31.

1.5K 46 0
                                    

,,Vďaka bohu, že už to máme za sebou. Toto je najhoršia časť Vianoc." Povzdychla si Kass pri príchode k nám domov. Bolo pol šiestej večer a my sme len teraz skončili nákupy. V centre bol asi každý. Na každom rohu sme narazili na nejakého známeho a pomaly nám to začínalo liesť na nervy. Horšie bolo, že už týždeň máme vianočné prázdniny a spolužiakov sme tam tiež nestretli málo. Bála som sa, že stretnem JEHO. Že ma zazrie a uvidí vinu v mojich očiach.
,,Hmmm," prikývla som, zložila nákupné tašky do predsiene, vyzliekla sa a šla si dať do kuchyne teplý čaj. Vonku poriadne mrzlo a snežilo a moje pokazené kúrenie v aute sa na nás podpísalo.
Kassidy sa ku mne o chvíľku pridala a spoločne sme s čajom v ruke hľadeli na praskajúce drevo v krbe. Atmosféra ako do filmu.
,,Dievčatá, kedy ste prišli?" Objavila sa pred nami mama len v pyžame. Tiež si vzala na nadchádzajúce týždne voľno a od rána do večera mi pripomínala moju mrzutú náladu.
,,Pred chvíľou. Riley chcela byť čo najskôr doma." Prehovorila za nás obe Kass a zložila svoj hrnček do drezu. Zopakovala som jej kroky, pobozkala mamu na líce a šla si poschovávať nakúpené darčeky.
,,Môžeš prestať premýšľať stále nad Samom?" Obvinila ma, keď sme vošli do mojej izby. Chcela som sa začať brániť, povedať jej, nech netrepe hlúposti, ale mala v jednom pravdu. Neustále som premýšľala nad tým, ako som mu ublížila. Zatiaľ o tom nevedel, ale bolo jasné, že keď sa dozvie, čo sa o ňom po škole povráva, nahnevá sa a BUDE SKLAMANÝ.
,,Len ma napadlo, ako bude reagovať na tú pomluvu," zarozprávala som to.
,,Zatiaľ to nevie?" Zaujímalo ju.
,,Neviem, už týždeň som s ním nehovorila." Mykla som ramenami a strčila darčeky pod posteľ. Prázdniny mi celkom uľahčovali sa s ním nestretávať. Občas som si vymyslela nejakú výhovorku, prečo nemôžem ísť von, inokedy mu na správy radšej ani neodpisovala. Musím povedať, že sa len tak rýchlo nevzdával. Vypisoval mi dokiaľ som sa neozvala, že žijem alebo mu aspoň neposlala smajlíka. Telefonáty som úplne zavrhla a nezdvíhala. Štvalo ho to, cítila som to, ale veta Všetko ide podľa plánu a báb mám tiež dosť ma uistila, že sa len bojí, že príde o plán pomsty.
,,Ako to, že ťa nezháňa, kade chodí?" Chápem, že sa čudovala, že mi ešte nevyzváňa na dvere. Kedysi by to urobil. Dnes si je mnou pravdepodobne istý.
,,Neviem, asi výhovorky splnili svoj účel." Usmiala som sa, ale Kass tú faloš spoznala.
,,Netráp sa toľko. Dobre vieš, že si to po tom všetkom, čo sa ti chystá spraviť zaslúži. Inak, čo tvoje vysvedčenie? Dopadla matika v pohode?"
,,O tom mi radšej ani nerozprávaj..." zasmiala som sa, ,,včera mame volal riaditeľ...

,,Riley," začula som, ako na mňa otec volá. Zišla som schody dolu do kuchyne a videla ako rodičia sedia za stolom a večerajú.
,,Áno otci?"
,,Volal nám riaditeľ ohľadom vysvedčenia a dochádzky." Bála som sa, že mi z matiky vyšiel zlý priemer a na výšku v Anglicku môžem zabudnúť.
,,Čo vravel?" Šepla som takmer nepočuteľne.
,,Vysvedčenie máš perfektné," odvetil a urobil dramatickú pauzu. Myslela som, že sa od šťastia rozplačem. Čo ho potom tak nahnevalo?
,,Čo sa teda stalo?"
,,Riaditeľ na dôrazne upozornil, že poslednú dobu nedodržuješ dochádzku a chodíš so Samom poza školu. Ten chlapec nie je pre teba Riley. Chcela si ísť predsa na výšku, nie?" Zvyšoval postupne hlas a mne došlo...

...ako poslednú dobu všetko v mojom živote súvisí so Samom."
,,Čo si mu na to povedala?" Sedela tam nedočkavo s očami dokorán.
,,Vyhovorila som sa, že mi nebolo najlepšie a že už sa to nebude opakovať."
,,Neskutočné ako ten chalan zamával a tvojím životom." Zasmiala sa a zatiahla ma z mojej izby rovno do kuchyne, odkiaľ bola cítiť nádherná vôňa koláčov. Práve vtedy som pochopila, čo ju tak hnalo vpred.
,,Už som sa bála, že neprídete. Riley, medovníky, tvoje obľúbené." Usmiala sa mama a ponúkla mi z taniera. Týmto mi dnes spravila naozaj náladu.
,,Vďaka," riekla som a sadla si na gauč. Kassidy si nakoniec zobrala len na cestu, keďže jej volala mama, že by mala prísť domov.
,,A nezabudni," upozorňovala ma pred odchodom, ,,ten parchant si to zaslúžil." Podporila ma, objala a so šťastím v očiach, že sa navečeria medovníkov sa pomaly brala domov.

VEDELA SOM TO!Where stories live. Discover now