17.

1.6K 51 0
                                    

Po 2 týždňoch...

Sam: Nepodnikneme dnes niečo? Mohli by sme zájsť do kina.
Riley: Dnes nemôžem. Pôjdeme nabudúce :)
Sam: To vravíš stále. Kedy sme spolu naposledy niekde boli?
Riley: Nepreháňaj, vidíme sa stále.
Sam: Ak by si nechodila do školy, ani neviem, že existuješ.
Riley: Sam, dnes jednoducho nemôžem.
Sam: Od začiatku vzťahu ma ignoruješ. Nechápem....

Mal pravdu. Neustále sa mu vyhýbam. V škole s ním prehovorím zopár viet a utekám domov. Snažím sa s ním príliš nestretávať. Domov som ho nikdy nepriviedla a pred Leom ho radšej nespomínam. Cítim k nemu rovnakú nenávisť ako pred časom. Myslím, že ani jeho city ku mne sa nezmenili. Všetko je po starom.

Riley: Prepáč, musím sa učiť. O 3 dní píšeme test z matiky. Nemôžem to pokašľať. Chcem sa dostať na vysokú.
Sam: Učiť sa môžeš aj zajtra.
Riley: Dobre vieš, že mi matika nejde.

Nevedel. Nemal odkiaľ. Väčšinou sme riešili, ako ho ignorujem a prečo by som si s ním mala začať. Neznášali sme sa, tak prečo sa rozprávať. Sme radi, že si vôbec dokážeme prísť na meno.  Zrazu mi na obrazovke svietilo jeho meno. Volal mi. Rýchlo som si po posteli pochádzala učebnice a zošity matiky a zodvihla.
,,Čauko, kráska," oslovil ma. Byť jeho skutočnom frajerkou, asi sa roztopím.
,,Ahoj, Sam. Prepáč, že to dnes nevyjde. Mám toho veľa." Natočila som kameru na príklad zo včera a tvárila sa zničene.
,,V poriadku. Mohol by som ti prísť pomôcť," choval sa ako džentlmen. Jeho ponuka ma vyľakala. DO IZBY SI HO NEPUSTÍM!
,,Nie, netreba. To od teba nemôžem chcieť," snažila som sa tváriť nezaujato. Sam sa nedal odbiť.
,,V pohode. Chodíme spolu. Mal by som ti pomáhať častejšie, aby sme spolu mohli tráviť viacej času. Viem, aká je pre teba vysoká dôležitá." Nechápala som, kde sa uňho berie všetka tá tolerancia. Naozaj je skvelý herec.
,,Naozaj Sam, si milý, ale radšej si k tomu sadnem sama." Začínalo to byť trápne a obaja sme si to uvedomovali.
,,Okej," šepol do prázdna. Zrazu mi hlavou preletela jedna Kassina rada.

Musíš mu dať nádej. Ak u teba nebude mať šancu, vzdá to. Nájde si iný spôsob, ako Leovi ublížiť.

Týmto by sa dalo vysvetliť veľa. Jedno je isté, nesmie si myslíte, že som ho prestala milovať.
,,Máš pravdu, Sam. Poďme von. Potrebujem sa odreagovať," usmiala som sa naňho a nemu sa v očiach objavila iskričky šťastia. Do jeho očí som si zakázala sa pozerať. Boli vskutku skvostné. Nedávalo zmysel, ako mohol niekto tak odporný, mať tak prekrásny pohľad.
,,Naozaj? Pokojne by som ti pomohol." Vidno na ňom, ako veľmi chcel ísť ku mne domov.
,,Samozrejme, užijeme si. Niekam môžme zájsť." Pozatvárala som učebnice a hodila ich na stôl.
,,Dobre, stretneme sa o hodinu. Maj sa," dopovedal a ukončil hovor. Netešila som sa na naše stretnutie, ale bolo potrebné ho uistiť, že ho mám rada. Pomaly som sa prezliekla z teplákov do slušnejšieho oblečenia, nalíčila sa a zišla do kuchyne.
,,Mama, idem so Samom von," oznámila som jej a napustila si pohár vody.
,,Myslela som si, že si s ním skončila," tvárila sa prekvapene. Neprišlo mi to zvláštne. Sama som spomínala minimálne alebo vôbec.
,,Ako vidíš, stále s ním chodím." Rozhodila som s úsmevom rukami a napila sa.
,,Máš ho rada?" Spýtala sa zvláštnu otázku. Je veľmi podozrievavá.
,,Samozrejme, je to môj frajer."
,,To rada počujem. Uži si to," usmiala sa, vzala svoj hrnček kávy a odišla do obývačky. Leo vďakabohu nebol doma a nemusela som počúvať jeho zbytočné rady do života.
,,Vďaka!" Skríkla som za ňou a začala sa obúvať. Domom sa o chvíľu ozval zvuk zvončeka a mne bolo jasné, čo ma ďalších pár hodín čaká.

Otvorila som dvere a v nich stál vysmiaty Sam. Vyzeral normálne. Modré džínsy a navrchu hrubá čierna mikina.
,,Ahoj," pozdravil ma.
,,Vitaj," riekla som, hodila na seba bundu, keďže bol koniec novembra a mohli sme vyraziť.
,,Riley," ozvala sa moja mama, čím prerušila náš pokojný odchod.
,,Áno?" Otočila som hlavu a snažila sa nepôsobiť nervózne.
,,Nechceš priviesť Sama na večeru?" Prosím?! Nevedela som, o čo sa moja mama snaží. Poznala ho v tej najhoršej situácii a doma sa museli prerobiť podlahu vďaka ich bitke. Z akého dôvodu mu dáva druhú šancu? Ten chalan si zaslúži skončiť v pekle. Okej, možno preháňam...
,,Mami, myslím, že Sam pre nás vymyslel na večer iný program, však?" Otočila som sa naňho z úsmevom a chytila ho za ruku, aby sme čo najskôr vypadli.
,,Hej, ale to môžeme nechať na inokedy. Radi prídeme." Prikývol.
,,Budem sa tešiť," potešila sa a zmizla do kuchyne. Mne vtedy dochádzalo, čo sa pred chvíľou odohralo. Naozaj sa práve dohodli na spoločnej večeri v NAŠOM DOME s mojím otcom a hlavne LEOM.
,,Nemyslím si, že je to dobrý nápad," šepla som mu, keď sme ruka v ruke odchádzali bohvie kam.
,,Z čoho máš toľký strach?" Pozrel mi do očí a silnejšie mi stisol dlaň. Úprimne? Ďalšiu bitku v našom dome nechcem zažiť.
,,Leo ti ublíži," zaklamala som a oprela sa oňho. Bolo to skutočne klišé gesto. Kráčali sme ako romantický pár strachujúci sa o ich neistú budúcnosť.
,,Kráska, teší ma, že sa o mňa bojíš, ale je to zbytočné," usmial sa, zastal, chytil moju tvár do jeho mohutných rúk a jemne ma pobozkal. Škoda, že je vo vnútri taký sviniar. Vzťah s jeho dobrou verziou by bol skutočne rozprávkový.
,,Nenaparuj sa toľko," zasmiala som sa, udrela ho do ramena a šla bez neho vpred.
,,Nič také nerobím," dobehol ma a opäť ma chytil za ruku. Bolo zvláštne prechádzať sa bez pohľadov druhých, ktorí mi závideli. Za ten mesiac sa so mnou začala rozprávať pomaly celá škola a moja popularita stúpla o dobrých 60%.
,,Kam ma dnes chceš zobrať?" Zazrela som na jeho spokojnú tvár a došlo mi, ako si túto hru užíva. Nie je to preňho obeta. Kto vie, čo robí za mojím chrbtom a ja sa o tom nikdy nedozviem. Úprimne, nezáleží mi na tom. Bodaj by sme túto hru ukončili čo najskôr.
,,Chcel som ísť s tebou na večeru, ale tvoja mama nám zrušila plány." Mrkol na mňa jeho provokačným pohľadom.
,,Hovorila som ti, aby si to odmietol."
,,Premeškal by som šancu byť u teba doma ako pozvaný hosť. Minule to nedopadlo práve najlepšie a chcem tvojim rodičom ukázať, že viem byť aj dobrý chalan," stlačil mi ruku. Hnevala som sa naňho, že do jeho hry chce zapliesť aj mojich rodičov. Nezaslúžia si to.
,,Ak by si to nemysleli, nepozvali by ťa," pochválila som jeho správania a snažila sa nevybuchnúť do hnevu. Určite bude chcieť ísť ku mne do izby. Do nemôžem dopustiť.
,,A ty si myslíš čo?" Zastal, ruky si obtočil okolo môjho pása a čakal. Chcela som byť úprimná a vykričať mu, ako ho neznášam a najradšej by som si ho vymazala zo života, pretože len podliak dokáže zničiť dievčaťu život takýmto spôsobom. Bohužiaľ pohľad do jeho očí ma zradil.
,,Viem, že sa v tebe ukrýva jedna dobrá duša, ktorú sa snažíš pred svetom skryť."

VEDELA SOM TO!Where stories live. Discover now