,,Madison, musíme sa porozprávať."
Severus Snape mal trochu trému z toho, že jeho "dcéra" ide na Rokfort, preto sa s ňou hodlal porozprávať.
Dievča so silno čiernymi vlasmi prišla k Severusovi, ktorý na prvý pohľad vyzeral ako jej otec, ale ani jeden z nich to nevnímali, pretože vedeli, že pokrvne spolu nemaju nič spoločné.
,,Čo by si potreboval prebrať, oci?"
Muž sa len zamračil nad tým oslovením, ale pokračoval v tom, čo jej chcel povedať.
,,Prvá vec je, že ťa budem učiť elixíry, takže ťa chcem poprosiť, aby ti to nešlo tak od ruky. Áno, hlás sa na moje otázky, no musíš vyzerať, ako keby si tie elixíry naozaj robila po prvý raz. Viem, chceš sa predviesť, no nech to nie je také nápadné, okej?"
Dievča prikývlo, pretože úprimne chcela zamachriť už na prvej hodine elixírov, ale jej učiteľ ju ihneď stopol, ale úprimne za to bola rada, pretože čím väčší talent, tým viac otázok.
,,Dobre, ďalej... V škole budem pre teba len pán profesor, ak nerátame v súkromí, to ma môžeš oslovovať aj normálne, len snaž sa vyvarovať tomu osloveniu pred inými žiakmi, súhlas?"
,,Súhlas," usmialo sa dievča na svojho majstra elixírov.
,,A od začiatku školského roka potrénujeme na Rokforte trochu tie tvoje schopnosti. Každý večer sa budeme stretávať v mojom kabinete, ktorý ti ukážem, keď budeme na Rokforte, dobre?"
Dievča opäť len prikývlo, ale potom sa zarazilo. Do akej fakulty bude patriť? Akej fakulty boli vlastne jej rodičia?
,,Severus, budeš nahnevaný, ak nebudem v Slizoline?" Spýtala sa šeptom Madison, ktorá sa bála reakcie polovičného princa.
,,Ale poď sem ty popleta!"
Vtiahol ju do silného objatia Severus Snape, ktorý mal dnes asi precitlivenú chvíľku, keďže málokedy toto dievča sám od seba objal, no vedel, že v tento moment to potrebovala.
Vzal jej tvár do rúk a donútil ju sa mu pozrieť priamo do očí.
,,Aj keby si bola v Bystrohlave, budeš tá najšikovnejšia Bystrohlavčanka, ak ťa klobúk zaradí do Biflomoru, budeš tá najmilšia Biflomorčanka, ale ak ťa zaradia do Chrabromilu, budeš tá najodvážnejšia Chrabromilčanka, a ak budeš v Slizoline, budeš tá najviac sarkastická Slizoličanka v Rokforte, rozumieš?" Pohladil ju po líci.
,,Nezáleží na fakulte, Madison. Síce fakulta donúti ostatných si o tebe utvoriť nejaký názor, ale ja už na teba názor mám a ten je taký, že budeš jedno mocné dievčisko a preto ťa hodlám cvičiť už od prvých momentov na Rokforte. Však vieš, čo ti povedal Ollivander...
Stanete sa černkňažníčkou veľmi mocnou, no pozor na silu toho prútika, pretože.."
,,...pretože ju môžete využiť len vy." Dokončila za neho Madison, pretože vedela znenie vety pána Ollivandera, pretože ihneď su ju zapísala po príchode domov.
Nevedela, čo má v budúcnosti čakať, keďže pána Ollivandera veľmi nechápala, no povedzme si úprimne, bola pyšná na svoj prútik, pretože bol verný len jej, nikomu inému. Usmiala sa nad tou myšlienkou, ale to už kráčala do jej izby, ktorá bola pomerne menšia, keď si zobrala všetky potrebné veci do kufra, mala pocit, že jej izba je neobývaná.
•
Madison trvala na tom, že chce ísť Rokfortským expresom. Možno spozná nových ľudí a ak nie, má na práci iné veci a to je študovanie knihy s názom Čierná Mágia, jej zaklínadlá a tajomstvá, ktorú dostala od Severusa ako dodatočný darček.
Kniha bola ťažko dostupná, no Severus Snape bol uznávaný profesor, takže ju zohnal rýchlejšie, ako sám myslel.
Jej nádherna sova išla so Severusom, ktorý sa premiestňoval k Albusovi, a s ním na Rokfort, aby boli v hrade trochu skôr ako žiaci.
Dlho si lámala hlavu nad tým, ako jej nádhernú čiernu sovu pomenuje, no rozhodla sa pre meno Axel, ktoré sa jej veľmi páčilo.
Sedela v kupé sama, keď sa vlak pohol. Pohodlne sa usadila, jej tmavé čižmy si vyložila na sedačku oproti a roztvorila knihu tento krát príručku jednoduchých kúziel pre začiatočníkov.
Chcela tak skúsiť nejaké z nich... Tak napríklad toto!
Zobrala obal zo sladkosti, ktorý si našla v kabáte a položila ho na stôl.
V tom momente, ako išla vyhŕknuť zaklínadlo sa dvere kupé otvorili.
Chlapec, ktorý sa v kupé zjavil jej nebol ničím známy, no podľa Severusa a jeho opisov, zdalo sa jej, že chlapec, ktorý sa objavil v kupé je nik iný, ako slávny Harry Potter.
,,Smieme si sadnúť? Všade je už obsadené..." jedna ryšavá hlava sa objavila za ním a podľa drahocených opisov Severusa, ktoré jej opäť pomohli, bol to jeden z Weasleyovcov.
Neochotne im odpovedala. ,,Mne je jedno."
Chlapci sa na seba usmiali a sadli si k nej do kupé. Nemohla sa sústrediť, keď sa na ňu pozerali, no i cez to vyhŕkla zaklínadlo.
,,Evanessco!" Povedala smerom na papierik, ktorý sa v tom momente vytratil z jej očí.
,,Nebolo by lepšie zahodiť ho?" Spýtal sa hnedovlasý chlapec a ona sa len uškrnula.
,,Toto je efektívnejšie." Uchechtla sa pre seba.
,,Ja som..." začal Harry, no ona ho prerušila jej ostrým pohľadom, ktorý pochytila od Severusa.
,,Harry Potter. Viem, nemusíš mi viac hovoriť, hovorí sa o tebe už nejaký ten čas."
Uchechtla sa opäť a Harry Potter len nemo na ňu pozeral. Ronovi spadla sánka a ona sa toho ihneď chytila.
,,Zavri ústa, Weasley," začala sa smiať pre seba.
,,Som Madison. Madison Grace Bennettová... Teší ma." Kývla na chlapcov, ktorí si už konečne zavreli ústa, ale aj tak bol vtipný ich výraz.
O chvlíľu sa dvere kupé opäť otvorili, no tento raz v nich stálo dievča, ktoré ani nespoznávala a až potom, ako sa predstavilo, vedela, že jej meno je Hermiona Grangerová.
,,Ideš čarovať, keď maš vytiahnutý prútik?" Spýtala sa Hermiona, na čo Madison len prekrútila očami.
,,Už som dočarovala, ale môžem ešte niečo skúsiť teda."
Vytiahla zo svojho vaku jeden kelímok s jej menom, ktorý sa jej už nezmestil do kufra, takže si ho dala do vaku. Položila na stôl pohár a namierila do neho prútik.
,,Aguamenti!" Pohár sa zakolísal, no ihneď naplnil vodou. V živote to kúzlo neskúšala, nemala kedy, takže bola prekvapená, že sa jej vydarilo.
Započula zalapanie dychu, ale ignorovala to, lebo mala v pláne ešte jedno kúzlo.
,,Glacius!" Zvolala a z vody sa stal ľad, na čo znova počula, ako ich prekvapila.
,,Na teraz by stačilo," povedala a na boku pohára stlačila jeden gombik, ktorý vypráznil pohár. Bola veľmi lenivá ho umývať, tak požiadala Severusa, aby jej ho tak začaroval a on jej vyhovel.
,,Zachvíľu budeme v Rokforte, mali by ste sa prezliecť do hábitov."
•
Severus jej klamal o Rokforte, pretože je krajší, ako rozprával. Nevedela sa nabažiť toho pohladu...
Ten hrad bol obrovský, majestátny...
Mala pred ním istým spôsobom rešpekt.
I keď mali všetci prváci hábity, aj tak sa odlišovala od nich. V ruke zvierala prútik a išla vyrovnanou chôdzou a jediné, čo sa chodbou ozývalo bol zvuk jej čižiem.
Všetci sa chodbou vliekli pomaly, len ona išla úplne v predu a tým si získala pozornosť Minervy McGonagallovej, ktorá si dievča prehliadla so neskrývaným záujmom.
,,Dobrý večer, pani profesorka," povedala slušne Madison a Minerva sa len prekvapene zatvárila.
,,Ako sa voláš dievča?" Spýtala sa.
,,Madison Grace Bennettová, madam," povedala a Minerve sa rozšírili oči. Severus im o nej už hovoril, takže vedela, že to je ona, keď jej prezradila svoje meno.
,,Severus je tvôj adoptívny otec, však? Rozprával nám o tebe." Usmiala sa a Madison jej len úsmev opätovala.
,,Áno, madam, ale momentálne je to pre mňa len profesor Snape," usmiala sa a Minerva sa na ňu usmiala tiež, no nasadila svoj kamenný výraz hneď, ako uvidela skupinku prvákov sa blížiť k nim.
,,Vítajte v Rokforte! Za chvíľu prejdete týmito dverami a posadíte sa medzi svojich spolužiakov, no prv vás triediaci klobúk začlení do fakulty. Vaša fakulta bude vašou rodinou, môžete pre ňu získať body, no aj jej ich odobrať. Akú fakultu vám triediaci klobúk priradí, budete ju mať už navždy... aj po štyridsiatich rokoch budete stále členom tej fakulty.
Fakulty sú štyri. Chrabromil, Bifľomor, Bystrohlav a Slizolin.
Navždy z vás budú Chrabromilčania, Biflomorčania, Bystrohlavčania alebo Slizolinčania. Dosť bolo rečí, teraz následujte za mnou."
Dvere sa roztvorili a Madison len prekrútila očami, keď počula spoza seba svojich spolužiakov ako užasnuto rozprávali.
Áno, aj ona bola užasnutá nad celým hradom, no ukrývala svoje emócie. Chcela rešpekt.
,,Získaním rešpektu si získaš vplyv a vplyvom si získaš ľudí tebe oddaným." Povedal jej raz Severus a ona sa toho hodlala držať.
,,Najprv Vám pán riaditeľ Dumbledore povie pár slov." Povedala Minerva a odkráčala na bok.
Starý muž sa postavil a odkašlaľ si.
,,Dobrý večer, chcel by som vás upozorniť, hlavne prvákov, že vstup do Zakázaného lesa nie je dovolený pre všetkých študentov. Naďalej by som vás podľa slov pana Filcha mal upozorniť, že dvere na pravej strane na treťom poschodí nie sú najvhodnejším miestom, kam chodiť, ak teda nechcete zomrieť dlhou mučenlivou smrťou. Ďakujem, môžete pokračovať, pani profesorka."
Starý muž sa posadil a žena prišla na svoje pôvodne miesto.
Madison očami vyhľadala Severusa, ktorý sa na ňu pozeral kamenným výrazom, ktorý smiešne napodobila a majster elixírov len prekrútil očami.
Žiaci chodili ku klobúku a zase odchádzali. Študenti odbúdali, až nakoniec zostala posledná. Ako naschvál, zanadávala si.
,,Madison Grace Bennettová," povedala profesorka a Madison stále s kamenným výrazom vyšla schodíkmi, nevnímajúc to ticho, ktoré zavládlo, sa elegantne posadila na stoličku a Minerva jej položila klobúk na hlavu.
,,Čo to tu máme...Čistokrvná čarodejnica by mala patriť do Slizolinu, nie?"
Povedal klobúk, ktorého slová počula len ona.
,,Nemyslím si. Ale mne je to jedno, v ktorej fakulte budem," šepla klobúku, ktorý sa len zasmial.
,,Kuráž máš no a ako vidím, moc tiež... Vidím tam zlomyseľnosť a sarkazmus, toto vyzerá ako čistý Slizolin, milá slečná... no počkať! Čo to vidím? Toľko odvahy... Už som išiel vyhŕknuť Slizolin, ale tá odvaha a záškodníctvo..."
,,CHRABROMIL!"
Rozoznelo sa sieňou a Madison sa nevedela ubrániť úškrnu, ktorý sa jej rozplynul na tvári.
Ihneď ako si sadla, venovala svoj úškrn profesorovi elixírov, ktorý len na moment významne pokýval hlavou, no potom už svoj pohľad presmeroval inam.
Nejedla veľmi, len dostatočne, aby sa nasýtila.
Neprešlo ani veľa času a už išla za hlavným prefektom. Zistila, že je na izbe s Hermionou, nejakými dvojčatami a ešte jednou babou, ktorej meno si ani nezapamätala.
Išla medzi chlapčenské spálne až vyhladala konkrétne jednu, kde bolo meno Percy Weasley, tak len zaklopala a vošla dovnútra.
,,Áno?" Ozval sa Percy, čo sedel na posteli s dvoma chlapcami a na niečom sa smiali.
,,Ahoj, potrebovala by som sa spýtať, že kde je kabinet profesorky McGonagallovej, potrebujem od nej niečo."
,,Pôjdeš na koniec chodby doprava a potom na konci chodby vľavo je jej kabinet, tam ju nájdeš." Usmial sa na dievča a ona ďakovne prikývla.
,,Ďakujem, Percy."
Chlapec sa začudovane zatváril. ,,Z kade vieš moje meno?" Spýtal sa. Nemohla povedať, že od Severusa, takže sa usmiala a vyhŕkla: ,,Jednoducho viem, čaute." A zanechala za sebou zmetených chlapcov.
Nešla za Minervou preto, lebo niečo potrebovala od nej, ale netušila, kde má kabinet Severus a nemohla sa spýtať na neho, keďže nebol ani vedúci ich fakulty.
Zaklopala a zachvíľku jej Minerva otvorila.
,,Dobrý večer, prepáčte, že vyrušujem, no potrebujem ísť za Severusom a neviem, kde má kabinet a nemohla som sa prefekta spýtať na neho, však čo by si myslel, tak som sa prišla spýtať vás," zasmiala sa a Minerva jej venovala úsmev.
,,Ale iste... Vieš ako sa ide do žalárov?" Spýtala sa a Madison prikývla. Ukazoval im to Percy, len tak to spomenul, ale ona si zapamätala. ,,Tak pôjdeš hneď tou prvou chodbou doľava a tam potom uvidíš veľké dvere so zlatou kľúčkou, tam ho nájdeš," povedala a Madison len poďakovala a vydala sa tam.
Keď vstúpila do žalárov, započula smiech, no ignorovala ho. Keď sa pred ňou zjavil Malfoy, ktorého podľa blonďatých vlasov spoznala, nahnevane skrčila obočie a len do neho buchla a išla ďalej.
Zaklopkala na kabinet Severusa a o chvíľu len pootvoril dvere a nakukol von.
,,Chrabromilčanov nepúšťam," snažil sa udržať smiech. Madison rýchlo vložila nohu medzi zatvárajúce sa dvere a pretlačila sa dovnútra.
,,Chrabromil, ou jeeee!" Zakričala a hodila sa mu okolo krku a Severus sa len zasmial.
,,Prekliata Chrabromilčanka, zlez s môjho Slizolinského tela!" Začali sa obidvaja smiať a v ten večer prekecali snáď hodiny, pretože pre prvý večer nechal trénovanie bokom.