39 ---> Čo ku mne cítiš?

3.3K 123 35
                                    

Veľmi sa ospravedlnujem že tak dlho ste nemali novú časť, no ja som naozaj nemala časť na písanie... Nedalo sa mi, a ani som sa nevedela prinútiť.. Sorry! Al teraz konečne je, takže potprosim vela, vela, vela komentárov, aby ste ma čo najskor prinutili k dalšeeej!! :) 

__________________________________________________________

 „A Whitney High School vyhráva jdna nula! Veľmi napínavý zápas o ktorom výsledku radšej nechceme ešte hovoriť. Kapitán tímu súperov je zjavne dnes vo forme! Samozrejme držíme obom tímom palce, a nech vyhrá en najlepší!“ hovoril komentátor cez rozhlas, ktorý mi už išiel celkom na nervy. „ Poďme whitney!“ snažili sme sa našim chalanom dodať čo najviac pozitívnej energie. „ A Harry Styles skóruje!“ skríkol komentáror a my sme sa rozkričali s ním. „ Harry! Harry!“ skandovali sme jeho meno. „ Dokonca zápasu ostávajú dve minúty! Vyhrá Whhitney High school? Ale to domáci tím ešte otočí?“ znova sme sa započúvali do toho rozhlasu.

**

„ A oficiálne.. Finále Južnej Californie vyhráva Whitney High School!“ oznámil ten starý komentátor, a všetci chalani sa navzájom objali. „ My sme vyhrali!“ objal silno Jack Louisa, ktorý stískal Harryho. „ Ruky...“ špeol Harry. Chalani si kládli dlane na Harryho veľkú dlaň a všetky ich dali na seba. „ Raz, dva, tri.... Sme najlepší!“ spoločne si zakričali. Podišiel k Harymu rozhodca, ktorý mu ako kapitánovi týmu odozvdal veľký lesklý pohár. Harry ho dvihol nad svoju hlavu, a pyšne sa zatváril. Potom ho podal Jackovi, a postupne si všetci ten pohár obzreli. „ Gratulujem!“ skočila som mu okolo krku, a prehrabla som mu jeho vlhké vlasy. „ Ty si bola moja motivácia. Vyhral som to len kvôli tebe. Len kvôli tomu, že si so mnou...“ zvieral ma vo svojom náručí, aj asom nechcela veriť že takéto slová vychádzajú práve z jeho úst. Cítila som, že jeho dych je ešte stále zrýchlený a že kvapky potu na jeho tvári sa stále lesknú. „ Ako je možné, že mi vždy vieš povedať také pekné slová?“ dojato som sa pozerala do jeho zelených očí, ktoré skúmavo prechádzali po mojej tvári. „ Chcem aby si presne vedela o čom premýšlam. Chcem by k tebe celkom úprimný, a vždy ti povedať pravdu. Teraz, si moja najväčšia motivácia. Si tá, vďaka ktorej robím teraz všetko. Ak sa mi niečo podarí, je to len preto, že moje myšlienky sú vždy pri tebe.“ na toto som nemala čo povedať. Len som silnejšie zovrela môj stisk za jeho krkom a okamžite som spojila naše pery. Teraz som to bola ja, čo chcela stále ďalší a ďalši bozk, a nechcela som sa vzdialiť. Cítila som ako jazykom prešiel po mojich perách a až teraz som konečne cítila, tú dokonalú chuť našeho bozku. „ Hej Styles!“ zakričal tréner, a tým prerušil našu chvíľku. Podišiel k nám, a Harry si ma len za pás pritiahol k sebe. Ja som svoju ruku dala taktiež okolo jeho pása, začo som si vyslúžila jeden letmý úsmev. „ Gratulujem...“ podal Harrymu ruku, a len si nás oboch premeral. „ Nevedel som, že s ňou chodíte...“ pozrel sa na mňa a zamračil sa. „ Máte s tým problém?“ vybehol na neho. „ No vieš Harry, ja....“ prerušila ho Jessica, ktorá dobehla za nami. „ Tréner, volajú vás ostatný..“ potiahla ho a my sme mali znova súkromie. „ čo chcel povedať?“ zamyslene som sa opýtala. Len mikol plecami. „ Ale viem, čo som chcel urobiť ja...“ Harry mi znova obmotal ruky okolo chrbta a pobozkal ma.

**

„ Takže za hodinu v tom klube?“ uistil sa Harry, keď sa lúčil s ostanými. „ Presne. Stretneme sa am kde naposledy.“ zakýval mu Jack a spolu s Law niekam odišiel. „ Čo ideme dovtedy robiť?“ opýtala som sa, a pritom som mu pobozkala vrch jeho dlane. „ Čo tak ísť ku mne?“ navrhol mi. „ Si sám?“ chcela som sa uistiť. „ Úplne.“ žmurkol na mňa. Ja som nevedela, či je to dobré, alebo je to zlé. Ja, neviem... Proste Harry je typ, ktorý keď má priateľku, určite si chceš užiť každú časť vzťahu. Lenže ja? Proste... „ Neviem Harry. Možno pôjdem domov....“ zahľadela som sa do zeme a len tak som sa pohrávala s prstami. „ Deje sa niečo?“ podvihol mi tvár za bradu a nasmeroval môj pohľad k tomu jeho. „ nie nič..“ uistila som ho. „ Takže ideme ku mne.“ rozhodol aj za mňa, a ja som už nemala dôvod namietať.

Forever RememberWhere stories live. Discover now