Nikto nevie, koľko času prešlo od toho momentu, kedy Madison Grace Bennettovej vyhasol život z očí. So všetkými sa tiahol žiaľ a kopu zmiešaných emócii, pretože nikto nevedel, čo tejto dievčine skutočne je. Tá známa temnota sa jej nerozlievala už len po rukách, totižto jej siahala až po krk, pričom jej celá hruď bola pohltená touto neznámou černotou, ktorá dávala všetkým naôkol vedieť, že sa deje niečo veľmi vážne, totižto to bol náznak úplne iných síl, o ktorých nemali ani poňatia, že existujú.
Do Nemocničného krídla práve vošiel muž, aby skontroloval životné funkcie Madison, ktoré sa začali vracať do normálu, no už spomínaná černota im nedávala dobrý pocit, no tento raz táto vec nebola tá, ktorá Alexa zastavila s otvorenými ústami... Prekvapilo ho totiž úplne niečo iné.
,,Poppy!" Zakričal na ženu, pretože aj keď bol mukel, došlo mu, že to bude nebezpečné, aby sa pohol vpred.
,,Čo sa deje?" Spýtala sa, keď prišla pri neho, bez toho aby sa obhliadla. A potom, keď jej zrak zablúdil tam, kam Alex ukazoval, vtedy jej sánka padla nadol, tak ako Alexovi pred pár sekundami.
,,Zostaň na mieste... Toto musia vidieť ostatný," povedala a za klopkania jej podpätkov sa vydala nadol, do Veľkej siene, kde sa zhromažďovala drvivá väčšina čarodejníkov a študentov, ktorí pomáhali na opravách Rokfortského hradu.
Neuvedomila si, ako rýchlo prišla do Veľkej siene.
,,Toto... Toto musíte vidieť!" Zvolala na všetkých prítomných, ktorých upútala zrak, pretože sa tam vrútila ako víchrica. Nikto nevedel, že čo sa robí. Prvý, keď Poppy odkráčala preč, to pochopil Draco, takže sa pohotovo postavil a začal kráčať za Madam Pomfreyovou. A potom sa zbadali aj ostatní, takže urobili presne to isté, čo Slizolinčan.
A tak sa všetci zhromaždili v Nemocničnom krídle, aj keď nikto z nich nevedel, čo sa deje.
Okolo Madison Bennettovej bolo vytvorené silné magické pole, ktoré bolo už zreteľne viditeľné. Nikto nevedel, čo to má znamenať. Pole bolo jemne fialové a na jeho koncoch ako keby pulzovala elektrina. A keď ste sa podrobnejšie započúvali, počuli ste to.
Bum. Bum. Bum.
Niečo silné, no neviditeľné ako keby búšilo z vnútra na tieto magické steny. Nikto nechápal, čo sa práve deje. Všetky muklovské prístroje, na ktoré bola Madisoj pripojená, rázom odleteli na druhú stranu nemocničného krídla, ako keby ich niekto prútikom odhodil, no všetci nečinne stáli a očakávali, čo sa bude diať.
A potom všetci zalapali po dychu.
Madison Bennettová začala levitovať, kúsky jej oblečenia sa vzniesli spolu s ňou. Energia vo vnútri magického poľa začala pulzovať ešte viac. Jej nárazy boli silnešie, začala sa im triasť aj zem pod nohami. No nejden si všimol, že čenota, ktorá ju zahaľovala, sa začala vytácať, jej pokožka dostávala život, no i cez to vo vzduchu bolo cítiť to množstvo otázok, ktoré všetci mali.
A potom prišla druhá vlna začudovania sa, keď uvideli päť osôb stáť okolo nej. Nebol to nikto z čarodejníkov, totižto sa báli aj hlasnejšie dýchať, nedaj Merlinovi, prísť bližšie k polu, alebo cez neho prejsť... Nebol to nikto, koho by poznali. A to v nich vyvolávalo ešte viac otázok ako doposiaľ.
Osoby sa postavili do kruhu okolo Madison a pochytali sa za ruky. Začali niečo aj hovoriť, no nikto ich nepočul. Všetko, čo sa dialo v tejti bubline nebolo počuť. Bolo počuť len tie silné nárazy na steny toho magického pola, ktoré sa javilo okolo levitujúceho sa tela Madison Grace Bennettovej.
Z jej tela začala vyžarovať žiara... Ako keby nejaké svetlo z prútika, no s tou zmenou, že toto svetlo nemalo svoj zdroj prútik, ale jej hruď. Svetlo sa začalo pomaly stupňovať. A po chvíli ste si museli zakrývať oči, tak to svetlo pálilo. Bolo jasnejšie a jasnejšie.
Všetci čakali, čo sa bude diať... Až nakoniec sa udialo niečo, čo nikto nečakal. Započuli totiž srcevrúci výkrik Madison Grace Bennettovej.
,,Áaah! Pomoc!" Zakričala na plné pľúca. Draco Malfoy bol rozhodnutý, že nech sa v tej žiare deje čokoľvek, zachráni ju. Po druhý raz ju totiž neprenechá na pospas tomu všetkému. Už-už bol pripravený sa vrhnúť do niečoho, o čom vôbec netušil, čo sa tam bude diať, no niekto zachytil jeho ruku. Nahnevane ňou mykol, snažil sa dostať zo zovretia, no bolo príliš silné. A tak sa pozrel nahor, na človeka, ktorý mu zvieral ruku. Keď sa jeho búrkové oči vpili do tých jeho čiernych, pochopil, že to nebude mať význam, spierať sa Severusovi Snapeovi. Pustil ho, pretože si porozumeli aj bez slov, no potom nimi trhlo.
,,Aah!" Zrevala opäť.
,,Nechoďte tam nikto! Je to nebezpečné!" Preťal to ticho Severus, no v tom ho hneď zaplnil ďalší výkrik Madison Bennettovej.
Draco skrčil oči. Cítil, že sa pravdepodobne každú chvílu vyvracia, tak mu bolo nevoľno z tejto situácie, no vedel, že to musel pretrpieť... No tak by ho zaujímalo, čo sa deje v tomto magickom poli, v ktorom bola Madison uveznená.
Nuž, oni nemohli vedieť, že vo vnútri tohto pola sa odohráva veľký boj Madison Bennettovej so samou sebou.
,,Čo sa to deje, Merlin? Prečo kričí?" Spýtal sa vystrašene Nathaniel, pretože si nevedel vysvetliť tú skutočnosť, že dievča pred ním kričí a plače.
V momente, ako dopovedala posledné slová z rituálu, jej duch sa vrátil späť do jej tela, no začalo pre ňu utrpenie. Preto tak kričala.
,,Do neba ste zobrali len čistotu jej duše...A tá temnota zostala tu. Preto jej telo neprijmalo mágiu, vsávalo len škodlivé zaklínadla, no také na ňu nikto neposlal. No aj preto mala také čierne ruky a hruď... Tá jej temná stránka duše začínala ovlyvňovať aj telo, no stihli sme to skôr, ako ju to pohltilo... No a kričí preto, pretože tá jej čistá časť musí čeliť tej temnej... Tá temná predstavuje všetky jej strachy, obavy, výčitky... Vidí zomierať jej milovaných, prežíva svoju smrť od tých, ktorých zabila... Jednoducho teraz sa v nej odohráva veľmi silný boj, do ktorého nemáme ako zasiahnúť. Musíme len čakať, kým sa tieto dve časti jej duše spoja v jeden celok. Potom bude po všetkom. Preto jej duša sa rozpolila a vznikol Coniunctionem... Pretože nebola dostatočne čistá pre nebo. Jej hriechy ju držali, aby nemohla zomrieť. Je to veľmi zložité a neobvyklé," povedal Merlin a ostatok mužov len prikývlo.
Znova zakričala, no tento raz omnoho bolestivejšie.
,,Prosím, zabite ma! Zabite!" Kričala, metala sebou, až Nathaniel musel zvraštiť obočie, tak zle sa mu to počúvalo, nedajbože ešte pozeralo.
,,Zabite ma! Prosím! Aah!" Kričala. Väčšine ľudí naskočila husacia koža... Pretože v tom hlase bolo jasne počuť tú bolesť, ktorú práve v tento moment preživala.
,,No ták, dievča... Bojuj," zamrmlal Rafael netrpezlivo. Bratia sa na seba pozerali, no bez slov sa stále držali za ruky a čakali, čo sa bude diať naďalej.
,,Prosím! Skončite to!" Kričala prosíkajúc o ukončenie vlastného života. No oni vedeli, že nemohla zomrieť, pretože patrila na zem a ostatný mali obavy, že tento boj nevyhrá. Jej rany sa objavom týchto archanjelov zahojili, no teraz sa jej začali objavovať ďalšie... Na niektorých miestach to boli popáleniny, na niektorých ako keby jej pokožku preťali mečom, inde zase ako keby ju uškrabla nejaká divá zver, dokonca monštrum. Z rán jej začala vytekať krv... Vzduch začal páchnuť po krvi a spáleniny.
,,Čo sa tam deje?" Spýtal sa Draco Severusa, ktorý nevedel odpoveď na jeho otázku. Nikto to nevedel.
Svetlo začalo slabnúť... A tak pomaly sa im predostrel obraz, kde Madison celá krvavá a doráňaná levitovala v kruhu, utvorenom z mužov, ktorí neboli pozemskí, no to nikomu nenapadlo, že dotyční nie su čarodejníci, ale anjeli. S výnimkou Merlina, samozrejme.
,,Je čas!" Zakričala Madison. Merlinov pohľad sa ihneď stretol s tým Nathanielovým. Nevedeli, či už je Madison relatívne pri zmysloch, alebo to je ďalší monológ zo série jej strachov. S pochybami sa na seba pozerali... Skutočne nevedeli, či je pravý čas na odriekavanie posledných slov.
,,Už to dlho nevydržím, prosím!" Preťala bolestne.
A vskutku sa následujúce veci udiali príliš rýchlo. Madison, kričiaca o pomoc, Merlin a Nathaniel vymieňajúc si skúmavý pohľad, až nakoniec utvrdenie, že posledná časť ich rituálu sa môže začať.
,,Prijmi to, čo bolo ti odopriate.
Vráť sa do svojej podoby.
Spoj dva celky v jeden.
Žiadajú ťa nebeskí posli."
Odriekavali všetci do jedného, okrem Merlina, pretože ten nepatril medzi nebeských poslov...
,,Požehnanie máš, hriešnica.
Tvoje prehrešky sú ti odpustené.
Preto do tvojho tela navrát sa.
A splň svoje poslanie."
Krídla sa im rázom rozprestreli a v celej kráse, za zvuku šuchotu krídel, začali jemne sa chvieť a vystierať. Svetlo sa od nich lámalo, Merlin nad tým žasol, ale iba on jedniný, pretože oni ostatní to nemohli vidieť.
,,Posledný raz odkriekavame,
Dávame ti požehnanie
Vráť sa na svoj svet
V nebi pre teba priestoru niet!"
Kričali ešte o čosi hlasnešie. Merlin spoznal, že následujúce slohy má na starosti on, pretože bola čarodejnicou, nie obyčajnou smrteľníčkou, aby tieto slová mohol vysloviť jeden z Nathanielových bratov. Na túto sféru boli aj anjeli krátki.
,,Mágiu tvoju využi, v prospech tvojho návratu
Použi jej moc silnú
Udrží ťa nažive, tak ako mnohokrát predtým
Obetuj jej kúzlo, aby si sa vrátila k tým, čo patríš.
A tak obetuj to najdrahšie
Čo znamená pre teba všetko
Upusti to závažie
A pusti to, čo prináša ti temno."
Dopovedal Merlin a teraz nasledovala latinská časť, ktorú hovorili všetci.
,,Quo pertinent redire!
Quo pertinent redire!
Quo pertinent redire!"
A potom sa stalo niečo, čo nikto z nich nečakal. Mágia sa začala stupňovať.
,,Musime odísť!" Zakričal Merlin na ostatných, ktorí len prikývli a v momente zmizli.
Zostali tam len zmätení čarodejníci.
Pole stále jestvovalo, no bolo vidieť, že vo vnútri neho nikto navyše už nestojí.
Nárazy na steny pola boli silnešie a silnejšie. A potom...? Potom magické pole vybuchlo.
Všetci si zakryli oči, výbuch sprevádzalo silný záblesk, až nakoniec, keď sa niektorí spamätali, uvideli následky tohto výbuchu.
Veľký, asi šesť, sedem metrový kráter vo vnútri tohto kráteru... Vo vnútri tohto kráteru ležala Madison Grace Bennettová, ktorá na svojich kolenách lapala po kyslíku.