Bežal som sám. S dvoma dýkami na boku za opaskom, mečom na chrbáte v pošve a loveckým nožom pod ľavou nohavicou. Dával som si pozor na každý jeden krok.
Ozvalo sa dlhé ťahavé vytie. Opäť bolo smutné. Rozbehol som sa za zvukom. Akoby som bol blízko a pritom stále ďaleko. Nechápal som to. Zastal som a len som počúval.
Do ticha noci sa ozval ten magický hlas. Hlas vlka, ktorý vyje na mesiac. Dlho, ťahavo a smutne. Každý tón bol hlasnejší a vyšší a keď vlk stíchol, ešte pár sekúnd sa mi vytie ozývalo v hlave. Bolo niečím zvláštne. Magické. Nebol to obyčajný vlk, tým som si bol istý. Bol to človek so srdcom vlka. Vlk, ktorý vie spievať. Nikdy som podobné vytie nepočul. Nikdy nebolo také...pekné.
Keď sa vytie ozvalo zas, rozbehol som sa. Lístie mi jemne šuchotalo pod nohami, ale nie tak nahlas, aby bolo poznať, že bežím po lese. Stískal som rukoväť dýky a snažil som sa zachytiť akýkoľvek zvuk, ktorý by mohol znamenať nebezpečenstvo. Okrem vytia som ale nič nepočul.
Cítil som, že sa už-už blížim, ale razom vytie úplne ustalo. Prebehol som ešte chvíľu a vynoril sa z krovia.
Ocitol som sa na útese, ale nikde žiadny vlk. Ostražito som sa obzeral a zamračil sa. Musel tu byť. Viem to. Opatrne som kráčal ku kroviu, ktoré krylo útes pred pohľadmi ľudí. Dotýkal som sa kmeňov stromov a hľadal dôkaz toho, že nie som paranoidný. Ale akoby tu nik nebol. Asi hodinu som prehľadával celý kúsok, ale nič som nenašiel.
Zavrčal som a kopol do kôry stromu. Strom mi to oplatil tupou bolesťou, ktorá mi zasiahla palec na nohe. Zaskučal som a krívajúc sa vzdialil od stromu, pričom som si šomral nadávky popod nos. Sklonil som hlavu a otočil sa.
Urobil som pár krokov k útesu a naskytol sa mi nádherný výhľad. Niekoľko stôp pod skalou sa tiahli vrcholky stromov a v diaľke som zazrel rieku. Napravo svietilo mesto a priamo predo mnou sa hrdo ukazovala nočná umelkyňa. Atramentová obloha obsypaná niekoľkými striebornými hviezdami a vľavo žiaril obrovský rohatý kamarát, ktorý mi často ako jediný svietil na cestu. Mesiac bol takmer na dotyk prsta, a predsa je vzdialený tisíce kilometrov.
Priam dokonalé miesto pre vlčí koncert. Čoskoro toho vlka uvidím a možno sa mi podarí odhaliť aj jeho ľudskú tvár. Možno ho dokonca chytím. Isté je, že viem, kde ho nájdem.