VEDELA SOM TO!

64.

Milujem túto časť. Dúfam, že aj vy budete spokojné. ✨💛

,,Fajn, ešte posledné detaily a budeš hotová." Usmievala sa na mňa hlúpo Kassidy a nanášala maskaru. Dnes bol deň D. Ples, na ktorý sa tešil takmer každý. Mne však všetka tá príprava, nervozita a chaos už liezli na nervy. Navyše, Sama som nevidela ani nepamätám. Naposledy uňho a k debate sa akosi nedostalo.

Ayden: Princezná!
Riley: Ponáhľame sa!
Ayden: Ak nebudeš do 10 minút vonku, osobne ťa tam odnesiem. Nevieš si predstaviť, aký je tento kretén otravný.

,,Tvoj frajer nechce dať Aydenovi pokoj! Sprav si s ním niečo."
,,Splietla som sa, nie je taký bezchybný, ako sa na začiatku zdalo." Zasmiala sa, no môj náznak, aby sa poponáhľala, úplne odignorovala.
,,Wow!" Na moju poznámku nestihla pokrútiť očami , keďže ku mne do izby vošla mama.
,,Dievčatá, chalani sa akosi vlámali dovnútra, čiže..." Nedopovedala. Iba na mňa hľadela ako na zjavenie.
,,Vidíš, vravela som ti, že si to prehnala. Som si istá, že si ma zmaľovala ako bábiku." Zamračila som sa na Kass.
,,Netrep a pozri sa!" Otočila ma, čiže som mala perfektný výhľad do môjho zrkadla.
,,Do riti, veď to nevyzerá ako ja!" Skríkla som, keďže so mnou Kassidy naozaj spravila zázrak. Nádherné vlny a ten ľahký make up!
,,Si prekrásna, Zlatko." Hľadela som na seba a videla moment spred mesiaca....

Slnko pomaly mizlo a lúče dopadali na moju posteľ na všetky tie učebnice. Posledný deň pred prijímačkami na výšku a mne prišlo, že som sa za ten čas vôbec nič nenaučila. Oprela som sa o vankúš, oči sa mi pomaly zatvárali a mnou len prechádzal hnev, že som sa mala snažiť viac. Dať do toho viac a venovať učeniu každý moment môjho voľna.
,,Vedel som, že ťa nájdem tu." Začula som ten známy hlas a všetky tie myšlienky sa vyparili. Pri ňom mi bolo vpodstate všetko jedno. On si získal moje srdce aj hlavu. Bože, bol ako droga!
,,Čo ty tu?" Áno, milovala som ho, ale z postele sa mi kvôli nemu momentálne naozaj vstávať nechcelo.
,,Prišiel som ťa vytiahnuť von." Zhodil mi z postele všetky tie učebnice a šiel ma pobozkať.
,,Hej, hej, hej! Mala som to poznačené!" Odstrčila som ho a šla to pozbierať. Samozrejme, že ho nahnevalo, že je pre mňa práve škola prednejšia. Zachytil ma a pritiahol k sebe, aby som sedela na jeho nohách.
,,Lezie mi to na nervy! Neustále sa učíš, ja som zavretý v tom jebnutom štadióne a..." Šepol mi a sústredene na mňa hľadel. Jeho tvár bola odo mňa úbohých 10 centimetrov a vzdialenosť sa neustále zmenšovala.
,,Aj mne." Tak veľmi sme chceli byť spolu, ale povinnosti nás nepustili.
,,Vieš, že ťa ľúbim?" Aj ja teba, Sam. Aj ja teba.
,,Najviac na svete?!"
,,Prišiel som ťa uniesť." Zaškeril sa a mne prišiel niekoľko násobne krajší ako normálne. Tá decká radosť, jeho prekrásne oči a ústa, ktoré som mala chuť pobozkať.
,,Zabudni." Vrátila som mu úsmev a mrkla naňho. Čakala som, že vybuchne alebo sa urazí. Sam však vedel ako na mňa. Vždy! Pobozkal ma, dlho, krásne, tak ako chce byť bozkávané každé dievča. Navyše chlapcom, ktorého každý nenávidí a ja sa smejem nad tým, aký je v skutočnosti rozkošný.
,,Nikdy sme neboli na poriadnom rande." Táto veta ma prinútila popremýšľať. Chcela som svojim deťom v budúcnosti vravieť, že chlapec, s ktorým som ako tínedžer chodila, ma zobral na krásne miesto, rozprávali sme sa až do rána a zakončil to nádherným bozkom.
,,Fajn! Seriem tú školu." Bozk som mu opätovala a ruky si vložila do jeho vlasov. Prišlo mi, že mi dvaja sme si priam súdení. Rozmýšľali sme rovnako, smiali sa na rovnakých veciach a...
,,Kráska, my dvaja a tvoja posteľ je dokonalá predstava, ale čaká nás prvé rande!" Odtiahol sa odo mňa, no ruky mal stále na mojom zadku.
,,Si si istý, že sa ti naozaj chce ísť?" Znova som ho pobozkala, ale mal naozaj pevnú vôľu.
,,Stačí! Ideme!" Rýchlo zmizol z mojej postele a začal sa mi hrabať v skrini.
,,Včera som tam upratovala!" Prekrížila som si ruky na hrudi a skúmala, čo zasa vymýšľa.
,,Je to prvé rande. Musíš vyzerať kurevsky dobre!" Hneď som vedela, čo si na seba oblečiem. Šaty, ktoré som vyberala ešte ako 16-ročná a nikdy sa nenašiel vhodný čas na ich vynosenie.
. . . . .
,,Mohla by si sa ponáhľať?!" Začula som Sama z okna sťažovať si, zatiaľ čo som si obúvala topánky.
,,Idem!" Zakričala som naňho a posledný krát sa pozrela do zrkadla. Prvé rande je konečne tu. Dočkala si sa Riley.
,,Kurva!" Boli jeho prvé slová, keď som vyšla von. Milovala som tie jeho reakcie.
,,Takže, kam to bude?" Dostala som sa k nemu a čakala na odpoveď.
,,Si nádherná." Odignoroval moju otázku, pristúpil ku mne a jemne ma pobozkal na čelo. Všetky tie jeho gestá ma dostávali do kolien a pripomínali mi, kto je v skutočnosti Sam Matthews. Môj frajer, moja podpora, môj zabávač, môj psychológ... Bol všetkým, čo som doteraz potrebovala.
,,Nasadať." Otvoril mi dvere spolujazdca a stále sa priblblo usmieval.
. . . . .
,,Sme na mieste." Hľadel na mňa netrpezlivo a skúmal moju reakciu. Vystúpila som a zostala mierne v šoku. Zobral ma presne na to miesto, kam chodí s chalanmi piť. Na miesto, kde sme boli na našom "prvom rande", ktoré sa ale neráta. Najprv ma to mierne zamrzelo, no potom som si všimla ten zvyšok. Západ slnka pred nami, deka s jedlom a vínom a to najpodstatnejšie... Konečne som tu mala človeka, do ktorého som bola zamilovaná. Sam naozaj premýšľal ako ja a dobre si uvedomil, že to tentoraz bude pre mňa znamenať omnoho viac. Žeby naozaj tušil, čo k nemu cítim?
,,Nepýtaj sa, prečo práve tu. Chápem, možno ti to príde strašné, ale vravel som si, že je to naše miesto. A..."
,,Sam..."
,,Kurva, posral som to? Bože, mali sme ísť do reštiky..."
,,Sam!" Zazrel na mňa so smútkom v očiach a mne sa chcelo plakať. Naozaj si dal záležať a chcel, aby to bolo perfektné. Doboha, veď ešte aj sviečky tam boli.
,,Prepáč mi to, som kretén."
,,Je to perfektné." V ten moment sa mu na tvári objavil ten najväčší úsmev a než som sa stihla nadýchnuť, bola som v jeho náručí a medzi bozkom videla, ako sa smeje. Bol šťastný a mne nebolo viacej treba.
,,Ďakujem, kráska," šepol mi, ,,ďakujem, že ťa mám." Tie jeho slová... Nechápala som, kedy sa z chalana, ktorý ma sem bral kvôli pomste, stal tento pozorný človek.
. . . . .
Ležali sme na deke, slnko pomaly zapadalo a Sam sa ma pýtal na každú hlúposť. Bolo to perfektnejšie, ako som si vysnívala. Každý detail, každá drobnosť, všetko bolo skvelé a ja som na tom večeri nevedela nájsť jedinú chybu.
,,Premýšľala si niekedy nad tým, čo bude, až sa skončí leto?" Zakríkla som to. Táto otázka mi hrala v hlave každý deň a nemala som ani poňatia. Rozídeme sa? Zlomíš mi srdce, tak ako si plánoval?
,,Nad tým sa radšej nezamýšľajme. Ani jeden z nás nespravil zatiaľ prijímačky. Nakoniec možno skončíme ako predavačka a skladník." Prosím, zober to ako vtip a viac sa nepýtaj.
,,Vieš, čo som myslel! Čo bude s nami, až skončí leto..." Doteraz sme pozerali na nebo, no Sam sa otočil bokom ku mne a doprial mi výhľad na jeho krásnu, no utrápenú tvár. Čo som mu mala do riti povedať? Že neviem, ako to s nami dopadne, keďže sme jeden na druhého vymysleli až príliš odporný plán?!
,,Čo by si chcel ty? Kde sa napríklad vidíš o pár rokov?" Snažila som sa vynájsť a nevyzradiť mu všetky moje tajné želania.
,,O rok ťa beriem zo školy na náš intrák, kam majú baby vstup zakázaný a predstavujem ťa svojom spoluhráčom. Ty sa budeš hanbiť ako vždy, ale neskôr si s nimi spravíš skvelé kamarátstva ako s debilom Aydenom..."
,,Hej!" Tresla som ho so smiechom po ramene, ale musela zadržiavať plač od dojatia.
,,A o päť? Jednoduché. Budeš stáť v kuchyni, v našom spoločnom byte len v mojom tričku a ja sa budem kochať..." Rýchlo som ho pobozkala, pretože sa to nedalo viac počúvať. Všetky tie krásne slová, ako si so mnou plánujte budúcnosť. Lenže ako som mohla vedieť, že to myslí vážne? Ako?!
,,O 10 ťa budem milovať ešte viacej ako teraz..."

,,Riley! Riley! Riley!"
,,Áno?" Poobzerala som sa po svojej izbe a uvedomila si, že som v prítomnosti. Mama s Kass na mňa hľadeli trocha vystrašene a snažili sa zistiť, či som v poriadku.
,,Stalo sa niečo?"
,,Len som sa zamyslela. Tak čo, ideme?" Usmiala som sa, aby mi moje divadielko uverili, ale v hlave som mala stále tie slová.

O 10 ťa budem milovať ešte viacej ako teraz.