Forever Remember

10 ---> Rande?

Prosím, prosím, prosím! Nezabite ma, ale bola som preč.... :( :( :( :( Preto nebola časť ! ALe teraz je!! Jéééé!!! NO, poprosím VOTEs & KOMENTARE! :)

______________________________________________________________________________

Pán riaditeľ mi dal mikrofón a pustil po celej škole rozhlas. „ Volám sa Harry Styles, ale to asi všetci viete...“ uchechtol som sa. „ Teraz vám musím oznámiť niečo čo je veľmi, ale veľmi dôležité.... Ide o dievča menom Kayle....

KAYLE

„ Kayle! Harry tam hovorí o tebe!“ zaskočene do mňa drgala Law, s ktorou sme na chodbe zaujato počúúvali rozhlas. Nemohla som uveriť. „Ide o dievča menom Kayle.... Veľmi som jej ublížil a za to by som sa jej chcel ospravedlniť. Chcem všetkým povedať, že tá fotka čo sa objavila ukazovala skutočnosť a nič sa za ňou neskrývalo. Nespal som s ňou...“ aj keď nestál predo mnou, vedela som, že to zahambene povedal. Videla som ako si futbalisti medzi sebou niečo pošepkali. „ Možno si poviete, že som klamár a hajzel... Ale!.. Vlastne nič, máte pravdu som taký.“ všetci sa pousmiali. „ Takže ešte raz prepáč Kayle...“ pohľady padli na mňa a Harry svoju reč ukončil. Nemo som stála na chodbe a rozmýšľala som o tom, čo sa práve stalo. Bolo to skutočné? Naozaj to spravil? On je človek, ktorý musel na niečo takéto nazbierať veľa odvahy. V diaľke som ho zbadala. Za všetkými žiakmi, za tou kopou ľudí sa objavil on. Všetci si všimli, že ja sa pozerám na neho a on na mňa. Niektorí ústúpili na jednu stranu, iný išli na druhú. Vytvorili mu takú kvází uličku ku mne, na ktorej konci som ho čakala ja. Pomalými krokmi sa blížil ku mne, no ja som hľadela do zeme. Cítila som ako sa ku mne približuje a tak som trochu podvihla hlavu. „ Ahoj..:“ žiarivo sa usmial, akoby sa nič nestalo. „ Ďakujem..“ povedala som mu namiesto pozdravu a hodila som sa mu okolo krku. Zmätene sa na mňa pozrel no ruky mi obmotal okolo pása tiež.

HARRY

Ani neviem opísať pocity z toho, ako som sa cítil keď ma objala. Uvedomil som si to, že toto je prvý krát, kedy ma objala ona. Kedy to ona chcela.... Ruky som obmotal okolo jej pása a presne za ňou stál Jack. Pozrel na mňa, pokrútil hlavou, no ja som sa len usmial. Ukázal som mu palec hore, na znak toho, že mi všetko vychádza a odtiahol som sa od nej. „ Musel som sa snažiť...“ žmurkol som na ňu. „ Čo tak dnes večer kino na znak vďaky?“ využil som situáciu, dúfajúc že neodmietne. „ Len pod tou podmienkou, že mi potom už dáš s pozvaniami pokoj...“ milo no zároveň prefíkane sa usmiala. „ Potom to už nikdy nebudeš chcieť aby som ti dal pokoj...“oblízol som si zpodnú peru. „ Ale budem..“ odhrnula si vlasy. „ Tak večer...“ povedal som a poslu sme sa pobrali do triedy.

**

Nikdy by som si nemyslelaa, že budem z toho rande až taká nervózna. Tieto nie, nie a NIE! Prehrabávala som sa v skrini ako nenormálna, no stále som nevymyslela nič, čo by aspoň trochu pripadalo do úvahy. Šaty? Nie, príliž formálne. Legíny? Nie, bude si myslieť že ho balím. Dám si sukňu! Zvýrazní mi to moje nohy.... Prišla som na riešenie po veľmi dlhej chvíli. A vlasy? Natočené alebo vrkoč? Nie, žehlička bude najlepšie riešenie. Šla som do kúpeľne a začala som žehličkou prechádzať po svojich tmavých dlhých vlasoch. Na tvár som si naniesla mierny make-up aby som nevyzerala pred ním ako strašiak. Pery som si pretrela jednoduchým leskom a bola som pripravená ísť. Niekto zazvonil a ja som sa pozrela zo svojha balkóna, kto to je. Bol to ten očakávaný. Bol to on, Harry.

**

Prechádzala som ku nemu od nášho domu, a on ako pravý gentleman vysadol zo svojho auta a otvoril mi dvere. „ Ou, ďakujem...“ usmiala som sa na neho. On obišiel auto, ešte sa pozrel do zadného okna aby videl ako vyzerá, prehrabol si svoje vlasy a nasadol na miesto šoféra. „ Si tak sexy...“ jeho pohľad spočinul najprv na mne a až potom sa odhodľal naštartovať. Vonku sa už stmievalo a vyzeralo to na zaujímavý večer. „ Kam ideme?“ premýšľala som nad tým už dlhšiu dobu, no odhodľala som sa na tú otázku až teraz. „ Dôveruješ mi?“ otočil sa na chvíľu ku mne Harry a jeho oči sa zabodli do tých mojich. Dívala som sa mu do očí bez jediného slova. Nepoznala som odpoveď, nevedela som to ani ja sama. Verím mu? „ No asi áno...“ nakoniec som nie celkom presvedčivo povedala a pozrela som sa dopredu na cestu. „ Tak potom počkaj..“ ukončil náš rozhovor Harry. Stále mi to vŕtaloo v hlave. Nevedela som prísť na to, kam by ma mohol vziať a to bola pre mňa strašná dilema.

**

„ Sme tu!“ zastal Harry na kraji cesty a znova mi otvoril dvere. Poobzerala som sa okolo, a vedela som istotne povedať, že tu som ešte nikdy nebola. Nepoznala som to tu. Takpovediac okolo mňa boli samé stromy a hlavná cesta. „ Veríš mi? Môžem byť vrah ktorý ťa chce uniesť...“ zobral Harry z auta tašku, zabuchol kufor a zamkol tlačídkom auto. „ Týmito slovami si tú dôveru nejako nepotvrdzuješ.“ neverila som jeho slovám, ale verila som jemu. „ Verím ti..“ dodala som. Nadstavil predo mňa ruku. „ Tak poď...“ zvodným pohľadom sa na mňa pozrel. Ja som sa usmiala, pokrútila som hlavou a vložila som svoju dlaň do tej jeho. Predierali sme sa lesom a z áš dvoch tušil jedine on, kam smerujeme.

**

Došli sme na pláž. Na pláž sa dalo dostať len z jednej strany, alebo plávaním, pretože na okolo boli skaly, vďaka ktorým sa nedalo dostať do strán. Medzi skalami bol piesok, veľmi jemný piesok a hoci bola tma, videla som, že more je azorovo modré a prekrásne čisté. „ Wau.“ zmohla som sa len na toto jediné slovo. Otočila som soju hlavu do strany a uvidela som Harryho, ktorý sa taktiež pozeral na more. „ Je to...úžasné...“ dodala som, no ešte stále som sa obzerala naokolo. „ Vedel som že sa ti to tu bude páčiť.“ prešiel ku mne a pohladil ma po vlasoch. „ Ako si to tu objavil?“ opýtala som sa zaujato. „ Je to veľmi dlhý príbeh..“ pousmial sa. „ Ja mám čas.“ úsmev som mu opätovala. „ Ale neskôr“ povedal a zobral svoj ruksak, z ktorého vytiahol obrockú deku a rozprestrel ju na piesok. „ Banány, alebo jahody v čokoláde?“ vytiahol dve misky a zamrkal na mňa jeho zelenými smaragdovými očami. „ Ochutnám oboje.“ usmiala som sa a obaja sme si sadli na piesok. Harry vybral vidličku a napichol si na ňu jednu jahodu. „ A pre mňa nemáš?“ pozrela som sa na vidličku, no žiadnu nevyťahoval. „ Myslel som, že stačí jedna.“ žmurkol na mňa a natiahol svoju ruky s vidličkou ku mne. Pootvorila som ústa a opatrne som si do nich jahodu vložila. „ Si skvelý kuchár!“ obaja sme sa zasmiali a on pokračoval s mojím chovaním.

**

Odložil misky aj vidličku a opatrne sa presunul za mňa. Nebolo to už ani jediné svetielko, keďe bola hlboká noc. Pre nami more, nad nami hviezdy čo tvorilo úplne dokonalú atmosféru. „ Opri sa a užívaj si to...“ chytil ma za boky a opatrne si ma položil na svoju hruď. Nevadilo mi to, práve naopak. Celkom to bolo príjemné. Jemne mi hladkal vlasy a poškrabkával pokožku hlavy. Milovala som to, vždy mi to robila moja stará mama pred tým, než som zaspala. Ale ako o tom môže vedieť on? „ Povieš mi už ako viež o tomto mieste?“ užívala som si ten pocit zo zavretými očami, no snažila som sa zároveň nadviazať komunikáciu. „ Ukázal mi ho otec. Keď som bol malý, chodili sme sem skoro stále. Bolo to naše miesto.“ otočila som hlavu smerom ku nemu a počúvala som ho. Bavilo ma počúvať čo rozpráva. „ A už nie je?“ čudovala som sa tomu, lebo viem že Harry býva s rodičmi stále. „ Vyrástol som a mám pocit, že otecc na toto miesto zabudol. Má veľa práce.“ sklonil hlavu. „ Netráp sa Harry. Určite nezabudol...“ uistila som ho a on sa usmial. Jeho ruky sa od vlasov presunuli na ramená a postupovali stále nižšie a nižšie. Chytil mi ruku a preplietol si so mnou prsty. „ Práve sa mi splnilo moje siedme želanie zo zoznamu.“ usmiala som sa na neho a usmiala som sa. Bol to úprimný úsmev. „ Ty si mi splnil to želanie.“ dodala som. „ Aké želanie? Aký zoznam?“ nechápal ma, no ja som sa mu ani pri najmenšom nečudovala. „ Mám zoznam desiatich najväčších želaní, ktoré chcem zažiť v tomto živote. Sedmička bola – Zažiť dokonalé rande.“ zasnene som hovorila, ale bola to pravda. „ Toto prekonalo aj tie najtajnejšie očakávania. Sedmičku si môžem odfajknúť.“ nadšene som povedala. „ Čo je jednotka?“ kusol si do spodnej pery. „ Niečo, čo sa nikdy nedozvieš Harry.“ žmurkla som na neho.