikomu inému nevenoval ani jeden z nich pozornosť. Pre ten moment to bol ich osobný súboj a Merlin jej bol svedkom, že ich sily boli vyrovnané. Ani jeden z nich nemal navrch. Ale akonáhle počula jeho výkrik, na Malfoya zabudla a otočila sa jeho smerom. Merlin stál pri nej, pretože to bola začiatočnícka chyba, ktorá ju mohla stáť život rovnako ako Emmu.

,,Nedovoľ, aby jej smrť bola zbytočná. Ukáž mi ten bok, Terry!" nekompromisne, ale s dávkou súcitu, prehovorila kučeravá čarodejnica. Na smútok bol už dávno v tej vojne vyhradený len veľmi malý úsek času, ktorý mali. Nemali možnosť smútiť. Nebolo im umožnené zármutkom tráviť priveľa času.