Zatiahol ju za ruku, až stála v ich kúpeľni.
,,Teraz si dáš sprchu a ja zatiaľ vyvetrám, trochu upracem a pripravím ti čisté veci, trochu ťa zbalím, nech zatra ušetríme čas... Teraz už bež pod vodu," venoval jej bozk, len krátky, ale i tak to s ňou potriaslo.
Ona chodí s Dracom Malfoyom...
Ihneď ako zavrel dvere, dievča začalo poskakovať po kúpeľni ako pojašená, pričom sa nevedela prestať usmievať. Až po chvíli, keď sa upokojili jej hormóny, sa pozrela na seba do zrkadla...
Vyzerala hrozne, musela uznať.
Keď už nahá vstúpila do sprchy a horúca voda sa jej liala po tele, zastonala, ale nie od bolesti, ale od toho úžasného pocitu...
Áno, i keď nevychádzala takmer nikde, do sprchy chodila, ale len tak na päť minút, aby sa z nej nestala úplná mŕtvola, keďže tak vyzerala, nemusela tak aj páchnuť.
Užívala si ten pocit kvapiek na jej tele a keď si zašla do vlasov, cítila, že toto presne potrebovala...
Po asi desiatich minútach vypla vodu, aj keď neochodne, ale už chcela ísť za Dracom...
Vyšla von zo sprchy, rovno si do úst strčila zubnú kefku, počas toho si druhou rukou prečesavala mokré vlasy...
Mala na sebe oblečený len župan, čiernej farby, pretože špinavé veci si už na seba nechcela dať.
Nakrémovala si celé telo a keď už bola hotová, ešte s vlhkými vlasmi sa vydala do svojej komnaty.
Otvorila dvere a tak trochu ju zaskočilo, že tam skutočne bol a neodišiel. Pozrela sa na Draca Malfoya, ktorý v rukách akurát držal jeho dres, ktorý neustále nosila pri sebe...
,,Nemyslel som si, že ho po tom všetkom budeš mať," povedal, keď ju zazrel stáť v dverách s jemným úsmevom.
,,Nikdy som nemala kuráž na to ho dať preč, aj keď som na teba bola neskutočne nahnevaná... Proste som to nedokázala... Niečo vo mne mi to nedovolilo," mykla plecami a on sa len pousmial a ona si vybrala tričko a kraťase zo skrine.
Nevadilo jej, že je december, vždy to tak mala zaužívané a cez noc jej nebola zima, takže nehodlala zmeniť svoje návyky.
,,Idem sa obliecť," povedala, no chlapec ju zastavil.
,,Smiem ťa obliecť ja?" Spýtal sa a ona sa s úsmevom otočila, no keď videla chlapcovu vážnu tvár, vedela, že je seriózny ohľadom jeho otázky.
Jej žalúdok sa stiahol nad jeho prenikavým pohľadom, až zacítila červeň v lícach.
,,Prosím," šepol a ona k nemu len pomaly prišla a podala mu oblečenie do ruky. Ruky sa jej chveli, no v momente, keď sa ich ruky o seba obtreli, chvenie prestalo.
Chlapec sa postavil a prešiel si poza dievčinu a keďže bol značne vyšší, trochu sa k nej skrčil.
Chytil jej župan a pomaly, jemne, jej ho stiahol z pliec, no neodhalil viac, ako jej kľúčne kosti.
Pobozkal ju na krku. Jemne začal pohybovať perami nielen po jej odhalenom krku, ale postupoval aj rameni. Bola v rozpakoch a aj by sa jej odlomili kolená, ak by ju chlapec nedržal.
Navliekol jej tričko cez hlavu a bez toho, aby odhalil niečo, čo by nemal, vystrčil jej jednu ruku, prepchal jej ju cez rukáv a tak isto spravil aj s tou druhou.
Po bočnej strane trupu jej stiahol tričko, až Niekde po pupok, takže tým pádom jej trochu odhrnul župan, no stále ho držala šnúrka na jej páse.
Potom zobral kraťasy a zohol sa k jej členkom.
Stale bola k nemu chrbtom, takže jej len pomaly navliekol kraťasy na členky, až pomaly začal látku posúvať vyššie, nahor jej nohami.
Ako pomaličky ťahal látku jej kraťasov ju iritovalo, no ešte väčšmi ju iritovali jeho prsty, ktoré taktiež prechádzali po jej ohdalenej pokožke.
Prešiel jej po bočnej strane stehien, jemne sa obšuchol o jej bedrové kĺby, no nedotkol sa žiadnej inej časti. Nie, nebolo to kvôli tomu, že sa držal, aby ju nezatiahol do postele, nebolo to ani kvôli tomu, že by to bolo neslušné, jednoducho... Neurobil to. Nemal potrebu ísť na to stoho a rýchlo. Tento jemný akt intímnosti mu momentálne stačil.
Bola už oblečená, takže pomaly povolil mašličku v predu, až jej župan padol k členkom.
Obopol rukami jej pás a položil si hlavu na jej rameno.
,,Je mi jedno, že je asi pól deviatej, poďme spať," povedal a ona sa s úsmevom otočila a až teraz si všimla, že chlapec je v teplákoch a tričku.
,,Kedy si sa stihol prezliecť?" Spýtala sa ho a on sa len pousmial, keď ju za ruku viedol do mäkkých prikrývok.
,,Kým si bola v sprche," mykol plecami a ona sa zamračila.
,,Nabudúce ťa prezliekam ja teda," pousmiala sa a on len príkývol, no to už ležali prikrytí v posteli.
,,Dobrú noc," šepol a ona sa na neho len bližšie natisla.
,,Dobrú noc," šepla naspäť a v tom momente zaspali.
A v moment, keď Hermiona vošla do komnaty, nevedela sa prestať usmievať, keď zbadala unavených študentov, ako spia tomu druhému v náruči.
•
,,Hrdličky, nechcem rušiť, no mali by sme stávať, dnes ideme domov!" Zajásala Hermiona, keď sa obidvom oči rozlepili a rozospato sa na ňu pozreli.
Madison si len vzdychla a pozrela sa na Slizolinčana.
,,Ako si sa vyspal?" Spýtala sa s jemným úsmevom a Draco jej ho opätoval.
,,Úžasne, čo ty?" Odhrnul jej vlasy z čela a zastrčil ich za ucho, pričom sa táto dievčina skoro zosypala od chlapcovej jemnosti.
Je to stále ten istý ignorantský Slizolinčan, Draco Malfoy?
Prehnalo sa jej hlavou, a ona sa len spokojne usmiala.
,,Aj ja," usmiala sa a zamraučala, keď teplo spopod jej tela, menom Draco Malfoy, sa vyparilo, pretože vstal a s úškrnom sa pozeral na Chrabromilčankin zachmúrený výzraz.
,,Musím ísť, uvidíme sa neskôr," venoval jej bozk na čelo a vyparil sa skôr, ako sa stihla roztopiť nad jeho gestom.
,,Akože netušila som, že to je až také vážne," povedala Hermiona, keď sa Madison stále pozerala na to miesto, kde chlapec ešte pred chvílou stál.
,,Tak to ani ja," vzdychla si Madison a hodila sa späť do prikrývok, kde zotrvala ešte pár minút pred tým, ako vyliezla z teplých vankúšikov, ktoré jej ponúkala jej posteľ a aj spolu s vôňou Slizolinského chlapca...
•
Pobalila si už len posledné veci, kufor nemala ale nejako obzvlášť plný, keďže išli len na vianočné prázdniny, ktoré prekvapivo nedonútili Chrabromilčanku, aby si zobrala snáď celý šatník, dokonca aj komnatu, ako to robili niektoré dievčatá, na čom sa len Madison zasmiala.
Skontrolovala, či má všetko potrebné, no to už sa posledný raz poobzerala po komnate a vyšla s kufrom a sovou do klubovne.
,,Vždy som sa čudoval, koho je tá sova, taká úplne čierna, svetlo sa jej lámalo na perí a i keď to bola sova, mohli ste cítiť z nej ako keby rešpekt... No ale keď konečne viem, že to je tvoja sova, Bennettová, potvrdzuje sa mi to, že aký pán, taký pes, len s tým rozdielom, že to je sova," povedal Seamus smerom na Madison, ktorá opäť len prekrútila nad jeho divokou predstavivosťou.
,,Čaute všetci, šťastné a veselé!" Zakričala do klubovne, až sa ozvalo desiatky odpovedí ,,Aj tebe" takže len spokojne vyšla z klubovne a zanechala za sebou zatvárajúci sa obraz.
Kráčala dole schodami, v jednej ruke zvierala prútik, ktorým nechala kufor levitovať, aby sa s ním nemusela ťahať ona a v druhej ruke zvierala Axel, ktorá len otáčala jej hlavu posiatú perím a otvárala zobák.
Položila svoju batožinu pri vstupnú bránu, medzi tie ostatné a vošla do Veľkej siene, kde to vládlo ruchom.
,,Šťastné a veselé, pani profesorka," prišla Madison za Minervou, ktorá sa ihneď na žiačku usmiala a popriala jej taktiež.
Takto popriala aj Slughornovi, Flitwickovi, Hagridovi, či iným.
S úsmevom ešte pozdravila spolužiakov, ktorí neboli v klubovni.
Odobrala sa preč z hradu, keď sa skupinka deciek hromadne začala pohybovať smerom, kde stál Rokfortský expres.
Našla svojich priateľov, ale nakoniec zostala v kupé predsa sama, keďže sa od nich odpojila, ale vôbec jej to nevadilo...
Sedela v kupé, pozerala sa na krajinu za oknom, až sa dvere rozleteli a v nich stála Hermiona.
,,Tá Brownová je katastrofa!" Posťažovala sa a Hermiona len začala rozprávať, čo to dievča robí a Mione to vadí a keď si to tak Madison spočítala, s úškrnom zistila, že jej prekáža celá existencia Lavender Brownovej.
•
Domom sa rozoznel zvuk premiestnenia a spokojne si vydýchla, keď sa ocitla doma...
Severus len s jemným úškrnom prešiel cez obývačku neznámym smerom.
Bolo jej úplne jedno, že v prostriedku ich obývačky je kufor, nad čím len mykla plecami a uvoľnene si sadla na gauč, ktorý jej poskytoval presne tú úľavu, ktorú tak súrne potrebovala a uvítala.
V momente, keď sa plnou dĺžkou vystrela na gauči, slastne si vydýchla.
,,Ah, konečne doma," povedala si pre seba a užívala si tu pokojnú chvíľu...
No to nevedela, že budúce Vianoce už zdaľeka nebudú také kľudné, aké sa chystali byť tieto.