B E Z H R I E CH U

Chapter 20

The promise
________

Premeral si ju pohľadom a mlčky prikývol. Zoskočil z parapety okna a vykročil jej smerom, zatiaľ čo ona medzičasom vstúpila dovnútra. Obrátila sa k dverám a zavrela ich, aby mohla zrušiť všetky ochranné kúzla, ktoré Malfoya držali vo vnútri. Stála mu chrbtom a zložitými kúzlami odbúravala všetky bariéry. Sledoval, ako sa pomaly na dverách zobrazujú runy, ako by boli vyryté priamo do nich. Uznanlivo zvesil kútiky úst. Bolo to jedno z obťažnejších bariérových zaklínadiel a to jej bolo prevedené bezchybne. Každá runa bola na svojom mieste. Medzi nimi bolo vpísané jeho meno, aby ho udržalo na tej strane bariéry. Musela ho zrušiť, ako prvé, aby nakoniec mohla jeho dotyk vpísať do dverí a tým mu umožniť vyjsť von. A celkom nakoniec zrušiť aj dotykovú bariéru, aby bola znova izba prístupná všetkým. Prútikom prechádzala tesne pred dverami zložitými ťahmi a pred ňou ako sieť tenkých vlasov svietila kompozícia zaklínadla, ktoré bolo vpísané do bariéry. Každú runu musela odstrániť zvlášť, aby v rovnaký okamih nepoškodila dotykové kúzlo. Trvalo jej to niekoľko minút a s poslednou zmazanou runou svetlo pohaslo.

Obrátila sa znova k nemu, ,,budem potrebovať, aby si ruku položil na dvere. Presne sem," povedala a prstom ukázala na miesto, kde sa predtým nachádzali dve runy. Priamo medzi to miesto položil opatrne dlaň. ,,Cítiš niečo?" spýtala sa, aby sa uistila, že ho vo vnútri už viac nedržia runy, ale iba fakt, že jeho meno nebolo vpísané v základoch kúzla a tak nemohol vyjsť von. Nezáležalo na tom, na ktorej strane Draco stál, podstatný bol fakt, že nemohol prekročiť prah dverí. Runové zaklínadlo ho držalo v miestnosti ako samostatnú osobu, ktorá by v rovnaký okamih ako by sa rozhodla vyjsť von, spustila niečo ako alarm a jeho ruka by slabo vibrovala. Dotykové kúzlo bolo iné. Nemohol prekročiť prah dverí, pretože v okamih ako by sa o to pokúsil spôsobilo by mu to bolesť a kľučka dverí by sa rozhorela čím by mu spôsobila popáleniny na pokožke ruky. Ak by sa mu však napriek tomu podarilo dvere otvoriť, neprešiel by cez prah dverí, pretože by ho odhodilo naspať do izby.

Použila obe ochrany, aby zabránila jeho úteku. Pri starodávnom runovom, ochrannom zaklínadla bola výhoda, že fungovalo podľa toho, čo ste do nich vpísali. Čo tvorilo základ rún, preto bolo tak náročné a ťažko prelomiteľné. A to bol dôvod, pre ktorý by možný narušitelia predpokladali, že tvorilo najsilnejšiu ochranu bariéry.

Zhlboka sa nadýchla a prútikom namierila na jeho ruku. S pod jeho dlane sa začali tiahnuť tenké línie pripomínajúce korene. Na mieste, kde bolo vpísané meno niekoho ďalšieho sa sa niť slabo zaligotala. Pomaly vpísavala jeho meno do základu kúzla, a keď sa spojila s posledným koreňom ochrany, na moment silno zažiarila, aby mohla hneď na to pohasnúť a celkom vyblednúť. Zložila prútik a zodvihla k nemu zrak, ,,hotovo. Môžeš vyjsť von bez toho, aby ťa niečo obmedzovalo," povedala a skusla si spodnú peru. Na moment prižmúril oči, ,,povedala si im o...O tom, čo sa stalo medzi nami?"

,,Nie."

Pomaly prikývol a skôr ako rukou uchopil kľučku sa natiahol k nej a dlaňou ju chytil za tvár. Palcom jemne prešiel po línii jej pier a slabo sa pousmial, ,,moja lojalita nepatrí im. Mala by si to vedieť," vydýchol tesne predtým než sa naklonil k nej a ukradol si jeden z malých bozkov. Keď sa jeho pery znova vzdialili od tých jej slabo prikývla, ,,viem to."

Bolo pre ňu zvláštne kráčať bok po boku Malfoya s vedomím, že ho nič nedrží predtým, aby utiekol. Aby sa vyparil ako čierna hmla na oblohe. Ale napriek tomu niekde vo vnútri vedela, že to nespraví. Mlčky ju nasledoval až do malej kuchyne. Tesne predtým, ako Hermiona otvorila dvere jemne dlaňou prešiel po jej chrbte, čo ju primälo sa pousmiať. Otvorila dvere a vošla dovnútra, nasledovaná Dracom. Remus a Kingsley sedeli za malým jedálenským stolom a obaja k nim obrátila pohľad, keď vstúpili. Hermiona s Dracom mlčky prešli k dvom starším čarodejníkom a obaja sa usadili naproti nim. Na Dracovej tvári, ako vždy hrala kamenná maska, ktorá za svoje múry nikoho nevpustila. Odraz jeho očí bol chladný rovnako ako v ten prvý deň, čo ho do domu Hermiona priniesla. Tušil, čo od neho budú žiadať. Bol si tým takmer istý.