Chrabromilskou klubovňou sa ozval ruh, jásot, keď Harry Potter vyzdvihol zlaté vajice do vzduchu. Madison sa len pousmiala a v tom momente opustila klubovňu.
Túlala sa po chodbách Rokfortu. Filch vedel o jej nočných potulkách a Severus mu povedal, nech ona nemá z toho problémy. Potulovala sa, nechala svôj plášť pomaly viať a rozhodovala sa, za kým pôjde...
Severus bude už spať, povedala si. Vyčarovala patronusa a poslala ho ku Bifľomorskej klubovni s odkazom pre Cedrica.
Počkala na jednom výčlenku a zrazu sa tam objavila pani Norrisová.
,,Ahoj," šepla a mačka sa k nej pritúlila. Nevedela prečo, ale tá mačka ju mala rada...
Zrazu sa objavil Filtch, ale keď videl, kto sedí na výčlenku, zostal kľudný.
,,Slečná Bennettová, takto sa potulovať po chodbách, čo tu hľadáte?" Spýtal sa bez skrývaného záujmu.
,,Snažím sa utiecť pred všetkými, potrebujem byť sama," povedala a školník len prikývol.
,,Ak niekoho stretneš, povedz mu, že si ho nájdem," usmial sa svojim nechutným spôsobom a pokračoval ďalej po chodbe.
Keď zašiel za roh, ozval sa šepot.
,,Mad, Mad!" Šepkal niekto spoza rohu a keď uvidela tie strapaté vlasy, zasmiala sa.
,,Cedric, čo ty tu?" Spýtala sa, no v ten moment ju Bifľomorčan zobral za ruku a začal bežať s ňou, pre ňu neznámym smerom.
Cedric zašepkal heslo od ich klubovne a vtiahol ju dovnútra.
,,Fú skoro ma Filch čapol, ako to, že sa s tebou rozprával a nič, žiaden trest?" Spýtal sa, keď si sadli pri otvorene okno. Silno z neho zafúkalo, až ju striaslo. Cedric ju chytil za ruku a posadil ju pri krb. Nechal ju sadnúť a za chvíľu sa vrátil aj so svojou mikinou.
,,Dostal som asi štyri žlté mikiny s mojim menom, takže nech sa páči, už je jedna tvoja," podal jej ju a ona si ju obliekla. Keď sa pozrela na ňu zasmiala sa.
Cedric chytil vajice!
,,Preboha, to kto robil?" Spýtala sa so smiechom a Cedric len pokrčil ramenami.
,,Neviem, len tak sa mi objavili na posteli..."
Zasmiali sa a on sa prisunul bližšie k nej. Oblapil jej ramená a jej sa nahrnula červeň do líc.
,,Vieš čo si mi sľúbila pred prvou skúškou?"
Áno, presne vedela, že mu to sľúbila, no dúfala, že to nebude také vážne, že si to bude pamätať.
,,Áno, pamätám si."
Zachichotala sa, keď jej prešiel rukou po zátylku.
,,A čo si mi sľúbila, primomeň mi," doberal si ju zámerne a ona sa len zasmiala a prekrútila očami.
,,Sľúbila som ti, že pôjdeme spolu na ples..."
•
Cítila sa nádherne.
Jej čierne vlasy boli rozpustené, no nádherne navlnené.
Mihalnice mala namaľované aj s krvavo červeným rúžom na jej perách, ktorý miestami vyzeral ako fialový.
Čierne šaty, obtiahnuté na trupe dopadali v nadýchaných vláknach na zem.
Čierne lodičky ukazovali jej členky, ktoré vyzerali viac elegantne ako Pansy Parkinsonová vo svojich šatách.
Usmiala sa nad tou myšlienkou, pretože naozaj jej to dievča vadilo a určite to nebolo preto, že dnes Dracovi na raňajkach skoro vysala vnútornosti cez ústa...
Posledný raz sa pozrela na seba v izbe ešte cez seba prehodila plášť, ktorý okolitým študentom úprimne naháňal strach, pretože Madison s ním vyzerala hrôzostrašne, ale tak vyzerala aj v hábite, takže to je jedno...
Pomaly pri zvuku klopkaní jej podpätkov prišla do klubovne. Všetci do jedného na nej vyseli očami. Keď už išla vyjsť, zastavil ju hlas Seamusa.
,,Mad?"
,,Áno, Seamus?" Spýtala sa ho a zastala pred vchodom do klubovne.
,,Si nádherná, dnes zažiariš," usmial sa na ňu a ona mu úsmev opätovala.
,,Ďakujem, veľmi si to vážim," usmiala sa ešte väčmi, keď odchádzala z klubovne a bolo jej jedno, že zanechala za sebou čudujúcich sa Chrabromilčanov, lebo veľmi často sa neusmievala ich smerom.
Klopkanie podpätkov sa šírilo chodbami.
Sľúbila Cedricovi, že si pôjdu najprv nacvičiť tanec, pretože spolu ešte netancovali. Prišla pri obraz Bifľomoru, povedala heslo, ktoré jej Cedric prezradil včera, obraz sa otvoril a ona vstúpila.
Bifľomorčania boli od vždy celkom študenti, ktorí mali všetko na háku, ale keď sa tam zjavila táto Chrabromilčanka, otočili sa jej smerom.
Nikto jej nič nepovedal až na jedneho Bifľomorčana.
,,Hej Bennettová, šialencov tu nechceme," povedal jej a ona len zastala v chôdzi a pomaly sa otočila.
Zobrala svoj prútik a zapichla ho, možno piatakovi, do hrude a s úsmevom sa mu pozrela do očí.
,,Počúvaj ma, MacMilan," spomenula si na jeho meno, na čo chlapec nevyzeral zrovna nadšene, že ho vie.
,,Nestojím o tvoj názor, nestojím ani o tvoju existenciu, takže buď si drž ten tvoj Bifľomorský jazyk na uzde, alebo o neho prídeš!" Vražedne na neho pozerala, zobrala mu prútik, ktorý mu vyčnieval z vrecka a zasmiala sa. No v tom momente, ako sa zasmiala, McMilan vytrhol jej prútik a namieril ju na ňu. Ona za zasmiala znova.
,,Ty sa budeš smiať? No neviem či ti bude do smiechu aj vtedy, keď budeš letieť cez miestnosť!" A v tom momente chlapec švihol prútikom, no nič sa neudialo.
Madison spravila jedno bezprútikove kúzlo, ktoré ju naučil Severus a svoj prútik mala opäť pevne v rukách.
,,Nabudúce zober prútik taký, ktorý je poddajný. Prepáč, ale ten môj poslúcha len mňa," poslala mu vzdušnú pusu a odišla za jej princom, ktorý jej bude patriť celú noc.
Vyšla hore schodami, presne do jeho izby a otvorila dvere akurat vtedy, keď sa Cedric trápil s mašličkou.
Pomaly k nemu prišla a zozadu mu chytila mašličku a napravila.
A v ten moment, keď sa Cedric Diggory otočil, mu padka sánka nad tým, ako toto dievča vyzeralo božsky.
,,Si viditeľne pripravená, však?" Spýtal sa jej a ona sa len otočila.
,,Snáď áno," zasmiala sa a v ten moment ju Cedric chytil za pás.
,,No nech sa páči, raz dva tri, dva dva tri," nabodobnil hlas profesorky Mcgonagallovej, na čo obidvaja prepukli v smiech
▪
Nevedel sa dočkať, keď ju uvidí.
Nie, nemyslel ten prívesok menom Pansy Parkinsonová...
,,Draco, čo si myslíš o mojich šatoch? Páčia sa ti?" Otočila sa v zelených šatách, ktoré vcelku neboli zlé, ale na nej vyzerali horšie, ako keby si ich navliekol Dumbledore.
,,Nie."
Odpovedal tŕpko a ona sa len zarehňala.
,,Bože ty si taký vtipný," chytila ho za rameno, pretože už vychádzali zo žalárov a on ju v ten moment uvidel.
Bola nadherná, musel uznať.
Niesla sa ako anjel v čiernom.
A v ten večer bola ona jediná, s ktorou chcel tancovať.
•
Nevšímala si Draca, ktorý na nej vysel očami. Veľa ľudí na nej vyselo očami.
Žiarila tam, aj keď bola v tmavých šatách.
Tancovala, smiala sa, užívala si.
Bude ignorovať Severusa, ktorý jej opäť išiel do mysle a povedal jej, nech tak veľmi neočaruje tých študentov aj bez prútika, pretože úprimne... Užívala si to, ako sa všetci na ňu pozerali.
Trochu viac ju zaujímal jeden nemenovaný Slizolinčan, ktorý tak chladno nevyzeral krátko po tom, ako sa skončil úvodný tanec.
Potrebovala si trochu poupraviť šaty a pred všetkými tými ľudmi to nemohla... vyšla von a započula kroky za ňou. Otočila sa za seba a uvidela jeho...
,,Eh, čo tu chceš, Draco?" Spýtala sa chlapca a nad oslovením sa pozastavila, ale nechala tak.
,,Madison, vyzeraš dnes celkom dobre," významne si napravil motýlik a potom zmizol tak rýchlo, ako prišiel...
•
Ples sa skončil a ledva už chodila od podpätkov, ktoré mala už celú noc. Pretancovala so Cedricom, Harrym, Ronom takmer celú noc a bola za to rada. Cedric ju práve išiel odprevadiť, ale nehovorili nič. Uživali si to vzájomne ticho, ktoré medzi nimi vládlo.
A keď zastali pred obrazom chytil ju za pás, ako keď sa tancuje.
,,Mňa už bolia nohy!" Zašepkala a v ten moment sa Cedric zohol a rozpopol jej obidve topánky, na čo ich len hodila niekde za seba.
Tá studená podľaha bola prijateľnou zmenou pre jej nohy...
,,Čo ideš robiť Cedric!" Zasmiala sa na chlapcovi, ktorému úsmev nezišiel z pier.
,,Však spolupracuj a uvidíš!" Odpovedal jej. Ona urobila presne to, čo chcel, až boli v tej istej pozícii, ako pred dvadsiatimi minútami na parkete.
,,Poď zatancujeme si posledný raz,"
A to bol ich posledný spoločný tanec v celom ich živote.
•
Nesúhlasila s tým, no Severus su nakoniec istým spôsobom ukecal. Nechala sa na to nahovoriť, aj keď neznášala nevedieť o niečom.
Cedric bol veľmi nervózny...
Pripravoval sa na to, ako bude hodinu ponorený pod vodou a jeho Madison tu nebola.
Obhliadal sa smerom na Harryho, že možno je s nimi, ale keď ju ani tam nevidel, bol zúfalý.
Závod sa odštartoval a v momente, ako skočil do hlbokej vody sa jeho mysleľ vyprázdnila a on začal plávať hlbšie a hlbšie.
Plával, snažil sa vyvarovať čudesným tvorom, ktoré plávali naôkol.
Keď sa prebojoval cez monštrá, ktoré boli viac čudné ako nebezpečné, zbadal ju.
Štyri rozlišné osoby, no pre každého dôležitými.
Začal plávať najrýchlejšie ako vedel a keď jej chytil tvár do rúk, neďaleko zazrel Harryho Pottera.
Bol čas sa vynoriť, takže poťukal po hodinkách, ktoré mal na ruke, smerom na Harryho a spolu s Madison sa vybral nad hladinu.
V moment, keď sa dievča opäť nadýchlo, zavesilo sa okolo krku chlapcovi, ktorý s ňou začal plávať k ostatným.
Bola jemne dezorientovaná, ale kto by nebol, predstavte si, že by ste sa akokeby pretrhli zo spánku vo vode...
Keď obidvaja konečne vyšli na plošinu za ostatnými, spustil sa obrovský potlesk, keď Dumbledore povedal ich mená.
Potlesk ustával, no ihneď nabral intenzity, keď Cedric chytil dievčaťu tvár a pobozkal ju.
Usmial sa, keď sa ich pery oddelili.
Bol to len jemný bozk, no rozruh to vyvolalo tak či tak. Jej žalúdok sa zvieral v kŕči, no i cez to sa usmievala.
Obidvaja sa triasli, no Madison to vôbec nevadilo, keďže to bol Cedricov dôvod na to, aby dievčinu obímal zo zadu a poskytoval jej aspoň kúsok tepla, ktorý jej bol ochotný dať celé...