Ľad a slama

6. kapitola: Držať sa vpredu a milovať svoje jazvy

Jedna z mojich obľúbených kapitol :)

„Jednoducho si iba tak vošla do haly a Soňa letela z koňa!"

Do pohára som si naliala svoj obľúbený pomarančovo - ananásový džús a sledujúc mamu ho na ex vypila. Tá spolu s otcom sedela pri kuchynskom stole a diskutovala o včerajšom dni.

Pri spomienke na včerajšok som sa musela usmiať. Možno som kvôli tej sprostej Laure letela z koňa, no poobedie mi spríjemnil Mário.

„Mal by som si pohovoriť s trénerom toho dievčaťa?" otec nadvihol obočie a pozrel na mamu.

Opäť som sa usmiala a naliala si ďalší pohár džúsu.

„Netreba. Včera som mu dostatočne dohovorila. Už aj bez toho vyzeral dosť vystrašene a myslím, že sa dostatočne poučil," povedala a odpila si z kávy.

„Ozaj, Hanákovci nás pozvali na návštevu. V piatok večer," nadhodil otec.

„Nenamietam. Ale Máriova mama sa so mnou chcela o niečom porozprávať. Vieš, ten chlapec čo nám našiel Mernemka."

Takmer som sa zadusila džúsom.

„Soni, je ti niečo?" prehovorila smerom ku mne mama. Očividne ma počula kašlať, no nemohla ma vidieť, pre stenu výklenku kde sa nachádzala jedáleň. Sedela na dosť hlúpom mieste, takže zatiaľ čo ja som ju sčasti videla, ona mňa nie.

„Som v poriadku!" zakričala som smerom ku nej.

„Dnes budeme trénovať až večer. Je príšerné horúco. A to som si myslela, že po takej búrke sa ochladí. Mala by si si trošku užiť posledný teplý deň. Choďte s Romanom na kúpalisko, alebo niekam inam," dodala po chvíľke.

To by mi ešte chýbalo, pomyslela som si. Na kúpalisku som nebola ani nepamätám no vôbec mi to nechýbalo. Ale trochu adrenalínu v lanovom centre by som si teda užiť chcela. Mali tam celkom sexi inštruktora.

Vtedy tresli vchodové dvere. Do kuchyne napochodoval Roman v teplákoch, čiernom tričku a s veľkou taškou na hokejový výstroj.

„Ako sa ti darilo?" opýtal sa ho okamžite oco.

„Pol na pol," prehovoril Roman a sťažka dopadol na stoličku.

„Nezabudni, že onedlho bude ďalší zápas," upozornil ho. „Dobre rodina, musím ísť. Majte sa," vstal pobozkal mamu, Romana potľapkal po pleci a potom pozdravil aj mňa.

„Ahoj!" zborovo sme ho pozdravili.

Bol to snáď prvý deň v tomto týždni kedy som ho zastihla takto ráno doma. Posledné dni som dosť dlho vyspávala, no dnes som si konečne zašla zabehať.

„Tiež by som sa mala pomaly zberať. Potrebujem vybaviť ešte niekoľko vecí okolo toho nového koňa," mama zagúľala očami, potom sa s nami rozlúčila letmým bozkom.

O chvíľu už sme počuli štartovať mamine auto.

„Mám ťa pozdraviť od Maja." Roman na mňa veľavýznamne pozrel. „A...chcel som sa ťa spýtať, či by si s nami nešla na kúpalisko." Nevinne sa na mňa usmial.

„Čože? S tebou a s Majom?"

„Prečo nie?"

„Nemôžem mám svoje dni!" vyhŕkla som

Roman sa zachechtal. „Neklam. Naposledy to bolo začiatkom tohto mesiaca..."

„Ty sa mi chodíš pozerať do kalendára alebo čo?" popudene som ho prerušila.