VEDELA SOM TO!

32.

24. December
,,Dievčatá, večera!" Skríkla teta Klaudia, Kassiina mama. Vždy si potrpela na presnosti a dnes tomu nebolo inak. Povedala by som, že bola čoraz netrpezlivejšia, keďže chcela mať na Vianoce všetko perfektné.
,,O chvíľu ideme," zakričala jej naspäť Kass a prevrátila očami, ,,ona sa z tej dochvíľnosti raz zblázni." Prikývla som bez odpovede, keďže ma viacej zaujímala špirála v mojich rukách.
,,Ty tiež nemusíš byť perfektná. Čo ti príde frajer?" Síce si ma doberala, no vyzerala rovnako krásne. Mala červenú karovanú sukňu a bielu blúzku. Vlasy mala natočené do pekných vĺn a upravovala posledné detaily na svojom make - upe.
,,Nie, nedohodli sme sa. Pravdepodobne bude so svojou rodinou." Mykla som ramenami, odložila maskaru do kozmetického stolíka a šla vytiahnuť zo zásuvky žehličku.
,,Pokiaľ nejakú má samozrejme," neodpustila si poznámku. A to ešte netušila, že u mňa minulý týždeň Sam strávil celý deň. Došlo mi, že je vhodná príležitosti povedať jej pravdu a spýtať sa jej na názor, keďže bola mojou najlepšou priateľkou.
,,Má sestru. Myslím, že bude mať kde tráviť Vianoce. Povedal mi to tu minulý týždeň, keď sme spolu pozerali film." Poslednú vetu som riekla takmer šepky a s drobným vinným úsmevom.
,,Bol tu?" Prekvapene šepla. Myslím, že jediná si asi uvedomovala závažnosť situácie.
,,Dva krát." Priznala som jej a začala si žehliť vlasy, ktoré mi stáli na všetky strany.
,,Uvedomuješ si, že si..." Bála sa o mňa. Chápem ju. Možno sa to trocha zvrtlo, priznávam, ale zo svojho síce odporného plánu som neodstúpila. Ďalej som hrala túto priblbnutú hru a čakala, kedy ho to zničí. Či sa mi tá predstava páčila? Neviem povedať.
,,Áno, porušila som svoju zásadu." Žiadny chalan v mojej izbe. Možno to nebol dobrý nápad, ale nemala som to ako ovplyvniť. Sám sa mi pozval do izby.
,,Miluješ ho?" Vidno, že sa bála odpovede. Ale nemala dôvod. Od začiatku som tvrdila, že ho nikdy nezačnem ľúbiť a stále som si tým istá. Sam je jednoducho zakázané územie. Nie, pre pomstu, nie pre Lea, ale pre mňa. Ja som tá, ktorej chcel zlomiť srdce a dostať ju na úplné dno. Predsa sa dobrovoľne nezničím láskou.
,,Riley?" Prerušila moje myšlienky. Stále sa o mňa zaujímala, bola mi ako sestrou, pýtala sa, mala strach... Bolo na čase sa začať zaujímať o ňu a byť rovnako dobrou priateľkou.
,,Samozrejme, že nie. Ty čo? Will je..." Pokrútila hlavou. Nemala záujem sa so mnou o tom baviť, čo ma vážne mrzelo.
,,Vieš, že som tu pre teba však?" Tentoraz prikývla.
,,Nikdy ma nebude milovať, tak ako ja jeho." Priznala sa. Priznala dlho utajovanú realitu. Pretože bol rozdiel, ak sa jej ten chlapec páčil a ak ho ľúbila. Dostala sa do neskutočne nepríjemnej situácie. Na vlastnej koži zistila, ako zasrane bolí neopätovaná láska.
,,Niekto určite bude." Podporila som ju úsmevom. V jej očiach sa však skrývalo niečo tajomné. Vec, ktorá ju určite ťažila, ale nedokázala ju vysloviť na hlas.
,,Vrav." Poznala som ju, ako nikoho iného. Tajomstvá medzi nami nikdy neexistovali. Nechcela som to kvôli môjmu vzťahu meniť.
,,Chcel...chcel." Zatla zuby a zhlboka sa nadýchla, aby jej nezačali tiecť slzy. Jej dielo na tvári, robené minimálne hodinu by sa okamžite rozmazalo. Videla som na nej, že to chce však veľa úsilia.
,,Chcel poradiť, ako....ako zbaliť dievča." Nezvládla to. Z očí sa jej valili slzy ako vodopády. Jej tvar však ostala stále krásna. Pravdepodobne sa na takúto situáciu pripravila vodeodoľnou maskarou. Predsa len, Vianoce sú emotívny deň.
,,Poprosil ťa o radu?" Neveriacky som pokrútila hlavou. Tí chalani sú fakt idioti.
,,Áno, pýtal sa ma na... na... na prvé rande, kvety, oblečenie. Všetko." Okamžite som k nej pristúpila a objala ju. Ona bola tá, ktorej nebolo dobré. Ja a moje problémy so Samom boli oproti tomuto nič. Veď som ho ani neľúbila.
,,Dievčatá, večera!" Ozvala sa tentoraz moja nedočkavá mama. Vidno, že sú najlepšie kamošky.
,,Jasné." Ozvala som sa, aby to zbytočne neriešili a nenašli Kass v takomto stave.
,,Čo mám robiť?" Rada, čo sa mi preháňala hlavou by sa jej pravdepodobne nepáčila, ale bol to najrozumnejší nápad.
,,Povedz mu pravdu. Nech vie, že ho ľúbiš. Nemôžeš mu predsa radiť navždy. Zničí ťa to." Tvrdila som jej a popri tom jej nanášala vrstvu korektoru a upravovala posledné detaily. Naši sa veľmi ponáhľali, čo pre tento rozhovor nebolo ideálne. Kass potrebovala čas všetko vstrebať a dať sa do poriadku.
,,Lenže nemôžem za ním prísť a tvrdiť, že celú dobu sa hrám na jeho najlepšiu kamarátku a pritom je to inak. Prepadla by som sa hanbou." Vzlykla.
,,A? Radšej budeš potichu trpieť? Kassidy..."  Venovala som jej nepríjemný pohľad, keďže jej správanie nebolo vôbec správne. Utrápila by sa.
,,Asi máš pravdu. Myslím..."
,,Koho zasa ohovárate? Bežte do riti k stolu! Nemienim každému vysvetľovať, prečo nechcem ísť na výšku." Skočil nám do reči Leo. Viem si predstaviť tie reči a otázky tety Klaudie. Čudujem sa, že to Leo doposiaľ zvládal. Bohužiaľ nám prekazil rozhovor a ja som netušila, ako sa Kassidy rozhodne.

Vstali sme z postele a zišli po drevených schodoch dolu. Za stolom už sedeli takmer všetci okrem nás a maminy, ktorá sa motala okolo sporáku.
,,Mysleli sme si, že ste zaspali." Snažil sa vtipkovať Kassin otec. Všetci zostali ticho, čo prinieslo hustú a nepríjemnú atmosféru. Leo chcel dokonca povedať dajakú jeho hlúpu poznámku, ale otec ho stihol včas zastaviť.
,,Okej, decká. Nepostávajte tu toľko! Bežte si posadať. Bude večera!" Oznámila nám mama spevavým tónom. Miluje Vianoce a tieto tradície o spoločnom stretávaní rodín najlepších priateliek pochvaľuje úplne každému. Myslím, že to zaviedli, keď som mala 4. Napamätám si to, ale mama to opisuje ako najlepší nápad. Na jednu stranu, spoznala som takto Kass. Dali nás do spoločnej škôlky a odvtedy to spolu tiahneme.

Sadli sme si za stôl. Oproti mne sedela teta Klaudia, čo nebol najlepší nápad a vedľa Kass. Otec na začiatok povedal príhovor, ktorý je každým rokom úplne rovnaký a začali sme jesť. Samozrejme sa to neobišlo bez otázok.
,,Riley, Zlatko. Tvoja mama vravela, že si si našla chlapca." Myslím, že neotvorila práve ideálnu tému na rodinnú večeru. Okamžite som zazrela na Lea a naznačila mu, nech aspoň dnes večer mlčí. Prikývol. Bola som mu neskutočne vďačná, že sa nechystá pokaziť Vianoce.
,,Áno, už to je okolo 3 mesiacov. Myslím, že ho poznáte. Volá sa Sam. Sam Matthews." Predstavila som jej ho a čakala na jej reakciu. Aj Kass celkom tŕpla a premýšľala, čo z jej mami vylezie.
,,Áno, samozrejme. Malý Samko. Pamätáš sa Kate na jeho otca?" Otočila sa na moju mamu. Malý Samko - ma pobavilo.
,,Jasné. Jeho otec bol náš spolužiak, chodievali sme spolu na diskotéky..." A začala sa debata o ich minulosti, frajeroch, neskôr prešli na Lea a jeho život, až sme sa konečne navečerali, poupratali a pobrali sa do obývačky. Ihneď som schmatla mobil a napísala Samovi. Nezáležalo mi na tom, že nenapísal prvý. Tieto drobné hádky, doťahovanie a ignorovanie ma prestalo baviť dávno.

Riley: Veselé Vianoce, malý Samko.

Rada som si z neho robila žarty a on mi to s radosťou vracal.
,,Baby. Tie telefóny." Upozornil nás otec. Prikývli sme a čakali, ako sa tento večer vyvinie. Mama začala rozprávať jej proslov. Bola rada, že sme sa opäť stretli po roku, dve rodiny. Pochválila nás v škole, popriala nám, aby sme našli vysokú školu a v podstate zrekapitulovala celý rok. Vravela o smutných i štátnych chvíľach. O láske, radosti... Bol to nádherný predslov plný emócií a nefalšovanej radosti. Mama milovala ľudí. A pri príležitosti stretnutia jej rodiny a priateľov bola vo svojom sne.

,,Myslím, že toto je pre teba." Podal môj otec prvý darček Leovi. Jeho očí sa rozžiarili ako malému dieťaťu. Milovala som ten pohľad, kedy aspoň na chvíľu zhodil masku toho drsniaka a bol opäť tým milujúcimi a láskavým človekom ako kedysi. Kým neprišiel na strednú a nespoznal Samovu partiu.
,,Naozaj vďaka. A...motorka?" Krotkosť v jeho hlase prekvapila aj mamu, keďže nečakane prikývla, načo on priam žiaril.
,,Tento je tvoj Kass..." Pokračovali v rozdávaní.

Sam: Veselé Vianoce. Kráska. Milujem tvoj zmysel pre humor. Dúfam, že si dnešok užívaš a si šťastná.

Zahľadela som sa na svoju rodinu, ako sa smejú na Leovom vtipe, tetu Klaudiu ako bozkáva svojho muža, vysmiatu Kassidy, ktorá na chvíľu  nepremýšľala o Willovi a mohla som s istotou povedať, že áno. Som šťastná.