50.

1.6K 68 14
                                    

Poznáte tú frázu "ticho pred búrkou"? Užite si poslednú pokojnú časť, keďže sa začína dráma. 😅✊Inak sa chcem veľmi poďakovať všetkým, čo tu so mnou sú a čítajú tento príbeh, keďže sa o niekoľko (10?) častí končí. Veľmi ma mrzí, že už sme pri konci, i keď to tak zatiaľ nevyzerá. Veď vy pochopíte. 😅No, už prezrádzam. Kapitolu by som chcela venovať babám, ktoré mi písanie spríjemňujú svojimi komentármi: PetraK2004
KarolinaCesarzova
AnneZitniak
SabinaKinacova
Nina771
EvaGarajova
StankaP

A samozrejme všetkým, ktorí knihu čítajú. Užite si!😘

,,Nespoznávam ťa, princezná." Tlieskal mi ironicky Ayden, keď som vyšla zo Samovho domu, od ktorého mali kľúč. Neprekvapilo ma to, keďže boli uňho viacej ako doma. Na sebe som mala Samov náhradný dres, čo ich oboch šokovala.
,,Naposledy, čo ma v tomto vidíš. Uži si to." Mrkla som naňho a nastúpila do auta. Mali sme namierené priamo na štadión, ale napadlo mi Sama touto drobnosťou potešiť. Chalani najprv mrmlali, prečo vymýšľam, ale neskôr ich ten nápad v podstate potešil. Ja, obrovský hejter hokeja som šla na najpopulárnejší zápas tejto školy. Kassidy mala pravdu. Kvôli tomu chlapcovi som porušila všetky moje zásady. Kto by bol povedal, čo všetky spraví s človekom jeden pocit.
,,Vie, že tam prídem?" Napadlo mi, keďže som s ním od rána nebola poriadne v kontakte. Pár správ sme si síce vymenili, ale nič dôležité v nich nebolo.
,,Samozrejme, že nie. Má to byť prekvapenie." Prehovoril Dylan a podal mi lístok.
,,Úplne vpredu, princezná. Môžeš hádať, kto to vybavil! Tvoj dráhy." Zaškeril sa ironicky Ayden a auto odbočilo k parkovisku. Jasné, že jeho ego mu nedovolilo zostať ticho. A možno to bola jedna z vecí, ktorá z nás spravila najlepších kamarátov. Vždy sme sa mali o čom baviť a hlavne smiať. Aydenove tupé reči totižto stáli za to.
,,Prečo vlastne nehráte?" Doteraz mi nedochádzalo, čo tu títo dvaja robia. Mali byť predsa tiež na ľade.
,,Kto povedal, že nehráme?" Mykol plecom Ayden a niečo hľadal v telefóne.
,,Nepripravovali ste sa na dnes, ako Sam čiže..."
,,Vieš..."
,,Ticho buď, idiot." Tresol ho Dylan. ,,Bude hysterická."
,,Okej, tak teraz už vážne. Vravte!"
,,Fajn! Nás už na školy prijali dávno, ale ten tvoj namyslený frajer si zmyslel, že chce študovať na prestížnej športovej univerzite v Anglicku. Dnes robí prijímačky." Chudák, preto toľko trávil čas na štadióne a trénoval. Ja hlúpa som si myslela, že chce byť posledný krát za hviezdu. Prečo mi to ale nepovedal? Podporila by som ho, veď sama som sa hlásila do anglicka... No jasné, nechcel, aby som vedela, že bude po škole v rovnakej krajine. Ďalší znak toho, ako veľmi ma "ľúbi".
,,Aha." Viac som nepovedala. Len sme sa pobrali dovnútra, kde na mňa čakala netrpezlivá Kass.
,,Kde toľko trčíš?" Hneď ma obdarila nepríjemným pohľadom a následne objatím.
,,Dala som si záležať." Otočila som sa okolo vlastnej osi, aby si mohla prehliadnuť môj outfit.
,,Zaľúbená koza." Pokrútila so smiechom hlavou, keďže vedela, že pre nikoho iného by som toto neurobila a podala mu horúci čaj.
,,Hovoríš o sebe?" Podpichla som ju a zašli sme si sadnúť do bufetu. O Willovi mi rozpráva neustále. Som šťastná, že našla konečne človeka, s ktorým vydržala dlhšie ako mesiac.
,,Len si ma prekvapila. Kto by to bol povedal, že sa naša Riley takto zmení."
,,Okej, radšej poďme." Na štadióne bolo obrovské množstvo ľudí, ktorí sa tlačili dopredu, aby si odchytili svoje miesto. Prevrátila som očami a uvidela chalanov z našej školy. Rozcvičovali sa a čakali na zahájenie hry. S Kass sme si sadli presne dopredu na naše mieste, odkiaľ sme mali výborný výhľad na celý ľad. Kass niečo zamrmlala, ale cez ten hluk ju nebolo počuť.
,,Prosím?"
,,Ayden ťa volá!" Ukázala naňho. Stál len pár metrov od nás a kýval na mňa.
,,Hneď som späť." Vybrala som sa za ním. Zápas sa mal o chvíľu začať, čiže som nechápala, čo vymýšľa.
,,Stalo sa niečo?" Zakričala som, aby ma počul.
,,Máme obrovský problém. Ten kretén si zmyslel, že sa na to vyserie."
,,Čože?" Nechápala som, o čom to rozpráva, kým mi neuhol. Niekoľko metrov od nás sedel Sam a vyzeral, že má chuť každému rozbiť hubu.
,,Nechce hrať?" Napadlo mi ako prvé.
,,Nie, vraj na to nemá. To jeho posraté ego kamsi zmizlo." Niečo mi o tom hovor.
,,Idem za ním." Obišla som Aydena. Naznačil mi, aby som sa poponáhľala, keďže sa mal zápas o chvíľu začať.
,,Čo zase stváraš?" Prekrížila som si ruky na hrudi a čakala, kým si ma všimne. Jeho prekvapený pohľad ma totálne vykoľajil. Bol ako malý chlapec, ktorý dostal na Vianoce svoju vysnívanú hračku. Tie iskierky v očiach sa znásobili a ja som nepotrebovala viac. Neznášala som hokej, ale kvôli nemu som bola ochotná to podstúpiť. Preňho všetko.
,,Ty si tu?" Ten Sam, ktorý má vždy na všetko odpoveď, vie čo povedať, ako sa zachovať, z koho si spraviť žart, práve povedal 3 úbohé slová.
,,Jasné, že som. Tvoj posledný zápas, navyše veľmi dôležitý, keďže sa na teba prišli pozrieť až z Anglicka. Nehovorím, že ma to nevytočilo, skôr si ma poriadne nasral, keďže si mi to zatajil, ale preto tu nie som. Do riti! Si predsa Sam Matthews. Dvihni sa a bež tam. Tvoja frajerka ťa chce vidieť vyhrať!" Nestihla som viac povedať, keďže ma schmatol do náručia a náruživo pobozkal. Nestála som na zemi, lebo ma dvihol do svojho objatia Všetko sa to udialo veľmi rýchlo. Vnímala som len jeho pery, oči vpíjajúce sa do mojich a jeho ruky okolo môjho pásu. Keď ma pomaly zložil na zem, vládla medzi nami dlhá odmlka. Len sme na seba hľadeli a vychutnávali si túto dokonalú chvíľu.
,,Neviem bez teba žiť." Šepol mi do ucha a založil mi neposlušný prameň vlasov. Všetky tie detaily, ktoré sa medzi nami udiali, vo mne prebúdzali akýsi oheň. Spaľovalo ma to zvnútra. Chute strhnúť ten dres z jeho hrude som musela poriadne potláčať.

VEDELA SOM TO!Where stories live. Discover now