26.

1.5K 46 0
                                    

Pri odchode z triedy som sa za ním obzrela, venovala mu úsmev a šla za Kass.
,,Môžeš mi vysvetliť, čo to malo znamenať? Stále mi chceš nahovárať, že medzi vami nie je určitá chémia? Čo mal znamenať ten úsmev?" Vychŕlila na mňa kopu otázok. Nedokázala som ich všetky vstrebať. Bolo mi jasné, že sa mýli. Medzi nami nebola žiadna náklonnosť či chémia. Z mojej strany šlo o vďaku, keďže mi zachránil krk.
,,Nie je v tom nič špeciálne Kass. Pomohol mi. Myslím, že z tohto hľadiska sme ho podcenili. Je ozaj bystrý, len vo vzťahoch mu to veľmi nepáli." Ihneď ma s povzdychom potiahla za roh, aby nás nikto nepočul.
,,Práve si dala kompliment Mathwesovi! Musíš s tým prestať, zničí ťa!" Mala pravdu. Ak by som k nemu niečo cítila, bol by to môj koniec.
,,Okej! Chceš dôkaz, že k nemu nič necítim? Máš ho mať. Pomstím sa mu v najbližšej dobe." Možno to bolo unáhlené a nepremyslela som to, ale bol to jediný spôsob, ako ju umlčať. 
,,Panebože, Riley. Mne nejde o nejaký hlúpy dôkaz. Zabudla si na skutočnú povahu Sama, ktorý ti ublížil a tiež to má v pláne?" Bože, všetko to bola pravda.
,,Ohovárate ma?" Zjavil sa za nami pred chvíľou spomínaný. Opäť. Mám pocit, že ma špehuje. Jeho hrubý hlas tentoraz skrýval veľa emócií. Mal strach?
,,Hej, práve sme sa rozprávali, že by si mi s tou matikou mohol dnes skutočne pomôcť. Dnes ti to naozaj šlo, ďakujem." Usmiala som sa a čakala na odpoveď. Prekvapilo ho, že ja som tá, čo chce s ním ísť von. Chvíľku mlčal a v hlave si preberal pro a proti.
,,Súhlasím, kráska. Dnes o 4 u mňa." Strčil mi pramienok vlasov za ucho, chytil mi tvár do svojich obrovským dlaní, dal mi bozk na čelo a zmizol. Budem sa opakovať, byť nevedomá, dávno som zaľúbená.
,,Niekedy naozaj nechápem, kde sa to v ňom všetko berie," prehovorila Kass do nepríjemného ticha. A mna ide táto osoba poúčať.
,,Nuž, nabudúce mi nehovor, že som sa doňho zaľúbila. Sama vidím, ako sa tváriš pri obyčajnom bozku." Smiala som sa a kráčala na ďaľšiu hodinu. Kass ma rýchlo dobehla.
,,Nazri mu do telefónu. Čo vieš, čo tam taký idiot skrýva." Zmenila tému, akoby nič. Jej nápad nebol zlý, len sa mi nepáčil. Nechcela som sa mu hrabať v súkromí. Sama by som sa do takej situácie nechcela dostať.
,,Máš pravdu, niekde začať musím," prikývla som a ďalej to radšej nerozoberala. Spoločne sme sa presunuli do triedy.
                                                           ..............
Zvyšok dňa prebiehal v pohode. S Kassidy sme rozoberali, ako spravím môj plán pomsty. Nemohli sme však tušiť, čo sa v ňom bude skrývať.
,,Môžme ísť?" Objali ma zo zadu silné paže. Stáli sme pri skrinkách, keď sa za nami objavila celá Samova parta spolu s Willom. Nejako často sa s ich skupinkou sukničkárov stretával.
,,S nimi?" Šepla som mu a ukázala na jeho priateľov. Našťastie si nič nevšimli, keďže ich viacej zaujímala debata o jednej babe.
Sam sa na mňa zahľadeľ s menším sklamaním a pokýval hlavou. Pravdepodobne nechcel svoje poobedie stráviť len so mnou. Bohužiaľ môj plán vyžadoval súkromie.
,,Idioti, my ideme," potlapkal ich po pleci, chytil ma za ruku a vyšli sme k jeho autu. Rýchlo som zakývala Kass, ktorá tam zostala sama s tromi chalanmi.
,,Ľutujem ju," zasmiala som sa a nastúpila si dovnútra. Opäť sa v jeho očiach objavilo rovnaké sklamanie. Prečo mu bolo ľúto, že neznášam jeho priateľov? Okej, Dylana znesiem, ale Aydenova povaha je na mňa príliš.
,,Viem, že som sa ťa to pýtal, ale prečo ich neskúsiš spoznať? Sú to idioti, ale občas sú normálni." Zastával sa ich so širokým úsmevom na tvári. Ako keby mu konečne došlo, že mu jeho falošná frajerka nemusí schváliť kamošov.
,,Nemajú ma radi, ani ja ich. Prečo to meniť." Mykla som ramenami. Zrazu mi prišla správa od... od Tea?

Teo: Čauko, Riley! Ako?

,,Kass?" Ozval sa zvedavý Sam a nahol sa, aby mi videl do telefónu. Nahnevalo ma tom, ale bolo to len percento z toho, čo som sa mu chystala spraviť.
,,Teo? To je ten z chémie?" Opäť položil zvedavú otázku. Teo pravdepodobne v jeho očiach ohrozoval jeho plán.
,,Áno, je milý. Videla som ho hrať. Je celkom dobrý. Myslím, že keby sa plno venoval hokeju, mohol by to ďaleko dotiahnuť." Nechala som sa uniesť, ale Teo ozaj vedel hrať. Bohužiaľ, ako tieň Sama to pravdepodobne ďaľeko nedotiahne. Nuž, Sam je skutočne dobrý hráč.
,,Okej, nebavme sa o ňom. S ktorým predmetom chceš pomôcť?" Zmenil tému a stlačil rukami silno volant. Nepáčil sa mi tón jeho hlasu. Hneval sa na mňa alebo žiarlil? Pre mňa a i pre moju pomstu by bolo lepšie to druhé. Lenže ako sa vyznať v chalanovi plnom emócií?
,,Hlavne s matikou a fyzikou. Píšeme o niekoľko dní test a nerozumiem ani prvému riadku." Nechcela som sa k tomu ďalej vracať, ale po jeho potichu vyslovenom "ok" mi to nedalo.
,,Hneváš sa na mňa?" Vypadlo zo mňa. Dnes som medzi nami potrebovala uvoľnenú atmosféru, aby šlo všetko podľa plánov a navyše čas s ním strávený, keď sa urazí je na nevydržanie. Mám radšej, keď sa smeje a nič neriešime.
,,Nie, som v pohode." Odvetil stroho bez jedinej emócie. Bez rozmyslu som mu položila ruku na jeho. Nereagoval. Bože, NEBAVí MA URAZENÝ SAM!
,,Žiarliš?" Usmiala som sa a niekde vo vnútri dúfala, že odpoveď bude kladná.
,,Mal by som?" Opäť stručná odpoveď. Auto zaparkoval pred ich obrovský nádherný dom a vystúpil. Hneď som sa pobrala za ním a chytila ho za ruku, aby zastal.
,,Dobre, žiarlim. Nepreberajme to." Konečne sa usmial a ja som si mohla vydýchnúť, že sa nekonala hádka. Dnes naozaj nie.
Vstúpili sme dovnútra a ja som sa okamžite pobrala do kúpeľne. Chvíľu som ju mala problém nájsť, keďže ich dom je vážne obrovský a nádherne zariadený. Mohla som dokonca odpísať Teovi, keďže sa Sam nenachádzal v tesnej blízkosti.
Riley: Ahoj. Mám sa fajn. Od zápasu som ťa nevidela. Kde si sa celý deň túlal?

Teo: Bol som obzrieť moju budúcu vysokú. Ako šla dnes matika? Dala si ten test?
Riley: Jasné, všetko to za mňa napísal Sam. Je ozaj múdry.
Teo: Občas nevyzerá.
Nevedela som, čo odpísať. Na jednu stranu, urážal mi frajera. Na druhú, mne to mohlo byť jedno.
Teo: Prepáč, chápem. Prídeš na budúci zápas?
Riley: Vieš čo, veľmi rada by som ťa videla hrať, ale príliš ma ten šport nebaví.
Teo: Viem, šport pre neinteligentných.
Riley: Nuž, asi by som mala začať meniť názor. Ale už musím ísť. Maj sa.
Teo: Mala. Čauko.

Vystúpila som z kúpeľne a namierila si to rovno do Samovej izby. Opäť som sa v tých chodbách trochu strácala, kým som nezačula zvuk gitary. Samozrejme, že ten chalan pri hokeji a učení stíha ešte aj hru na gitaru. Nechápem ho. Kde berie toľký talent?
Oprela som sa o dvere a počúvala rytmus hudby. Nie, nebolo to ako v tých klišé filmoch, nezamilovala som sa doňho, len ma bavilo sledovať s akou ľahkosťou strieda akordy a nerobí mu problém zahrať aj tie najťažšie kombinácie. Zvláštne, že si ma nevšimol. Bol do toho neskutočne ponorený, akoby na chvíľu unikol z tohto sveta. V tomto zmysle som ho chápala. Pre mňa bol rovnaký únik divadelný krúžok. Na chvíľu si zahrať život niekoho iného.
,,Chceš to skúsiť?" Šepol. Okej, mýlila som sa, zaregistroval mňa.
,,Nie, radšej sa pustime do tej fyziky." Odvetila som stručne. Nemienim sa hrať na párik, kde chalan učí dievča hrať na gitare. Obzvlášť v mojej situácií.
,,Môžme," odložil svoj nástroj, priniesol zopár kníh a pozval ma k sebe do postele. S prikývnutím som si sadla oproti nemu a sledovala, čo sa bude diať.
Neverila som tomu, ale ozaj mi vysvetľoval fyziku. Bez jedinej poznámky sa mi dobré dve hodiny venoval ako žiačke a mne to skutočne začínalo dochádať. Nebola som si úplne istá, ale už som sa v tom toľko nestrácala.
,,Keď toto vypočíťaš, koľko by ti to malo výjsť voltov?"
,,45?" Odvetila som neisto, keďže som posledných 5 príkladov vždy nakoniec dorátala s ním.
,,Vďaka bohu, končíme!" Vydýchol si a usmial sa na mňa. Neverila som vlastným ušiam. Skutočne sa mi to podarilo, pochopila som absolútnu somarinu. A v hlave mi v tej chvíli zablinkala kontrolka, aby som uskutočnila svoj plán.
,,Naozaj ďakujem," pristúpila som k nemu bližšie a objala ho. Jeho ruky pristáli na mojich bokoch. Začala som sa pomaly odťahovať a zastala pár centimtrov od jeho pier. Striedavo som mu hľadela na ne a do jeho očí. Pochopil, čo mám v pláne a prilepil sa mi na pery. Okamžite som mu bozk opätovala a strčila mu jazyk do úst. Prekvapilo ho to, keďže sme si až na tú party nikdy poriadny bozk nedali. Zrazu som jeho dlane pocítila na mojom zadku a vedela som, že momentálne myslí na úplne iné veci, ako je tá, že mu z kapse vyťahujem mobil a skrývam si ho do vrecka mikiny.
,,Myslím... myslím, že by sme si mohli pozrieť film a spraviť popcorn." Šepla som a prerývane dýchala po našom bozku. Vyzeral, že ma má chuť preplieskať, ale poslušne prikývol, dvihol sa a šiel do kuchyne. Nechápem, čo ho nahnevalo. Ja predsa nie som dievča s ktorou by niekto ako on dobrovoľne spal. Party sa nepočíta. Môj prvý sex mu mal stačiť ako zámienka k nášmu vzťahu. Zvláštne, že sa tak vytočil.

VEDELA SOM TO!Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang