21.

1.5K 51 0
                                    

,,Ďakujem, ďakujem, ďakujem!" Skákala som dva metre do vzduchu a nechápala, že predo mnou stojí moja vlastná motorka.
,,Naozaj som dostal lístky na box a Riley..."
,,Nežiarli," zahriakla som so smiechom Lea a obdivovala tú nádheru. Neverila som, čo sa to deje.
,,Ste úžasní." Opäť som ich objala.
,,Aj ju vyskúšaš?" Zasmiala sa Kass. Z toľkého šťastia a prekvapenia som na nej ani len nesedela.
,,Radšej to nechcem vidieť, idem poupratovať," zasmiala sa mama a zmizla do domu. Chápem ju, aj mňa by porazilo, keby obe moje deti mali sklony ku adrenalínovým športom.
,,Poďme na to," šepla som si, sadla a ďalšiu chvíľu sa kochala.
,,Panebože aj pôjdeš?" Odvetil podráždený Leo.
,,Nechaj ju, ty tupec." Neverím! Kass mu práve vynadala. Čo sa dnes deje?
,,Radšej idem." Pobral sa preč ďalší člen mojej rodiny. Vôbec mi to nevadilo. Bola som vo svojom svete. Tuším začínam milovať narodeniny.
,,Okej, to zvládnem." Naštartovala som a o chvíľu som sa s helmou na hlave preháňala ulicou. Sneh tomu veľmi nepomáhal, ale ten adrenalín za to stál. Chcelo sa mi plakať od šťastia, koľké sny sa mi dnes splnili. Kass mi darovala cestu po anglicku. O ničom inom od malička nevravím. Motorka bola mojím tajným snom. Bála som sa, ako by rodičia reagovali, ak by som si ju vypýtala. A dnes sedím na vlastnej a jazdím pomedzi ulice v našom meste. Všetko sa mi zdalo príliš dokonalé, kým som si nespomenula na svoj  falošný vzťah.
,,Bože, musím si nájsť chalana," zasmiala som sa nad sebou a hodnú chvíľu si užívala svoju novú motorku.

Keď mi začínali mrznúť prsty, vrátila som sa domov.
,,Ako bolo?" Spýtal sa otec pri príchode dovnútra.
,,Fantasticky. Ani auto nepotrebujem," zvýskla som. Vodičák na motorku som si spravila, odkedy ju má Leo. Nejako mi to prišlo samozrejmé.
,,Teší ma, že ťa to potešilo." Usmial sa a zmizol do obývačky. My sme sa s Kass pobrali do mojej izby.
,,Vedela si, čo mi plánovali dať?" Spýtala som sa jej a ľahla si do postele. Pokývala hlavou, prisadla si ku mne a zazrela do telefónu.
,,Čakáš na Willa?" Zasmiala som sa. Nie je tajomstvom, že spolu konečne navjazali konverzáciu. Vďakabohu, že má Sam toľké známosti a priateľov.
,,Na pána boha." Prevrátila oči a povzdychla si.
,,Čo sa deje?" Otočila som sa na ňu, keďže sa z nej odrážal smútok.
,,Nič," zamrmlala.
,,Kassy!" Oslovila som ju. Okamžite ma prebodla pohľadom. Neznášala to. Dnešné ráno mi aspoň pripomenulo, ako ju naštvať.
,,Vďaka za pozornosť," lišiacky som sa usmiala, ,,tak, čo sa stalo?"
,,Nič, len ma ignoruje a včera som ho videla, ako flirtuje s jednou babou." Zakryla si tvár vankúšom. Robí to vždy, keď chce potlačiť slzy.
,,Kvôli chalanovi sa neoplatí plakať, Kass," objala som ju a rozmýšľala, či by som ja revala, ak by som o pomste nevedela a Sam by ma zničil.
,,Viem," šepla, ale vankúš si dolu nedala.
,,Je mi to ľúto. Uvidíš, to prejde."
,,Okej, ale... Tebe napríklad nie je ľúto, že si Sam ani nespomenul?" Konečne sa na mňa zahľadela s otázkou v očiach.
,,Nie, nezáleží mi na ňom. Občas si síce želám, aby sa táto hlúposť neudiala a všetko bolo fajn, ale ako môjho skutočného frajera, ktorý mi želá k narodeninám si ho predstaviť neviem." Mrkla som na ňu, no vo vnútri som sama potrebovala povzbudiť. Prečo si ten dement vybral pre pomstu práve mňa?
,,Asi si konečne spomenul," zasmiala sa so slzami v očiach a ukázala na môj blikajúci telefón. Nemala by sa kvôli Willovi toľko trápiť. Nechcem byť nepríjemná, ale čo ak jednoducho nie je jeho typ. Alebo horšia možnosť, je to idiot.
,,Tešila som sa, že sa ďalšiemu rande vyhnem." Vzala som do rúk svoj mobil a pozrela na konverzáciu so Samom.

Sam: Ahoj, kráska. Dúfam, že si sa vyspala. Nechcel som ťa budiť. Všetko najlepšie.
Riley: Ďakujem.

Odpísala som stručne. Výhovorku typu "nechcel som ťa budiť" nabral kde?
,,Chudák, sa snaží," ľutovala ho so smiechom Kass a jej slzy dávno uschli.

Sam: Zíď von. Bez protestov!
Riley: Mám tu Kassidy. Nemôžem nechať návštevu len tak.
Sam: Je u vás ako doma. Chvíľu si bez teba poradí.
Riley: Na chvíľu!
Sam: Sľubujem.

,,Zvládneš to bezo mňa?" Nechcela som ju nechávať samú v takomto stave. Bola moja najlepšia kamarátka a on...Nič. Len hra, ktorú by som nemala uprednostňovať pred najbližšími.
,,Samozrejme, frajer nepočká." Ústa sa jej roztiahli do úsmevu. Čím som si zaslúžila túto osobu vo svojom živote. Je mojou oporou v každej situácii.
,,Hneď som späť, sľubujem." Hodila som na seba bundu, oznámila mame môj odchod a vyšla von. Sam stál hneď oproti v čiernej hrubej bunde a hľadel na mňa.
,,Čo je?" Nechápala som jeho pohľad.
,,Dnes ti to svedčí," polichotil mi. Vo vnútri som stokrát pokrútila očami.
,,Vďaka."
,,Ideme?" Ukázal na svoje auto. Bála som sa, že príde na motorke. Zmrzla by som, ak by sme sa mali viesť tie jeho dlhé trasy.
,,Môžme," prikývla som a nastúpila dnu. Vnútri bolo teplo a príjemne. Auto mu krásne voňalo. Vidno, že sa oň stará.
,,Kam ideme?" Zaujímalo ma.
,,Na most," odvetil. Zase? Zamračila som sa, keďže ma to s ním nejako nelákalo.
,,Zobral som ti víno," zasmial sa.
,,Poučený z minula. Chválim," dala som mu letmý bozk na líce, keďže inak sme sa v našom vzťahu ani nebozkávali, čo mi vyhovovalo.
,,Samozrejme, ty alkoholička." Položil si dlaň na moje stehno. Svojimi som radšej ani nehla. Jeho ruky bez dôvodu nevyhľadávam.
,,Kedy si vstávala?" Napadlo ho.
,,O piatej," odvetila som bez rozmýšľania.
,,Čože? Myslel som, že si na narodeniny dopraješ dlhý spánok. Doriti, napísal som ti ako posledný, však?" Tresol zo žartu do volantu.
,,Nevadí, na budúci rok." Dokonalá veta. Áno, Sam, plánujem s tebou budúcnosť. Som zvedavá, ako to zoberieš.
,,Jasné, nezomrieme predsa zajtra." Čo to bolo za vetu? Okej, niečo ako falošnú nádej na život s tebou nedostanem?
,,Inak, prečo si vstala tak skoro?" O mojej tradícii s Kass sa nikdy nedozvie. Vie o mne viac, ako by mal.
,,Neviem, asi kvôli radosti z darčekov," zaklamala som.
,,Neverím ti."
,,Prosím?" Nechápala som.
,,Neverím, že si užívaš takéto veci. Tipoval by som ťa skôr na človeka, ktorý neznáša narodeniny a všetko s tým spojené." Okej, som príliš priehľadná.
,,Máš pravdu. Jednoducho som nemohla spať." Pokývala som ramenami.
,,Si v pohode?" Opäť táto debilná otázka.
,,Hej, všetko je super." Irónia v mojom hlase mu určite neunikla, ale radšej bol zvyšok cesty ticho.

Po príchode na miesto mi ako správny džentlmen otvoril dvere, rozložil deku a nalial víno. Bez urážky mami, ale takto si predstavujem oslavu 19. narodenín. Nenamietam, aj palacinky sú fajn, ale...
,,Milujem to!" Skríkla som, až pokým sme nezačuli moju ozvenu.
,,Vidno, že si sa uvoľnila. Takúto ťa vidím málokedy." Dráhy Sam, ver mi, ty si ten problém. Našťastie, s trochou vína sa dá prežiť všetko.
,,Mal by si si zo mňa zobrať príklad," naliala som mu druhý pohár.
,,Beriem na vedomie," zasmial sa, odpil si a zapozeral sa na mňa.
,,Nie toto nerob, klišé ako asi si sa do mňa zamiloval dnes neznesiem." Odvrátila som pohľad. Ten výhľad predo mnou ma nikdy neprestane udivovať. Ani dnes.
,,Vždy si taká nepríjemná?" Pokrútil hlavou a vypil svoj pohár na ex.
,,Som rada, že si si všimol," tresla som ho po ramene.
,,Aké boli darčeky?" Zaujímalo ho.
,,Pravdupovediac, tento rok skvelé. Cesta po anglicku pre dvoch a motorka sú viac, ako si zaslúžim."
,,Okej, to neprekonám." Povzdychol si.
,,Ani nemusíš, ďalší darček naozaj neznesiem." Znova som si odpila. On akokeby ma nepočúval, mi podal darčekový tašku.
,,Nepočúval si, nechcem..."
,,Nekecaj a otvor to," skočil mi do reči so smiechom. Poslúchla som ho a v taške zazrela brutálnu koženú bundu na motorku. Ďalší mega darček. Šla som ho objať, keď mi došlo jedno.
,,Ako si vedel, že ju budem potrebovať?" Zabodla som doňho prst a čakala na odpoveď.
,,Mám zakázané o tom hovoriť," dvihol ruky do vzduchu.
,,Vrav, inak poletíš rovno dole." Ukázala som na rieku pod nami a zamračila sa. Vedel, že som toho schopná.
,,Okej, okej. Tvoji rodičia potrebovali typ na darček. Páčila sa?" Narážal na moju motorku, čím mi skoro vyrazil dych.
,,Ďakujem, ďakujem, ďakujem," objala som ho. Stále sa mi hnusil, ako nikto, ale bez neho by si naši ani nevšimli, že ten stroj priam milujem.

Rýchlo som sa od neho odtiahla, keďže moju radosť z motorky začínala nahrádzať alergia na tohto chalana.
,,Milujem ťa," riekol zrazu a ja som sa začala dusiť. Čo? Čo to trepol? Nie, určite som ho len prepočula.
,,Prosím?" Spýtala som sa pre istotu, keďže sa mi zdalo, že zle počujem.
,,Milujem ťa," usmial sa. Za tými slovami sa skrývala toľká faloš, až mi prišlo zle. Náhodou ma napadla skvelá otázka.
,,Prečo?" Chvíľu na mňa hľadel s prekvapením v očiach, kým sa nespamätal a začala vravieť hlúposti.
,,Páčiš sa mi, tvoja postavy, tvoj štýl. Vieš dobre jazdiť na motorke, si nádherná. Milujem tvoje oči, vlasy. Každý jeden detail na tebe."
,,Vďaka," usmiala som sa a opäť ho objala. Za tým monológom sa toho skrývalo veľa. Dokázal mi, že ma chce ozaj len zničiť. Neľúbil ma. Láska predsa nie je o vzhľade, ale o povahe, správaní. O tom, že s tým druhým chceme tráviť každý sekundu, chceme sa s ním smiať na hlúpostiach, plakať pri smutných udalostiach a stať bok po boku pri dôležitých situáciách. Ak by ma miloval, cítila by som to.

VEDELA SOM TO!Where stories live. Discover now