Sviatky ubehli pomerne rýchlo, keďže ich trávila len so Severusom, boli pokojné...
Takmer pokojné.
Flashback
Malfoy Manor... Prekrásne miesto obývané samotným Temným pánom a rodinou Malfoyových.
Mali akurát schôdzu smrťožrútov, na ktorú sa jej ako vždy nechcelo ísť, no to bolo úplne v poriadku, keďže Severus bol na tom rovnako.
Kráčali prašnou cestou ako mnohokrát predtým, až sa dostali k známym dverám Malfoy Manoru.
Severus zaklopal, otvorila im Bellatrix a povedzme si úprimne, v moment, keď sa Bella pozrela na Madison, trochu jej prišlo zle, pretože nevedela, že či to naozaj zafungovalo, no keď sa na nich Bella usmiala, vedela, že jej hypnóza bola účinná, takže sama pre seba, vo vnúti, zajásala.
Vošli na to isté miesto ako vždy a potom ho zbadala.
V momente ako sa im spojili pohľady, mala chuť sa za ním rozbehnúť a vybozkávať mu celú tvár, no miesto toho len odmerane kráčala v jej čižmách na podpädku.
,,Dobrý večer, pane," povedala odmerane a Voldemort sa len pousmial a pokýval smerom na ich obvyklé miesta.
Sadli si a ona ako vždy, nepočúvala, čo rozprávajú, takže jej to bolo úplne aj ukradnuté.
,,Bella, ako mi môžeš povedať, že nevieš s Graybackom, kto za ďalšiu osobu tam bol!" Zvýšil hlas Voldemort, čo sa Madison ošila, pretože toto nečakala.
,,Môj pane, ale ja si naozaj nepamä-" začala, no Voldemort ju surovo prerušil.
,,CRUCIO!"
Najvernejšia smrťožrútka sa teraz zmietala v agónii bolesti, až Madison vytreštila oči na Draca, ktorý sa tváril tak isto prekvapene.
A po tom, ako sa jej utrpenie skončilo, Voldemort sa zasmial.
,,Dúfam, že nabudúce si spomenieš, Bella!" Povedal a otočil sa smerom na ostatných smrťožrútov.
,,Schôdza je ukončená," povedal Voldemort a bez žiadnych otázok sa smrťožrúti začali stavať.
Draco Malfoy išiel za nimi tiež a po tom, ako zahli za roh, stiahol Madison do jednej prázdnej miestnosti.
V momente, ako sa zabúchli dvere, Madison skočila okolo krku Slizolinčana.
,,Ako sa máš?" Spýtal sa úprimne a ona sa od neho odtisla a na moment spojila ich pery, ale on zaprotestoval, takže ich opäť spojil vo vrúcnom bozku.
,,Mám sa fajn, len hento s Bellou ma trochu vyviedlo z miery," povedala a Draco prikývol.
,,To aj mňa," povedal a ona sa na neho s úsmevom zadívala.
,,Ďakujem za náramok, je nádherný," šepla a on len zastrčil jej vlasy za ucho a usmial sa.
Áno, aj takéto malé gestá ju dokázali dostať na kolená... Bola vyvedená z miery, do čoho ju privádza chlapec týmito malými gestami, ktoré spravia tak veľa.
,,Musím už ísť... Severus," povedala a on prikývol, čo opäť spojila ich pery len na stotinu a potom vybehla dverami von.
,,Kde si toľko bola?" Spýtal sa Severus a ona len mykla plecami.
,,Nikde," povedala a Severus nastavil ruku, čo sa preniestnili.
,,Dobre ty nikde, tak si aspoň utri ten rozmazaný rúž," povedal a zmizol do jeho pracovne.
Ach to pekla! Zakliala pre seba...
,,Máš voľno, Bennettová?" Spýtal sa Seamus aj Dean a ona len predviedla svoj obľúbený úškrn.
,,Pre vás dvoch? Nie," uškerila sa, čo Seamus len prekrútil očami, no i cez to si do kupé sadol.
,,Povedala som nie," povedala a Seamus sa len zasmial.
,,Čo už, niekto ti musí píliť nervy," povedal, čo tento raz ona prekrútila očami a zadívala sa do okna, na meniacu sa zasneženú krajinu.
,,Povedz, Bennettová," začal Seamus, čo ona sa k nemu len otázne otočila.
,,Prečo si taká záhadná?" Spýtal sa Seamus vážne a ona zostala prekvapená jeho otázkou.
Čože?
,,Ja že som záhadná?" Spýtala sa s úškrnom a zvedavosťou v hlase, na čo sa chlapec pousmial, no nakoniec letmo prikývol.
,,No áno, si. Vyžaruje z teba niečo také divné... Taká tajomnosť. Dokážeš človeka umlčať jedným pohľadom, si dosť zbehlá v čarodejníckých súbojoch, niektorí si o tebe myslia, že si bezcitná, no potom sa objavíš v klubovni so slzami... Si tak tajomná, že to nie je ani možné... Prečo?" Oprel sa o jednu svoju ruku a zadíval sa na Madison. Dean sa na ňu tiež pozrel, no dnes sa stal len tichým pozorovateľom.
Madison sa nadýchla.
,,Seamus, poviem ti tak..." začala.
,,Človek, ktorý druhým povie všetko o sebe je síce dobré, ale nevýhodné. Život je ako hra a ty musíš hrať tou výhodnejšou taktikou. Záhadnosť je jedna z nich... Odhalíš niečo, čo vieš, no neukážeš ľuďom viac, pretože potom by to o tebe už vedeli, ale keď sú v tom pocite, že o tebe niečo nevedia, cítia sa znevýhodnení, zraniteľnejší a to je to, čo v tej hre potrebuješ. Moment prekvapenia je ten najlepší spôsob v hre, pretože keď od niekoho niečo neočakávaš, nevieš sa tomu brániť tak dobre, ako keď to očakávaš. Možno si myslíš, že teraz hovorím úplne z cesty, lenže problém je ten, že všetko to má svoj dôvod... Poviem ti príklad na všetko, čo som ti hovorila. Si silný čarodejník a raz sa chceš frajeriť, tak ukážeš všetko, čo vieš a tvoj protivník toho využije... Čiže ten záhadný protivník, ktorého nepoznáš ani slabiny ani výhody ťa zaisto porazí, pretože ty si už ukázal, čo je v tebe, ale on to neurobil, čiže on je teraz ten, ktorý vyhráva."
Dopovedala svoj monológ a chlapci sa na ňu len s otvorenými ústami dívali.
,,Chápeš?" Spýtala sa, no nečakala na odpoveď.
,,Záhadnosť je taktika, ktorú treba múdro zvoliť a aj využiť," povedala, oprela si svoj chrbát a čakala na ich reakciu.
,,No Bennettová, poviem ti, že si riadna frajerka," povedal a ona len pokrútila hlavou.
,,Nie som, len používam taktiku, ktorá sa mi zíde," povedala na Seamusa, ktorý udivene prikývol.
•
Prvý večer na Rokforte sa jej nechcelo nič, takže unavene si ľahla do postele, aby sa vyspala na prvý školský deň po vianočných prázdninách, ktorý bude ťažký na vstávanie, pretože chodievala omnoho neskôr spať, takže sa jej teraz to ponocovanie do piatej rána nezišlo a istým spôsobom si to vyčítala, ale stávalo sa jej ťažko tak či tak, takže to je v podstate jedno.
Prekvapivo bolo ranné stávanie celkom v pohode, takže sa šikovne vychystala.
Jej deň sa hneď začínal Obranou proti Čiernej Mágii, čo bol vlastne jej obľúbený predmet, no nie v tedy, keď bol ako prvá hodina, ešte do toho dvojhodinovka, no čo už s tým narobí.
Kráčala lenivo do učebne, v ktorej sa to všetko malo odohrávať, no cestu jej skrížil jeden Slizolinčan, ktorý ju stiahol za ruku do neznámej učebne, ako už raz dávnejšie spravil.
V momente ako uvidela jeho tvár, postavila sa na špičky a spojila ich pery. Jej žalúdok sa opäť prekrútil, za čo chlapcovi ako vždy začali behať mravci po končekoch prstov, ako sa vždy dialo pri tejto Chrabromilčanke.
Ah, ako jej toto chýbalo...
Zastonala mu do pier, keď schytil jej zátylok, ako to robil vždy, ale aj cez to ju to vždy ohromilo, pretože ten chlapec robil také nepodstatné gestá, ktoré ju aj tak dostali na hranicu, kde žasla nad tým, ako sa chlapec k nej správa.
,,Ahoj," šepla, keď sa im pery oddelili a chlapec sa na ňu usmial, čo jej zovrelo žalúdok, z toho úsmevu...
,,Ahoj," šepol, zastrčil jej pár pramienkov za ucho, pričom sa jej nevedel prestať pozerať do očí.
,,Aké boli Vianoce?" Spýtal sa a ona len mykla plecami.
,,Fajn, čo ty?" Spýtala sa chlapca a zaborila ruku do jeho platinových vlasov.
,,Nemali sme Vianoce... Ten beznosý debil to zamietol na plnej čiare," vzdychol si a ona len vypleštila oči.
On nemal Vianoce...?
,,To mi je ľúto," povedala a chlapec mykol plecami.
,,Nemusí byť... Nie sme dvakrát rodina, ktorá by mala Vianoce, ako všetci ostatný... Nemáme také dobré vzťahy, čiže v podstate mi to je jedno, že sme nemali Vianoce," povedal a ona sa len zamračila, pretože nechcela to tak nechať.
,,Kašli sa na to, zlato," povedal a ona sa opäť ošila nad tým oslovením.
,,Je to také divné," skonštatovala.
,,Čo?" Spýtal sa s úsmevom chlapec.
,,To oslovenie... Celkovo mi to príde divné," povedala a usmiala sa na chlapca.
,,Nepáči sa ti to?" Povedal so skrčeným obočím, čo dievča pohotovo odpovedalo.
,,Nie, nie, páči sa mi to, len to je taký nezvyk," povedala a chlapec chápavo prikývol, pretože pre neho to tiež bol nezvyk, ale so súľadom, čo k tejto Chrabromilčanke cítil, mu to prišlo v poriadku.
Pobozkal ju opäť, len krátko, pretože dievča ihneď pohotovo zareágovalo na niečo úplne iné...
,,Meškáme na hodinu!" Povedala a v tom momente vyštartovali z učebne a bežali do ďalšej, kde mali hodinu.
Potichu otvorila dvere a videla, že Severus je otočený chrbtom, tak že sa potichu vkradli do učebne a každý si sadol na svoje miesto, bez nejakých zbytočných všímaní si pohľadov ostatku študentov.
Mad si sadla a Draco tiež, pričom Severus písal stále na tabuľu a potom sa otočil k študentom.
,,Bennettová, Malfoy, meškáte, nech sa páči, máte priestor ukázať svoje schopnosti. Som celkom sklamaný, že už po druhý raz, Bennettová, no čo s vami narobím."
Severus opäť spravil priestor pre dvojicu, takže Madison sa len neochotne postavila a Draco sa zúfalo zatváril, pretože vedel, čo jeho priateľka vie a aké ma schopnosti, no dúfal, že ho bude šetriť.
Škoda, že nešetrila...