Forever Remember

49 ---> Odchádzam, lebo ťa ľúbim

NO ako som povedala, do konca týždna som napisala časť :) So, HOPE YOU LIKE IT! :)

No poviem vám to takto.... Som zvedavá, či ste to čakali, alebo ste si mysleli niečo iné :) no dajte náázor! :) ak bude 15 komentárov bude nováá )

„ Zbohom...“ postískala som posledný krát svoju mamku a šla som smerom k pristavenému taxíku. „ Budete mi chýbať:“ venovala som im posledný pohľad a naložila som si kufor do taxíka. „ Zbohom.“ šepla som a nasadla som doň aj ja. Všetko tu mi bude chýbať. Úplne všetko.

HARRY

Pomaly som prekračoval rýchlosť 170 ale v tejto chvíli som si to ani pri najmenšom neuvedomoval. Mal som pred očami len ju. Len to, ako ma bude bolieť keď ju nebudem výdať. Až teraz som si začal uvedomovať skutočný význam slov, že odchádza. Nebudem ju vidieť! Nebudem sa jej dotýkať.. nebudem...

Bleskovo som zaklopal pri jej dverách a ani nie o minútu na to mi zaklopala jej mama. „ Ešte je tu?“ stručne a zároveň zadychčane som sa opýtal. „ Akurát odišla.“ povedala zo smútkom v hlase. „ Nie!“ zakričal som na plné hrdlo a ten pocit zúfalstva ma pomaly ale isto dostával. „ Musím s ňou hovoriť!“ ľútostivo som pozrel na jej mamu. „ Lietadlo odlieta o hodinu, ak si pohneš na letisku, možno ju stihneš.“ dala mi malú nádej, začo som jej bol nesmierne vďačný. Našttartoval som auto a rovnakou rýchlosťou som sa pomáhlal na určité miesto. Na miesto, kde ju buď znova získam, alebo ju možno už navždy stratím.

KAYLE

Vyložila som si kufor na pohyblivý pás, a ten ho odviedol do palubného priestoru v lietadle. Zobralo som si nejaké papiere, ktoré mi podala tá žena a presunula som sa do tej rosiahlej miestnosti, kde mi neostávalo nič iné ako čakať. Robím dobre? Naozaj sa týmto všetko vyrieši? Naozaj keď sa vrátim opäť do Londýna všetko bude lepšie? Z mojich myšlienok ma vyrušilo kričanie. Počula som, ako niekto kričí, no ja som ani za nič na svete nevedela rozlúštiť to slovo, ktoré daná osoba volala. „ Kayle!“ zakričal celkom zrozumiteľne a ja som si postupne začala uvedomovať, že on kričí moje meno. Veľmi dobre som vedela kto to je, a ešte k tomu tento hlas by som spoznala úplne všade. Bol to jeho hlas. Hlas, do ktorého som sa zaľúbila a aj hlas, na ktorý si myslím že sa mi nepodarí zabudnúť. „ Kayle.“ prišiel bližšie a ja som si až teraz skutočne uvedomila že je tu. Že je pri mne. „ Čo tu robíš?“ zmätene som sa opýtala, zatiaľ čo on si ma pritiahol k sebe a zvieral ma vo svojom náručí. „ Harry!“ okríkla som ho a hneď potom som sa odtiahla. „ Ty.. Kayle, proste ty. Nemôžeš odísť. Prosím, neodchádzaj... neopúšťaj ma!“ zúfalo hypnotizoval moje oči a znažil sa mi prehovoriť do duše. „ Harry.“ bolo to fakt ťažké. Naozaj som nevedela čo teraz robiť. Znel tak úprimne, bol tak zronený z toho že by som mohla odísť. „ Prečo si tu? Prečo nejdeš za Jessicou?“ už som dlhšie nedokázala potlačiť slzy vo svojich očiach a postupne som ich cítila ako stekajú po lícach. „ Lebo ona ma vôbec nezaujíma. Dôležitá si ty a to, že ja ťa nemôžem stratiť. Nemôžem!“ chytil ma za ruku a pobozkal mi ju. „ Ty si ma už stratil Harry. V tú noc si o mňa úplne prišiel.“ vôbec sa mi to nehovorilo ľahko no musela som. „ Nehovar tak Kayle, ani si nevieš predstaviť ako veľmi ma to bolí.“ povdychol si. „ Ani si nevieš predstaviť ako rada by som ti verila... Ako rada by som zostala a bola znovu s tebou. Verila som tomu že si iný, že si sa zmenil. Ale nie. Došlo mi, že si rovnaký ako keď som ťa spoznala. Myslela som, že človek sa kvôli láske dokáže zmeniť, a za tým si aj stojím. Lenže z tohto mivyplynula jedna vec. Ty si ma nikdy, ale naozaj nikdy si ma naozaj neľúbil. Nikdy!“ zdôraznila som a potom sa mi zmraštila tvár, a už som nedokázala ostať celkom pokojná. „ Ako si niečo takéto môžeš myslieť?“ pokrútil hlavou a uvidela som na jeho tvári niečo, čo som tam videla prvýkrát. Slzu. Plakal. „ Ako inak si ma vysvetliť to, že odkedy sme sa spolu vyspali bol si len s Jessicou a potom som ťa s ňou prichytila v posteli?“ plakala som aj ja. Nie len z toho, že ma nesmierne bolela jeho zrada ale bolelo ma aj to že plakal on. Jeho slzy boli ako moje vlastné. Keď som videla plakať jeho bollo to niečo strašné. Nechcela som mu spôsobovať slzy. „ Ja... nemám sa ako obhájiť. Pretože viem čo si videla. Ale ja si naozaj nič z toho nepamätám. Naozaj nič.“ ubezpečoval ma, no ja som vedela svoje. Klame mi. „ Pšššt.“ priložila som mu prrst na ústa, aby už nepokračoval. Silnejšie som privrela očné viečka, aby všetky slzy vybehli naraz a potom som si ich poutierala. Dal mi bozk na môj prst a ja som mu svojou druhou rukou utrela slzu z jeho líca. „ Buď s ňou šťastný. Nemusíš mať kvôli mne výčitky svedomia. Ja to zvládnem.“ snažila som sa byť silná, ale vo svojom vnútri som bola celkom zrútená. „ Ja s ňou nikdy nebudem šťastný. Nikdy! Si jediné dievča, ktoré chcem. Jediné, po ktorom túžim a jediné... ktoré ľúbim.“ odmlčal sa potom dopovedal. „ Cestujúci letu číslo 456663 do Londýna, prosím aby sa dostavili k svojmu nástupišťu...“odznelo. „ Už budem musieť ísť Harry:“ strašne ma to bolelo, veľmi ma to ničilo, ale bolo to tak najlepšie. „ Neodchádzaj! Nie, prosím!“ chytil ma silno do náruče, a nechcel ma pustiť. „ Musím ísť Harry, pusť ma.“ snažila som sa dostať z jeho zovretia, no nepodarilo sa mi to. Po chvíli ma pustil. „ Ak ma ľúbiš, ostaň. Prosím.“ naliehal. Jeho slová mi naháňali slzy do očí. Znova. „ Ľúbim ťa Harry. Veľmi. A preto odchádzam. Chcem aby si bol šťastný a aby si bol s niekým koho máš rád. S Jessicou.“ ani nechápem ako som mohla niečo takéto povedať. „ Kayle.“ šepol moje meno, no ja som vedela, že je čas ísť. „ Veľmi rada som ťa spoznala, veľmi rada som s tebou zažila mnoho prekrásnych chvíľ. A veľmi rada.... Som ťa ľúbila. Navždy mi ostaneš v srdci Harry, ale teraz musím zabudnúť.“ postavila som sa na špičky a vtisla som mu bozk na líce. On ma silne držal za ruku a ja som pomaly vykročila v pred. Ruku naťahoval za mnou, no ja som pokračovala v mojich krokoch, takže bol prinútený pusti ma. „ Navždy ťa budem ľúbiť. NAVŽDY!“ zakričal a ja som sa rozbehol k východu. Musela som to urobiť, inak by som mu už nedokázala viac odolať. Cez sklenené dvere som sa na neho ešte raz pozrela a videla som ako plače. Vošla som do lietadla, usadila som sa na svoje miesto a urobila som presne to isté. Začala som plakať.

HARRY

Až teraz som ju úplne stratil. Prečo to tak bolí? Prečo ma to tak príšerne bolí?prečo ma opustila. Musela ma ľúbiť až príliš, keď ma z tej lásky dokázala opustiť. Ja by som ju nikdy nedokázal opustiť. Najviac ľutujem tú noc, keď ma videla s Jessicou. Tá noc úplne všetko skazila. V tejto chvíli sú mi jasné 2 veci.

NESKUTOČNE JU ĽÚBIM.... a to, že

NAVŽDY SOM JU STRATIL