B E Z H R I E CH U

Chapter 5

Something more
________

,,Čo je tentokrát, Grangerová?" premeral si ju podozrievavým pohľadom.

Ukázala na neho prstom a vošla dovnútra, ,,ten deň...Keď zomrel Perseus, bojovala som s tebou," medzi obočím sa jej spravila vráska.

,,Kam tým smeruješ? Vieš, že som ho nezabil ja."

,,Nie. Teda, áno viem, ale stiahol si sa aj s ostatnými," vydýchla, premýšľajúc nad tým, čo sa chystá povedať.

Prižmúril oči a pokúšal sa prísť na to, čo sa mu snaží zdeliť, ,,každý boj v jeden moment skončí, Grangerová. Čo sa snažíš naznačiť?" tázavo nadvihol obočie.

Zodvihla k nemu zrak, ktorý do tej doby upierala na neurčité miesto v miestnosti,
,,povedal si, že by si mi neublížil," urobila jeden opatrný krok vpred, ,,videl si ma, ako som sa zrútila k nemu na zem. Mal si perfektný moment zabiť ma. Nevnímala som, čo sa deje navôkol. Bola som jednoduchá korisť, ale ty si sa namiesto toho stiahol. Mohol si ma zabiť a nestálo by ťa to žiadnu veľkú námahu."

V jeho tvári hral nečitateľný výraz. Svoje chladné oči zabodával do tých jej prejasnených svetlom, ,,čo tým chceš povedať? Že som mal toľko zľutovania, aby som nechal humusáčku pokojne žialiť za tým hlupákom, ktorý ťa miloval až za kliatbu?" výsmešne sa uškrnul a pokrútil hlavou, ,,možno nemám len rád ľahké koristi. Možno ma viac baví loviť zver, ktorá sa bráni a možno som sa ťa nikdy nepokúsil skutočne zabiť. Možno som ťa vždy chcel vidieť iba trpieť. Vidieť krv, ktorá sa valí z tvojich rán," vstal a podišiel k nej bližšie, ,,možno ma baví pohľad na to, ako trpíš. Ako prosíš Merlina o milosť. Možno sa vyžívam v tvojej bolesti," naklonil hlavu nabok a s výsmechom vpísaným v tvári na ňu hľadel.

Vzdorovito zdvihla hlavu vyššie a urobila jeden nepatrný krok jeho smerom, ,,a možno si sa stiahol, pretože sa v tebe ozvalo niečo chabo pripomínajúce súcit," uprene pozrela do jeho očí akoby očakávala, že jej to vyvráti. Akoby očakávala, že každé jej slovo poprie. Rozhodla sa ignorovať fakt, že ju znova nazval humusáčkou.

,,Ak sa vyžívaš v mojej bolesti, ak ťa baví pohľad na to, ako trpím, prečo si povedal, že by si mi neublížil?"

,,Povedal som toho mnoho naprieč rokmi, Grangerová. Niečo boli klamstvá a niečo prosté skutočnosti. Nikdy nemôžeš vedieť, čo myslím vážne a, čo naopak nie."

Vykročil jej smerom a, hoci ju inštinkt nútil cúvnuť, zaborila päty silnejšie do podlahy, aby ostala nehybne stáť na mieste. Zastavil až pri nej a naklonil sa tvárou tesne k tej jej, ,,možno by som ti nikdy neublížil. Možno by som to nedokázal. A možno, by som v mžiku okamihu zastavil tvoje srdce bez jediného zaváhania," odtiahol sa s pohľadom ešte stále zabodnutým do jej očí, ,,kto vie," ležérne pokrčil ramenami a na tvári sa mu objavil úškrn.

Odfrkla a obrátila sa na odchod. Po pár krokoch sa však zastavila a s pohľadom zapichnutým do dverí povedala, ,,vieš Malfoy, mať súcit nie je hanba, je to dôkaz toho, že v tebe žije ešte stále niečo ľudské."

,,Ja mám súcit, Grangerová. Len nie pre teba," jeho hlas bol tak chladný.

,,Nenávidíš ma pre niečo, za čo nemôžem," prudko sa znova obrátila k nemu, ,,nenávidíš ma pre hlúpy pôvod, Malfoy. Už celé roky sa mi snažíš podkopnúť nohy za to, komu som sa narodila. Nie je to už príliš prízemné aj na teba?"

,,Nenávidím ťa pre diametrálne odlišne dôvody, Grangerová," podišiel o krok bližšie, ,,ver mi, pôvod je na spodku toho zoznamu."

Nenávidel ju. Ale nie pre jej pôvod, tým to možno začalo. Skutočný dôvod jeho citov k nej, bol celkom odlišný.