Hermiona Grangerová ako mnohokrát predtým mala pravdu...
V momente, ako sa Madison pretrhla z nočnej mory, nehodlala v posteli viac zostať.
Postavila sa, zobrala prvú vec, ktorú cez seba prehodila a už sa vydala preč zo Chrabromilskej klubovne.
Kráčala za ním, pretože stále mala pred očami jej zakrvavené ruky, v ušiach jeho vzlyky a pocit, že chlapec jej stále leží na kolenách.
A tak už stála pred Nemocničným krídlom a váhala, či nakoniec vstúpiť.
A tak potlačila masívne dvere, ktoré sa bez zvuku otvorili.
A potom uvidela chlapca ležať na posteli.
Pomalým krokom prešla k jeho posteli a sadla si na časť postele, kde neležal.
Na jeho neobyčajne bledú pokožku dopadal mesačný svit a ona rázom videla tie krvavé stopy na jeho košeli, svoje krvavé ruky a počula aj chlapcove vzlyky, i keď momentálne chlapec pokojne dýchal a spal.
Začali sa jej slzy kotúľať po lícach, pretože nechcela vidieť tie veci, takže len nasilu zavrela oči, snažiac sa myšlienky odohnať.
A v tom momente chlapec precitol zo spánku a uvidel Madison sedieť na jeho posteli so zavretými očami a slzami na lícach.
Osvetľoval ju mesiac, ako celé Nemocnične krídlo a on si aj teraz, keď plakala, povedal, aká je krásna...
,,Ahoj..." šepol potichu, čo dievča pootvorilo oči a pozrelo sa na chlapca, ktorý sa na ňu pozeral unavenými očami.
,,Ahoj," šepla mu naspäť, utrela si slzy a pousmiala sa na neho.
,,No poď sem," šepol a posunul sa, odhrnul svoj paplón, kde do uvoľneného miesta Chrabromilčanka ihneď zapadla a na Slizolinčana sa pritisla celým svojim telom.
,,Mysela som, že zošaliem od strachu..." šepla vzlykom a on ju len pohladil po hlave.
,,Tak som sa bála. D-Doteraz vidím tú krv všade... Bože, Draco," povedala trhaným hlasom, chlapec si ju pritiahol bližšie k telu. Bola to silná čarodejnica, no spoznal jej slabinu. On je jej slabinou.
,,Už je dobre, Mad.." dal jej pusu do vlasov. ,,Som rád, že si prišla," zamrmlal zachrípnutým hlasom. ,,Znamená to, že už sa nehneváš?" Spýtal sa rečnícky, no nečakal odpoveď na jeho otázku.
,,Prepáč mi to s Pansy... Viem, že nie je vhodný čas na ospravedlňovanie, ale bola to hra, boli sme všetci opití a drbnutý Nott ma donútil bozkávať sa s Pansy a ona bola tak na štrot, že si na mňa ešte aj sadla, ale prísaham, že v tom nič nebolo," šepol a Madison to bolo úplne jedno.
Chcela Draca, milovala ho a ešte aj v tomto momente by mu bola odpustila všetko...
,,Ty si tá jediná, ktorú milujem. Pansy si len myslí niečo viac, no pritom mi je načisto ukradnutá. Ja som taký kretén, že som to dopustil, aby sa to stalo. Prepáč," posledné slová šepol.
,,Je mi to jedno, hlavne že si v poriadku a henta rohožka ťa nezaujíma. Ale ujasnime si jednu vec," povedala prísnym hlasom a zdvihla sa na posteli rukami, čo Draco sa na ňu skúmavo pozrel.
,,Počúvam ťa," povedal poslušne, nad čím sa Madison usmiala.
,,Nech Parkinsonová si drží odstup. Hodlám jej spraviť zlé veci, ak sa ťa znova dotkne. Nech sa nedotýka niečoho, čo je moje," povedala a ani si neuvedomovala, že po celý čas sa približovala k Dracovi bližšie a bližšie.
,,Nejaká si majetnícka, Bennettová," uškeril sa, keď mykla plecami.
,,Ohľadom teba, Malfoy?" Boli od seba asi päť centimetrov. ,,Vždy," odpovedala si na svoju vlastnú otázku.
,,Ver mi, Bennettová, že Blaise by sa tiež mal držať od teba ďalej. Som si všimol, že sa nejako často po tebe pozerá," pošepol, nespúšťajúc z nej oči.
Uškrnula sa.
,,Žiarlíš, Malfoy?" Pošepla s divným tónom.
Stále boli tak blízko, no tých pár centrimetrov im pripadalo príliš veľa.
,,Na všetkých okolo teba?" Spýtal sa ešte potichšie. ,,Vždy."
A tak to už nevydržala a spojila ich pery. Len jemne, no i tak stihol zájsť rukou do jej vlasov a ona zase do tých jeho.
Odtrhla sa od neho, no on nesúhlasne zamrnčal a spojil opäť ich pery v celok.
Bozkával ju nežne, s citom, no jej to bolo jedno, hlavne že cítila teplo jeho tela a pier, pretože to bolo to, čo potrebovala v tento moment, lebo chlapec jej nie len psychicky chýbal, ale chýbal jej ich fyzický kontakt, ich bozky a objatia, dotyky...
Zašla mu do vlasov rukou a preplietla ich nohy. Zacítla, ako sa jeho jazyk obšuchol o ten jej a telom sa jej rázom rozhostil pomyselný ohňostroj, ktorý sa šíril s podivným teplom.
No chlapec prestal pohybovať perami a ona usúdila, že bozku je koniec.
,,Môžem to rátať, ako prijmutie ospravedlnenia?" Spýtal sa Draco a ona sa len zasmiala.
,,Áno, môžeš."
Zastrčil jej prameň vlasov za ucho.
,,Takže sme už zase v pohode?" Spýtal sa a ona len s úsmevom prikývla.
,,No asi to tak už bude," pousmiala sa na neho.
,,To znamená, že mám svoju druhú polovičku späť?" Spýtal sa a ona sa len zasmiala.
,,Presne tak," potvrdila mu.
,,Takže Dradison je znova späť!" Zajásal, no ona sa začudovala.
,,Dradison?" Spýtala sa a Draco sa nad tým zasmial.
,,To vymyslel Blaise. Spojenie našich mien sa mu začalo viac páčiť, ako naše normálne mená," povedal, nad čím obidvaja pokrútili hlavou.
Draco sa pozrel na ňu. Tak veľmi ju miloval.
,,Mad... Ja len..."
,,Madison, ja len že za ten týždeň, čo sme boli od seba... Takmer som naozaj zošalel, pretože som na teba myslel naozaj neustále a nedokázal som ta dostať z hlavy... Len ti týmto chcem povedať, že moc mi na tebe záleží a bolo mi veľmi ľúto, že sme sa rozišli a ja som si uvedomil, že ťa naozaj nechcem stratiť, pretože viem, že by som sa po tom jedine tak zbláznil... Moc ťa milujem," povedal, pohladil jej líce a ona sa hneď na to usmiala. Vyjadrenie citov u tohto Slizolinčana bolo veľkým pokrokom.
,,Ach, Draco... Aj ja ťa milujem, strašne moc," povedala a spojila ich pery, pričom sa o Slizolinského chlapca neskôr oprela a spočinula na jeho tele.
,,Čo to bolo za kliadbu, čo na mňa Potter vyslal?" Spýtal sa a ona si len povzdychla.
,,Bola to Severusova kliatba, ktorú našiel v jeho starej učebnici na elixíry... Sectumsempra sa volá, je to rezacia kliatba..." povedala a chlapec chápavo prikývol.
Madison chcela niečo povedať, no to ju i Slizolinského princa opantala únava a obidvaja zaspali...
•
Nad ránom, keď sa Madison vracala z Nemocničného krídla, stretla Harryho Pottera spiaceho v klubovni...
,,Harry, vstávaj," zamykala ním Madison a to sa chlapec prebral a unavenými očami sa pozrel na Chrabromilčanku.
,,Čo...?" Spýtal sa zmätene a ona len mykla plecami.
,,Zaspal si tuto v klubovni na gauči... Choď si ľahnúť, je sobota ráno, môžeš spať koľko chceš ešte," povedala a postavila sa, pretože aj ona sa rozhodla ísť si chvíľu ešte pospať, no chlapec ju zastavil tesne pred tým, ako zmizla z jeho dohľadu.
,,Bola si za ním?" Spýtal sa a ona sa na neho otočila, pretože mu predtým bola chrbtom.
,,Áno, bola som za ním. Bola som za Dracom," povedala a chlapec len prikývol.
,,A ako mu je?" Spýtal sa, pretože naozaj ho to zaujímalo a dievča sa len s pozdvihnutým obočím oprela o stenu a pozrela sa na chlapca.
,,Celkom fajn, prečo sa zaujímaš?" Spýtala sa a on len pokrútil hlavou.
,,Mad, nie je mi jedno, že ako mu je, keď viem, čo som mu spravil... City mám," povedal a Mad len prikývla, pretože sa nemohla hnevať na tohto chlapca, pretože povedzme si úprimne, naozaj nevedel, čo to kúzlo spôsobuje.
,,A Mad?" Spýtal sa dievčaťa, ktoré sa otázne pozrelo opäť jeho smerom.
,,Nemáš nejaký nápad, ako by som získal tú spomienku od Slughorna? Od vtedy, čo sa stala tá vec s Ronom, vyhýba sa mi na každom rohu, ak ma náhodou uvidí, hneď ide preč a neviem prečo... Možno sa bojí alebo niečo takého, no aj tak, horšia otázka je to, ako získam tu sprostú spomienku..." povedal Harry a Madison sa len zamyslela nad chlapcovými slovami.
,,Vôbec nemám šťastie na toho chlapa... Tak čo mám robiť?" Povzdychol si a v ten moment to Madison v hlave bliklo, ako keď poviete Lumos.
,,Práve si si odpovedal," povedala chlapcovi, ktorý sa čudesne zatváril a snažil sa prísť asi desať sekúnd na to, čo dievča myslelo, no i tak nepomohla jej nápoveda, že to povedal, takže sa začudovane zatváril.
,,Čo?" Spýtal sa a ona sa pousmiala nad tým, že ako toho chlapca zmiatla.
,,Sám si si povedal odpoveď na tvoju otázku, že čo máš robiť," povedala s myknutím pliec, čo chlapec sa začudovane zatváril, pretože stále nerozumel na čo toto dievča naráža a preto mal niekedy pocit, že tejto dievčine vôbec nerozumie a ani teraz, v tento moment, nemal pochybnosti o tom, že jej nerozumie, ale zase ona neznášala, keď musela podávať vysvetlenie, takže sa radšej rozhodol ešte porozmýšľať, než sa to dievča naštve.
,,Ale nie, Harry, nehovor mi, že si až taký zaostalý, že nedokážeš prísť na to, ako si si odpovedal," povedala s úškrnom a chlapec, aby si nepripadal úplne hlúpo, začal v mysli prehľadávať svoje slová, čo také povedal, že by si tým vlastne aj odpovedal.
,,Nemáš na Slughorna šťastie, vravíš?" Spýtala sa Madison a Harry so súhlasom prikývol.
,,Áno, presne tak..." potvrdil jej to a ona sa zaškerila, keď to chlapcovi nedochádzalo.
,,Stále nič?" Spýtala sa so smiechom a chlapec záporne pokrútil hlavou.
,,Dobre, Harry, niekedy mám pocit, že ti odišiel mozog na metlobalovom zápase, lebo teraz to je ešte horšie ako s Ronom a to už je čo povedať," zasmiala sa a chlapec prekrútil očami.
,,Chýba ti šťastie na Slughorna a len tak zhodou náhodou mi pár kvapiek tekutého šťastia ležia hore v šuflíku," povedala a v tom momente to Harrymu Potterovi došlo, čo celý čas myslela.
,,Felix Felicis," povedal a ona s úsmevom prikývla, čo začala stúpať po schodoch do svojej izby.
,,Ideš pre to?" Spýtal sa Harry a ona sa len zasmiala.
,,Čo si, idem spať, aj ty by si mal ísť, aspoň ja takú hodinku... Potom to prediskutujeme všetci štyria... Takže dobrú noc," povedala s úsmevom Chrabromilčanka a odobrala sa do svojej komnaty, kde si ľahla na posteľ a v momente, ako sa prikryla, zaspala.