VEDELA SOM TO!

68.

Predposledná časť a zároveň jedna z mojich najobľúbenejších. V najbližšom čase vydám aj epilóg. Snáď si ho užijete tak ako ja, keď som to vymyslela. ❤️Bavte sa.😘

O 3 roky neskôr...

Kassidy: Lietadlo priletí o hodinu skorej. Viem, že toho máš poslednú dobu veľa, ale práve nie je vhodný čas na ignorovanie.

Kassidy: Nie, že zabudneš. Vieš predsa, s ktorými individuami toto absolvujem.

,,Niekto mi volá. Mala by som to dvihnúť." Sťažovala som si, keďže mi dobrú pol hodinu vyzváňal telefón a ja som namiesto odpovede ležala v posteli a užívala si pokoj, ktorý mi celý týždeň chýbal. Študovať na univerzite je ozaj zabijak.
,,To počká." Zaškeril sa a obdaril ma ďalším bozkom. Bola som uväznená v jeho náručí a úprimne... Netúžila som po ničom inom, iba zostať a počúvať s ním hudbu, bozkávať sa, smiať a neriešiť, na akú skúšku sa treba učiť.
,,Myslíš?" Pohrávala som sa s jeho kučierkami, presne takými ako mal...
,,Kráska." ...pred niekoľkými rokmi. Nezmenil sa. Jeho nádherná tvár, sivo-zelené oči, vysoká vyšportovaná postava...Ani výraz, keď s niečím nesúhlasil. Držal sa svojho až do poslednej chvíle, akou bola táto.

Kassidy: Do prdele! Kde si? Práve dnes si sa rozhodla zmiznúť z planéty?

,,Musím ísť!" Rýchlo som vstala a len v jeho tričku utekala na druhú stranu miestnosti po telefón. Náš byt nebol veľký. 2-izbový a zľadený do boho-štýlu. Pripomínal dokonalosť.
,,Prosím?" Smiala som sa na Samovi, ktorý sa na mňa mračil z postele, no v skutočnosti si ma obzeral. Poslala som mu bozk a nevedela naňho prestať hľadieť. Pripomínal mi všetko krásne, čo sa mi v živote stalo. Stredná, sťahovanie sa na výšku, prvý pohovor do práce. Pri všetkom tu bol a držal ma. Súcitil so mnou, ak niečo nevyšlo a tešil sa z úplných drobností. Smial sa so mnou na vtipných hláškach v školskom materiáli, oplakával našu prvú spoločnú rozbitú vázu. Bol mojou spriaznenou dušou.
,,Riley!" Zakričala nahlas Kass, aby som ju začala vnímať. Musela som zo Sama strhnúť pohľad a začať sa sústrediť na hovor.
,,Áno? Čo je? Nemala by si byť teraz ešte vo vzduchu?" Nevychádzalo mi, prečo volá, keďže mala sedieť v lietadle.
,,Doboha, Thomsonová! Začni čítať správy. Sme na letisku. Čakáme na vás. Ak tu do pol hodiny nebudete, berieme si spiatočnú letenku!" Dohovorila svoj monológ a položila. Po prečítaní správ mi došlo, kde sa stala chyba. Naši priatelia nás totižto prišli navštíviť a spraviť si dovolenkový víkend v Londýne.
,,Všetci sú na letisku. Čakajú na nás." Rýchlo som na seba hodila prvé džínsy, ktoré mi prišli pod ruku, zopla si vlasy a šla hľadať kľúče od auta.
,,Čo tam robia tak skoro?" Konečne pochopil aj on, že by som mu dlhšie nedovolila vyspávať a obliekol sa.
,,Nastúpili na skoršie lietadlo."
,,Idioti!" Pokrútil nad nimi hlavou.
,,Mám ti pripomínať, čo sa stalo tebe minulý rok?" Namiesto v Anglii skončil v Taliansku. Nikto netuší, ako sa mu podarilo dostať na iné lietadlo.
,,Mám ti ja pripomínať, ako sme si to užili, keď si prišla za mnou?" Mal pravdu, bola to tá najspontánnejšia dovolenka,akú sme zažili. Teraz však nebol vhodný čas to vyťahovať. Samovi na tom ale nezáležalo. Pomaly sa ku mne približoval s tým loveckým výrazom, iskričkami v očiach a aurou, ktorú som tak dobre poznala.
,,Sam, nie, musím ísť pre..." Prvý bozk a bola som dávno inde. Na mieste, kde sme to poznali len my dvaja. Svet tam bola akýsi jednoduchší. Naše fantázie, prepojené mysle, bez starostí, iba s láskou.
,,Milujem ťa." Šepol mi do úst, no neprestal ma bozkávať.
,,Milujem ťa." Naša chvíľa, neprerušená ani obavami o priateľov. Áno, sme sobeckí. Sobci, ktorí si každý deň dokazujú, že dať sa dokopy, presťahovať sa do anglicka a žiť spolu nemohol byť lepší nápad.
. . . . .
,,Myslíš, že sa zmenili?" Kráčali sme ruka v ruke po letisku a čakali, kedy ich zahliadneme.
,,Nie. Will s Kass sa na seba budú lepiť, ako vždy. Ayden bude mať tie jeho drbnuté opilecke poznámky a Dylan bude rozmýšľať, kedy ho z toho utrpenia konečne zachránime." Zhrnul to jednoducho a výstižne. Takých sme ich poznali, no ľudia sa menia a rok je veľmi dlhá doba.
,,Kurva, princezná, ako dlho sme sa nevideli?" Začula som ho a stredná bola tu so všetkými spomienkami. Nemohla som byť šťastnejšia.
,,Ayden?" Otočila som sa a zazrela ho tam. Trocha zmužnel, ale jeho staré JA sa nezmenilo.
,,Ja viem, nedalo sa to bezo mňa vydržať." Zasmial sa a ja som sa mu hodila do náručia. Môj najlepší kamarát mi neskutočne chýbal. Do riti, všetci mi chýbali. Stredná, moje okno, kadiaľ Sam často liezol, hodiny matiky, ktoré sa mi kedysi zdali ťažké, mamine poznámky, aby som si užívala život...
,,Asi si tú spiatočnú letenku naozaj zoberiem." Zasmiala sa Kass, keďže som Aydena objímala príliš dlho. Okamžite som sa obrátila k nej a tiež ju stisla. Tieto uvítania vždy trvajú najdlhšie a sú najkrajšie.
,,Takže, ukážete nám vašu vysnívanú Angliu?" Navrhol Will a my sme si so Samom vymenili pohľady. Prvý mesiac bol pre nás Londýn totálne bludisko, dnes sme v ňom doma. Poznáme každý kút, reštauráciu, bar.... Prešli sme pomaly každú ulicu, kým sme sa tu cítili komforne. Myslím, že sme si nemohli vybrať lepšie. Skutočne je to naše vysnívané mesto. Miesto, ktoré nás spojilo ešte viac.
,,Jasné. Určite ste zničení. Zájdeme na obed?" Prikývli a vybrali sme sa do nášho obľúbeného bistra. Podniku, ktorý nám konečne pripomínal len pozitívne spomienky.
. . . . .
,,Nie, bolo to inak!" Bránil sa Ayden, keď nám Dylan rozprával, že je zaľúbený.
,,Nehanbi sa ty chuj!" Provokoval ho Sam, načo sa všetci začali smiať.
,,Fajn, vy dementi! Mám babu!" Vzdal to a začal sa červenať. Nikdy predtým sa takto netváril. Možno konečne dospieva a mňa teší, že moji najlepší kamaráti budú tiež šťastní.
,,Koľko ste spolu? 10 dní?" Will vedel, ako doňho poriadne udrieť. Bez nadávky by sa to samozrejme neobišlo, ale nikto si to poriadne nevšimol. Takí oni boli. Navonok tvrdí, vo vnútri strašne rozkošní.
,,Strč sa, idiot. 4 mesiace."
,,Okej, toto musíme osláviť. Idem nám objednať prípitok." Rozbehla som sa k baru a šla vypýtať pitie. O chvíľu sa ku mne priplietla Kassidy a chalanov nechala samých. Bolo potrebné, aby si trocha pokecali.
,,Ako dlho sme neboli takto samé?" Naše úsmevy prezrádzali, že konečne žijeme ten šťastný život, aký sme si ako malé vysnívali. Chlapca, ktorý bude mať oči len pre nás, obidve na perfektnej škole. Ja v Anglii, ona na Harvarde. Nie, naše 17 ročne ja by tomu neverilo. Nechcelo by si pripustiť, že má pre nás niekto hore naozaj nachystanú takúto úžasnú budúcnosť.
,,Teším sa, že si konečne tu. Musíš mi toho toľko porozprávať!"
,,Chcela som..." Šla niečo povedať, keď jej do toho skočila čašníčka.
,,6 krát tie whiskey?"
,,5." Opravila ju Kass.
,,Bože, prepáč. Zabudla som. 5 krát whiskey a 6 šampanské?" Zahľadeľa som sa na ňu, či je spokojná, keďže veľmi nepije tvrdý alkohol.
,,Nie, nedám si nič." Čašníčka prikývla a vyparila sa chystať nápoje. Mne chvíľu nedochádzalo, čo sa deje. Kass miluje šampanské, nikdy by ním nepohrdla. Prečo práve....
,,Nehovor mi, že..." Zakryla som si ústa od prekvapenia a čakala na jej odpoveď.
,,Budeš teta."
,,Kurva, Kass. Gratulujem, pane bože, gratulujem." Silno som ju vyobjimala a začala plakať. Vzhľadom k hormónom sa ku mne pridala a stáli sme tam ako dve malé uplakané školáčky a nemohlo nám byť lepšie. Moja najlepšia kamarátka dostala všetko, čo si zaslúžila a ak by som mohla, splnila by som jej toho omnoho viac.
,,Will to vie?" Zotierala som si slzy, smiala sa a nevedela, akú emóciu skôr prejavovať.
,,Tešil sa ako malý chlapec."
,,Kassidy, neskutočne ti to želám." Náš smiech a plač pretrvával, že to začínalo iritovať aj chalanov. Rozdelili sme sa, Kass im šla zaniesť pitie, ja sa upraviť. Pri odchode z toalety si ma odtiahol na stranu Sam.
,,Si v poriadku, kráska?" Chytil mi tvár do dlaní, tak ako to robil vždy, keď si chcel získať moju pozornosť.
,,Budem teta." Zopakovala som Kassine slová a Sam sa usmial. Milo, chápavo, dojato... Vedel to.
,,Bože. Mal som kurevský strach, že sa ti niečo stalo. Toto mi nemôžeš robiť, kráska." Pevno ma objal a pobozkal na čelo. Jeden z najkrajších bozkov v mojom živote. Nežný, tak krehký. Skrývalo sa v ňom mnoho citov. Strach, úľava a opäť láska. I po tých všetkých rokoch som však stále nechápala, aká dokonalá to je emócia. Plná výstupov a pádov, smiechu a plaču, svetla a tmy. Najkrajšia mi ale príde skutočnosť, že si nemôžeš vybrať, koho budeš ľúbiť a kto bude ľúbiť teba. V tom je to čaro. V uvedomení si, že proti láske sme úplne bezmocní.