28.

1.4K 44 0
                                    

Myslela som si, že ho to prejde. Dá sa do poriadku, nájde si nových priateľov a bude pokračovať tam, kde prestal. So svojím namysleným egom a plánom na moje zničenie. Namiesto toho sa každému vyhýbal, zatvoril sa doma a náš společne strávený čas vymenil za sebazničenie. Dokonca mi prestal posielať návrhy na tie otravné rande a videli sme sa len v škole počas prestávok. Síce som nemusela riešiť vzťahové problémy, no pozerať sa na jeho zničené ja tiež nebolo práve super. Akokeby mi naschvál dával pocítiť jeho stratu. Samozrejme, že to len môj vínny mozog si to myslel, no pred Kass som sa tvárila, ako sa z toho "chudáka" smejem. Stále som ho nenávidela, hnusil sa mi a deň, kedy ma sotil, som mala pred očami, no na druhú stranu som to chcela mať za sebou. Celý tento hlúpy vzťah a problémy s ním spojené.

,,Dúfam, že ste sa pripravovali. Možnosť na opravu bohužiaľ nedostanete." Profesorka fyziky si priam užívala naše zničené tváre na poslednej 7 hodine. Posledné dni nám dával zabrať v podstate každý, keďže boli 3 týždne pred vianocami.
,,Zvládneš to?" Pošepkal mi Sam. Čudovala som sa, že vôbec rozpráva, keďže sme sa posledné dni len pozdravili, objali a občas sa pobozkali. Ak by to bol skutočný vzťah, Dylan a Ayden by na ňom mali očividne dosť veľký podiel.
,,Nemusíš sa báť, vďaka tebe som profík." Môžem s hrdosťou povedať, že som neklamala. Sam sa mi v tomto ohľade skutočne venoval a pomáhala mi pochopiť aj tie najmenšie detaily. Na nič iné pravdepodobne nemal náladu.
,,Okej, prestaňte sa baviť, vytiahnite si papiere a odpisujte príklady. Máte na to 30 minút. Po zazvonení mi vaše výpočty odovzdáte na stôl." Prísne odvetila a začala sa prechádzať po triede, i keď sme ani nezačali. Dokázala ma dokonalo znervózniť. Zo stresu som drtila v ruke pero a so strachom v očiach si čítala prvý príklad.
,,Vieš to." Stlačil mi Sam ruku, aby som sa upokojila. Stále mi bol jeho dotyk nechutný a mrazivo chladný, ale jeho podpora mi celkom pomohla. Zhlboka som sa nadýchla a pustila sa do toho.
                                     .........
Posledný príklad bol za mnou. Zvláštne, ale zvládla som to celkom rýchlo. Niektorí ešte dopisovali, iný si svoje úlohy kontrolovali a ja som hľadela do prázdna a premýšľala. Medzi moje myšlienky sa zrazu dostal Teo, ktorý sa na mňa z druhého konca triedy usmieval. Opätovala som mu to a spomenula si na náš posledný rozhovor. Presviedčal ma, aby som šla opäť na ich tréning. Chvíľu som si aj hovorila, že pôjdem, ale zastavila ma myšlienka, že uvidím Dylana. Celá táto situácia ma mrzela hlavne kvôli nemu. Nie Samovi ani Aydenovi či sebe. To Dylan stratil dôveru vo svojho najbližšieho kamaráta. Nemusela som ich poznať, aby mi došlo, že Dylan je Samovi najbližší. Sú ako bratia. Samozrejme obaja totálni dementi.
,,Ideš?" Hľadela som nechápavo na Sama, pokým mi došlo, že polovica študentov odovzdala svoje testy a pobrala sa KONEČNE na obed alebo domov. Prikývla som, vzala svoj podpísaný papier a položila ho profesorke na stôl. Fyzika mi nikdy nešla a ona to veľmi dobre vedela. Čiže jej úsmev, keď hľadela len tak na moju písomku ma dosť potešil.
,,Za jedna Thomsonová! Skvelé!" Odvetila zrazu. Moje srdce mi šlo vypadnúť z hrude. Všetky moje myšlienky ma razom opustili a nahradila ich hrdosť a vďačnosť. Usmiala som sa na ňu a vyšla z triedy, kde na mňa čakali dvaja ľudia, ktorí so mnou trávili posledný týždeň.
,,Neverím! Ty a fyzika?" Smiala sa mi Kass. Neverila tomu. Nemala som jej to vôbec za zlé, moje známky z tohto predmetu boli vždy chabé.
,,Spýtaj sa môjho profesora!" Ukázala som na Sama, ktorý sa tváril tak ako posledné dni. Nijako.
,,Gratulujem, dokázal si nemožné. Teraz, ak dovolíš, si ju na chvíľu odveziem. Vidíme sa na obede!" Na nič sa nepýtala, len ma schmatla a odviezla na WC-ka. Bolo mi to jedno, so Samom či bez neho. Společne strávený čas s Kass bol tisíc krát lepší.
,,Takže..." Začala.
,,Než niečo povieš, počúvaj. Nič medzi nami nie je. Len ma učil fyziku. Nevidela si ho?Je kompletne zničený."
,,Veď to si chcela." Nad jej vetou som sa chvíľu musela zamyslieť. Mala pravdu. Nemôžme ho predsa ľutovať len kvôli tomu, že sa aj k nemu konečne niekto začal správať ako on k ostatným.
,,Vieš čo? Máš pravdu. Zaslúži si."  Prikývla a šli sme do jedálne na obed. Mne sa na hrudi konečne usadil pokoj, keďže som skazu ich priateľstvá doteraz nejako prehnane prežívala. Musela som si pripomenúť, čo všetko oni na mňa chystali a že toto celé je len Samov plán.

,,Kam si sadneme?" Zvýšila Kassidy hlas, aby som ju cez ten dav počula.
,,Tamto!" Ukázala som na jeden prázdny stôl a vybrala sa k nemu. Zrazu ma stiahla k sebe čiasy ruka. Skoro som si vyliala na seba polievku.
,,Do riti." Zhúkla som na dotyčného, kým mi došlo, že je to Sam. Neospravedlnil sa, čo on vlastne nerobí. Len mykol plecami, čím dokázal, že je v ňom stále jeho staré ja. Naznačila som Kass, že si sadneme pravdepodobne k nemu. Len s povzdychom prikývla a usadila sa k nám. Bez slova sme jedli a mne vtedy došlo, že Matthewsa vlastne vôbec nepoznám. Nikdy sme spolu nič nepreberali, nerozprávali sa o našej minulosti, dôležitých veciach či úplných somarinách.
,,Ako ste vlastne zvládli fyziku vy dvaja?" Snažila som sa rozprúdiť konverzáciu, keďže to "ticho" uprostred toho ruchu mi liezlo na nervy. Obaja mi darovali povýšenecký pohľad a venovali sa svojim špagetám.
,,Chápem, vám nič nerobí problém." Zasmiala som sa sama pre seba. Čo ja vlastne robím medzi takými inteligentmi?

Zrazu som zazrela na stole oproti nám odkiaľ bol počuť celkom hlasný smiech. Stretli sa mi oči s Dylanom. Nechápala som,  koľko prezrádzal jediný jeho pohľad. Bolesť, stratu, ľútosť... Usmiala som sa naňho a napísala mu správu. Číslo som samozrejme kvôli pomste mala dávno uložené.

Riley: Viem, že ti to je ľúto.
Dylan: Ja som nepodviedol najlepšieho kamaráta.
Riley: Ja viem, ty si svätý.

Trochu irónie a hneď mu z očí sršali blesky. Vedel, že mám pravdu. Všetci traja sú idioti. Dokázali to už len tým, že sa podieľali na pomste k môjmu zničeniu.

VEDELA SOM TO!Where stories live. Discover now