Forever Remember

7 ---> Nepáčiš sa mi!

„ Privítajte víťazov!“ víťazoslávne sme vystúppili z autobusu a spustil sa obrovký potlesk. Postupne sme sa dostávali z autobusu a prešli sme do školskej jedálni, kde sa pohár odovzdal riaditeľovi školy, ktorý ho vystavil do pripravenej vitríny. „ Gratulujem chapci..“ zatriasol si rukou s kapitánom tímu. S Harrym. „ Ako hrali?“ stála som s Law na kraji chodby a pribehla za nami Stacy. „ Dobre... Teda njeskôr zle, ale potom sa Harry rozprával s Kayle, a zrazu...Proste bol ako vymenený, a on vyhral tento zápas.“ vyklopila na ňu Law a ja som ju len prebodla pohľadom. „ Upozorňovala som ťa na Harryho....“ smutne povedala. „ Ja viem, ale nespravila som nič zlé.“ obránila som sa. „ Takže sa ti nepáči?“ klepkala si nohou po zemi. „ Bože nie. Nie som na takýchto frajerov.“ mávla som rukou. „ Kayle?“ zakričal Harry a blížil sa ku mne. „ My o vlku...“ začala Law. „ A vlk za dverami.“ dokončila Stacy. Obe sa na mňa pozreli. „ Ahoj..“ jemne pozdravil Harry. „ Te...“ dopovedal, keď videl pri mne baby. „ Môžem s tebou hovoriť?“ dotkol sa môjho predlaktia a kúsok ma potiahol. „ Bude to chvíľka.“ dopovedal a ja som prikývla babám. Odišli. „ čo sa deje?“ opýtala som sa Harryho. „ Hral si naozaj skvelo.“ zalichotila som mu a on sa pousmial. „ To hádam nie! Kayle povedala niečo na mňa dobré! Neverím!“ smial sa a ja s ním. „ Tak? Čo moja odmena?“ pristúpil ku mne a prstom sa dotkol mojej dlane. Zmätene som mu pozrela do očí. „ Odmena?“ opýtala som sa nechápavo. „ To rande...! naše rande“ pohladkal mi ruku a pozrel sa mi do očí. „ Nikdy som ti nepovedala že s tebou niekam pôjdem“ obránila som sa. „ Akože nie? Povedala si mi predsa: Ak vyhráš,budeš mať príležitosť, urobiť to... O čom si ma už dlho presviedčal.“ zopakoval moje slová. „ Ale nemyslela som rande...“ zamsiala som sa. „ Ale to, že si mi chcel ukázať skutočného Harryho. Teba!“ ukázala som na neho. „ Kayle, ale tu to chodí aj tak inak... Ty si nová rozstlieskavačka a ja som kapitán futbalového tímu.... Musím ti vyvetliť veľa vecí, takže dnes večer sa po teba zastavím...“ povedal tým svojim povýšeneckým tónom a odišiel. Ani zareagovať som nestihla.

**

„ Mami je mi hrozne zle...“ chytila som sa za brucho, keď som vošla do domu. „ Zlatko... Choď si lahnúť, pripravím ti čaj.“ pohladila ma a poslala ma hore do mojej izby. Vzdychla som si. Nedovolím Harrymu aby ma niekam vzal a preto mu v tom zabráni moja mama, keď sa tu on objaví. „ Nech sa páči..“ mama mi doniesla čaj. „ Uzdrav sa..“ pohladkala ma. „ Nechám ťa, skús si pospať, možno ti bude lepšie..“ prikryla ma perinou a odišla. Ja som nakukla na facebook. Harry Styles vás označil v príspevku. Nabehlo mi upozornenie. Preboha, čo chce? Pýtala som sa samej seba.

Ďakujem Kayle za motiváciu do hry. Nebyť teba, prehrali by sme... :) xxHarry

Prišlo mi to od neho milé, že si to neprivlastnil. Mám mu na to niečo odpísať? Asi hej.

Nie je za čo. Aj nabudúce :) xxKayle

Zaklapla som notebook a lahla som si do postele. Bodaj by neprišiel.

**

zobudila som sa na zvonček, dole pri dverách. „ Kto ste?“ opýtala sa moja mamka a ja som vedela, kto k nám zavítal. „ Harry. Som Harry Styles. Ehm...Kamarát Kayle. Dnes sme sa mali stretnúť, je doma?“ hoci som ho nevidela, vedela som že sa snažil zanechať čo najlepší dojem. „ Prepáč chlapče, no Kayle sa necíti dobre...“ áno mami, ďakujem! Moje vnútro bolo celé bez seba. Kričalo. „ A nemohol by som ju aspoň vidieť?“ usmial sa. Ako to viem? Proste poznám jeho mimiku tváre. „ Prepáč, ale pravdepodobne teraz spí. Poviem jej, že si sa zastavil...“ povedala mama. „ Ďakujem...“ buchli dvere a ja som vedela, že odišiel. Vzdychla som si úľavou. Ešte že tak. No niečo som počula. Môj mobil. Pomalými krokmi som prešla k nemu a pozrela na displej. Bolo to číslo, ktoré som nemala uložené, no vedela som, že je to on. Budem hrať, že som akurát vstala. Povedala som si v hlave a zdvihla som mobil. „ Áno?“ akože rozospatým hlasom som sa ozvala a prechádzala som sa po izbe. „ Kayle. Čo je ti?“ cítila som, že sa o mňa bál. Pousmiala som sa. „ Harry budeme to musieť odložiť, je mi naozaj hrozne.“ myslím že sa ma darilo klamať celkom dobre. „ Ako sa cítiš?“ opýtal sa ma a niekam išiel. Počula som pohyb. „ Zle, veľmi zle...“ schválne som vzdychla do mobilu a znova som prešla na druhú sranu izby. „ A čo robíš?“ opýtal sa už trochu iným tónom. „ Ležím... Asi mám teplotu...“ usmiala som sa a prešla som o kúsok ďalej. „ Ozaj? Naozaj je ti až tak zle?“opýtal sa, keď som bola otočená k smerom k posteli. „ Áno... Musím to proste vyležať Harry.“ naoko smutne som povedala. „ Tak potom ako to, že pobehuješ po izbe?“ v rýchlosti povedal. „ Čo? Ako to... Teda... Nie!“ zakoktala som sa, a ostala som zmätená. „ Si nervózna, lebo klameš a preto pobehuješ po izbe hore-dole.“ zopakoval. „ Ako to vieš?“ nahnevane som sa opýtala, lebo som vedela, že ma odhalil. „ Otoč sa...“ šepol a zložil mobil. Opatrne som sa otočila a zrak mi padol na terasu. Videla som ho tam, ako si odkladá mobil do zadného vrecka. Podišla som k balkónu a otvorila som dvere. On bez pozvania vošiel. „ Prečo si klamala?“ poobzeral sa naokolo. „ Nechcela som s tebou nikam ísť.“ nemalo význam viac klamať. „ Pfgh, to si len nahováraš...“ nezaujato povedal. Sadla som si na posteľ a on si prisadol. „Prečo ma až tak odmietaš?“ zahľadel sa do zeme a opýtal sa. „ A ty ma pre čo ažtak chceš dostať?“ odpovedala som otázkov. „ Pýtal som sa prvý...“ víťazoslávne sa usmial. „ Harry nemáme predsa päť, a nie sme v škôlke.“ pripomenula som mu. „ Tak mi odpovedz.“ usmial sa. „ Proste sa mi nepáčiš!“ zvýšeným tónom som odpovedala. „ Klameš...“ nerozhádzalo ho to, bol pokojný. „ Harry, viem predsa čo cítim...“ už som povedala pokojnejšie. „ Dokáž mi to! Dokáž, že ťa vôbec nepriťahujem!“ nadvihol obočie a ja som na neho vyvalila oči. „ Ako?“ pokojne som sa spýtala. „ Pobozkaj ma!“ jednoducho odvetil.

Poviem vám len to, že rozmýšlam, že to ukončím.... :( nemá význam pisať to, keď to nečítate :(