rok 1517
,,Florence?" Spýtala sa ženy jej sestra, čo sa spomínaná otočila a ich belasé oči sa spojili.
,,Čo sa deje?" Spýtala sa jej, čo Florence sa zahľadela do neznáma záhrady.
,,Vidím ju," šepla a Eselia si so starosťou prisunula stoličku vedľa jej sestry.
,,A čo presnejšie vidíš, Flore?" Povedala a upravila si svoje blonďaté kučery.
,,Vidím ženu, veľmi krásnu," šepla. ,,Kráča po rúžach, jej havranie vlasy vejú vo smere vetra a i cez to, že jej chodidlá krvácajú od tŕňov, ktoré jej narobili rany na chodidlách, vznáša sa ako anjel... Za jej uchom je zastrčená taktiež rúža. V ruke drží luk a na hlave má korunu... Je nádherná a vyzerá mocne... Kráľovskej krvi," šepce, až Eselia sa skúmavo zahľadí na svoju sestru, neprítomiac hovoriť.
,,Čo to znamená?" Spýta sa.
,,Mám pocit, že je to jedna z prezvestí budúcnosti," povedala a jej modré oči zaiskrili.
,,Takže stará mama Ophelia mala pravdu o tvojom dare?" Spýtala sa šokovane Eselia a Florence sa na ňu pozrela ešte viac okatým pohľadom.
,,Áno... Mám pocit, že časom sa to všetko vykryštalizuje na niečo konkrétne..." vzdychla si a poupravila si jej sukňu.
A ako si Florence myslela, tak sa i o pár dní stalo.
Jej myseľ sa ocitla na neznámom mieste, vytiahlo ju to z okolitého sveta, videla budúcnosť i minulosť, oči jej nedovolili otvoriť všetky tie veci, ktoré momentálne mala položené sťa na dlani.
Videla znova tú ženu, ako nosí Malfoyovský prsteň, videla ako sa jej meno vrylo do rodokmeňu, no nezapamätala si ho. Videla, ako ich rod zaniká, bez jej prítomnosti a videla aj jej moc, ktorá naberala intenzite.
A tak sa vynorila z predstavy budúcnosti, ktorá dievča zmenilo na nepoznanie.
,,Príde v budúcnosti, Eselia," pribehla k jej sestre, ktorá nechápala zneniu jej slov.
,,Príde žena. Bude mať havranie vlasy a bude spojená s rúžami. Na záhrade, čo je tá jedna jediná červená rúža pomedzi tie biele... Keď rozkvitne, bude to znamenať jej príchod s členom Malfoyovskej rodiny... V momente, ako rúža začne vädnúť, bude to znamenať nenaplnený osud nášho rodu... To dievča je pokračovateľ Malfoyovského rodu v budúcnosti bez okolnosti, no ak sa jej nepodarí zrodiť potomka, bude Malfoyovský rod rútený do záhuby... Je predpísana v našom rode a to sa ešte ani nenarodila... Keď príde čas a ona spozná svoje predurčenie, jej meno vykvitne na našom rodokmeni... Eselia..." povedala v šoku Florencia.
,,To mi chceš povedať, že to všetko si videla v tej vízii?" Spýtala sa v šoku a ona len jemne prikývla.
,,Bude mocná a veľmi... Bude ako rúža rozkvitnutá v našom Malfoyovskom rode, bude nosiť naše meno a titul rúže... Chápem, že je pokračovateľ nášho rodu, ale tie rúže tam zohrávaju taktiež veľkú úlohu... Ale bude mocná a už teraz, i keď sa ešte ani nenarodila, je naša jediná nádej v našom rode."
Prítomnosť
,,Poďte so mnou," šepla Narcissa Malfoyová a postavila sa, čo začala kráčať na záhradu Malfoy Manoru.
Madison nevedela, čo sa deje... Bola zmätená, Draco ju musel zachytiť za ruku, aby sa pohla z miesta.
Kráčali po chladných chodbách Manoru, až jeho mama otvorila dvere od záhrady, čo trojicu ihneď ovial studený vánok, pretože zima bola v plnom prúde, čo dokazoval aj napadaný sneh.
Všetko bolo posiate snehom, biela perina bola okolo nich, jedine jediný kvet sa črtal pomedzi bielu prikrývku.
Bola to krvavo červená rúža...
Nikto z nich nevystúpil von, ale v tom momente Madison ovládla nevysvetliteľná sila.
Tú rúžu a i túto záhradu videla aj vo svojich snoch... Neraz sa po nej prechádzala.
Vykročila vpred a bez nijakého povšimnutia začala kráčať smerom ku kvetu.
Jej bosé nohy sa zaborili do snehu, ktorý zavŕzgal každým jej krokom, no ona to nevnímala, pretože jediné, čo ju zaujímalo, bol hlas, ktorý šepotal okolím, i keď ho počula len ona.
,,Dotkni sa jej... Je taká nadherná... Láka ťa... Volá ťa..."
Hovoril ženský hlas v jej hlave a v momente, ako sa rúže dotkla, pichla sa do prsta o tŕň, ktorý bol celkom prehliadnuteľní.
A v tej sekunde, ako kvapka krvi dopadla do bieleho snehu, uvidela všetko to, čo ju s touto rúžou spájalo.
,,....Keď príde čas, spozná svoje predurčenie..."
,,....Jediná nádej v našom rode..."
Videla dve neznáme ženy, ktoré boli sestry Malfoyové, čo spoznala nie len kvôli miestu, kde sedeli, ale hlavne vďaka platinovým vlasom, ktoré im dopadali na ramená.
Netušila, koľko bola mimo reality, no pocítila, ako dopadla na kolená a sneh ju začal chladiť, no to ju vôbec nezaujímalo.
Zaujímalo ju skôr to, čo videla...
,,Madison..." vyhŕkol zo seba Draco, keď podoprel dievča, ktoré bolo v šoku z toho, čo sa v tomto momente stalo.
Jej krv sa zrazu vpila do snehu a všetci traja sa prekvapene pozerali na miesto, kde ešte pred chvíľou bola červená škvrna, no v tomto momente tam bol len bielučký sneh, bez známky toho, že tam predtým bola krv.
,,Čo-Čo sa to deje?" Vykoktala zo seba Madison a v tom momente sa rúža začala lesknúť a ona pocítila páľavu na jej boku.
Bez ohľadu na to, že bolo mínus päť stupňov odhrnula látku jej teplákov a uvidela rúžu, ktorá sa závratne menila.
A keď páľava prestala, prešla si po červenej rúži na jej boku, nespúšťajúc z nej udivený zrak.
Práve v tomto momente jej z kože trčali lupene rúže, do ktorej boli aj tak sformované, takže sa dalo istým spôsobom povedať, že na jej boku vykvitla ozajstná rúža.
,,Vysvetlíte mi, čo sa tu pre svätého Merlina deje? Mne z kože trčia lupene rúže," Povedala trasľavým hlasom Madison Bennettová, čo Narcissa dievča rýchlo postavila aj spolu s Dracom.
,,Poďme dovnútra," povedala Narcissa urýchlene, čo začala dvojicu ťahať smerom dovnútra.
,,Prosím, povedzte mi, čo sa deje," zahabkala Madison, keď ju položili vo vnútri na sedačku.
,,Mami, ja... Ja nechápem tiež," povedal Draco a Narcissa si povzdychla.
,,Tá rúža je znakom už po stáročia... V minulosti, keď Malfoyovský rod mal len zopár generácii, bola vyhŕknutá prezvesť o budúcnosti... Bola vyhŕknutá Florence Malfoyovou, ktorá mala tento dar, ktorý ju napokon dostal do šialenstva, pretože videla čarodejnícke vojny a utrpenie, ktoré napokon nezvládla, až sa psychicky zrútila a zabila sa. Povráva sa, že preto, všetky rúže, ktoré boli kedysi okolo tej červenej zvädli, pretože v deň, kedy vypila smrtiaci elixír si ľahla pri ten ker rúži, z ktorého zostala len jediná a to táto červená, s ktorou si podľa všetkých okolností spojená. V budúcnosti videla ženu, vďaka ktorej bude pokračovať náš rod a ak ona nezplodí potomka, rod zanikne. Rod rúže sa prechováva už po niektoré stáročia taktiež s tou rúžou, ktorá mala rozkvitnúť až v tom momente, keď pokračovateľka rodu sa stretne s členom rodiny Malfoyovcov a naviaže s ním magické puto... Tá rúža rozkvitla minulý rok pred začiatkom leta."
Povedala Narcissa Malfoyová a v tom momente Madison ťažko prehĺtla, pretože jej to všetko zapadlo do seba ako skladačka.
Tesne pred začatím leta si všimla rúžu na jej boku...
,,A čo to znamená pre mňa?" Spýtala sa nevyrovnaným hlasom.
,,Tak podľa všetkých okolností si ty naša jediná nádej, ktorá dokáže udržať náš rod... Si predpísaná ako Malfoyová už od vtedy, keď si sa narodila, len s tým, že to nemohlo byť hneď, ale musela si s Dracom naviazať magické puto, ktoré prebudil rod rúže a právoplatne ťa uznal za pokračovateľku rodu Malfoyovcov. Či chceš alebo nie, si Malfoyová už len z toho princípu, že nosíš tú rúžu na svojom boku... Bola si vybratá... Predurčená... Ste si vlastne súdení," dodala Narcissa a Madison sa len s vypleštenými očami pozerala do neznáma a snažila sa spracovať slová, ktoré jej v tomto momente žena povedala.
,,Mad...?" Šepol Draco smerom k jeho priateľke, ktorá sa na neho vážne pozrela.
,,Nemusím to byť ja," šepla s krútením hlavy a snažila sa udržať slzy na uzde, takže privrela oči, aby sa jej nespustili po lícach a ukázali jej slabosť alebo skôr neschopnosť s tým niečo robiť.
,,Môžeme to jednoducho zistiť," povedala Narcissa a začala kráčať smerom do jednej miestnosti, čo dvojica pochopila tak, že majú ísť za ňou.
Vstali a Draco si len preplietol prsty s Madison, pretože vedel, že v tomto momente to dievča potrebovalo, no neurobil to zo súcitu, ale z lásky. Bol z toho tiež vyvedený z mieri, no i tak to znášal lepšie ako ona... Bola to pre ňu príliš veľká záťaž a šok.
A v ten moment, ako Narcissa otvorila dvere, zostala prekvapená nad tým, čo uvidela.
Veľký rodokmeň sa rozprestieral po stene... Mien tam bolo nespočetne veľa a Madison nedokázala zavrieť svoje ústa od prekvapenia.
,,Daj mi tú ruku, do ktorej si sa pichla," povedala opatrne Narcissa a tak Madison neiste položila ruku do tej Narcissinej a ona sa zahľadela nad krvou, ktorá jej stále v jemných pramienkoch vytekala z rany.
A tak zobrala jej prst a priložila ho k safíru pod Dracovým menom, ktorý zasyčal a krv po chvíľke vpil do seba.
Začala sa tvoriť cestička od jeho mena, ako keby sa vypalovala do steny, a zrazu vznikla bublina, do ktorej sa vrylo meno a nakoniec pri mene vyrašila nádherne červená rúža a Narcissa utvrdila svoju domienku.
,,Takže zdá sa, že som mala pravdu," povedala s povzdychom a v ten moment Madison prikročila bližšie a rukou pohladila vyryté slová a prešla prstami i po rúži, ktorá bola na prekvapenie živá, no to ju nezaujímalo viac, ako to, čo tam bolo jasne vyryté na stene, blízko Dracovho mena...
Madison Grace Malfoyová.