,,Rose ?" spýtala sa Tori sediaca na jej veľkej posteli, okolo seba same vankúše a pozerala na ňu ako sa pripravuje.
,,No ?" jedným okom sa pozerala na seba a na druhé si nanášala tekutú linku.
,,Mám jednú otázočku," pozrela inde.
,,Sem s ňou."
Otočila sa k nej, s jedným okom sa dívala na ňu, to druhé mala stále zavreté, aby sa jej viečko nerozmazalo a linku nemusela robiť nanovo.
,,Ešte stále si do Waltera ?" zrazu otvorila aj druhé oko. Od prekvapenia.
,,Pýtaš sa to z čisto kamarátstva alebo zvedavosti ?"
Odvrkla jej.
Tori na jej tón nereagovala.
,,Čisto z kamarátskeho. Myslím.."
Samozrejme, že bola do neho zaľúbená. Tiahne sa to už roky. Nezmenilo by sa to kvôli tomu, že spolu chodia.
,,Nebudem ti na túto otázku odpovedať."
Otočila sa znovu ku zrkadlu a začala si dorábať aj druhé oko.
,,Majú tvoje otázky aj nejaký hlbší význam ?"
Tori sa zasmiala. Ale takým divným smiechom.
,,Jasné, že nie.. Čo blázniš ?" a zase ten divný smiech.
Potom bolo chvíľu ticho. Rose si už stihla medzitým naružovať pery hnedým rúžom a vlasy dôkladne očesať.
,,Lebo vieš.. Mne Walter povedal, že by ťa nikdy nechcel.."
Po jej slovách zachytila Torin pohľad v zrkadle. A tá nevedela či Rose nevypustila dušu alebo sa tá duša rozhodla, že jednoducho z nej odíde a ostane len krehké telo.
Dívala sa na ňu s prázdnym pohľadom, kefu vypustila z rúk a nebyť koberca, možno by jej aj pokazená rúčka odpadla.
Vystretá, bež života, s prázdnym výrazom a možno aj bez dychu, sa stále na ňu dívala.
V podstate mala taký prázdny výraz, až mala Tori pocit, že sa ani v skutočne nedíva a jej podobizeň je až do detailu vytesená ako voskové figuríny slávnych hviezd.
A veru.. Rose sa aj ako tá figurína cítila.
Bola prázdna.
Pre istotu si chytila srdce či bije.
Bije.
Ale pomaly. Akoby mi niekto čítal uspávanku a ono pomaly zaspávalo.
,,Dobre, v pohode," povedala jej.
Hej, to vidím, pomyslela si Tori.
,,Nič si z toho nerob, Ro. Síce s nim chodím, ale občas mám pocit, že sa správa ako hlupák. A to len kvôli tomu, ako sa k tebe správa. Či už čo sa týka napríklad toho objatia, pozývania von v neskorú hodinu, čo hovorí za tvojim chrbtom a práve naopak, zase pred tebou."
Pokrútila hlavou akože tomu absolútne nechápe.
Rose sa postavila, pristúpila k otvorenému oknu a dívala sa na dom, ktorý tak dôverne pozná.
Skurvy syn, zanádavala. A keby ju počula Tori, ústa by si zakryla. Ona a nadávať ? Dajte na sladký koláč kilo soli. Proste to nejde dokopy. A keby ju počula matka, hneď by jej plesla po ústach. A to by bolo prvý raz, čo by si dovolila také niečo.
Hajzel.
Bastard.
Magor.
Primitív.
,,Nejdem nikam. Povedz Rickovi, že mi prišlo zle a Walterovi. Tomu napluj do ksichtu."
Tori vyskočila z postele.
,,Zbláznila si sa ?! Pôjdeš !"
Stále dívajúc na jeho dom, pokrútila hlavou.
Keby z očí šlahali blesky, Walterov dom horí ako fakľa.
Aspoň by si si opiekol aj druhú strany tváre, bastard.
Možno kruté, ale na to, ako sa cítila, slabé. V hlave mala obraz ako horí jeho dom.
,,Pôjdeš tam, Rose. Ideš hlavne kvôli Rickovi. Buďte spolu, rob všetko, čo robia dvaja ľudia na rande. Hlavne sa dnes naňho vyser a staraj sa hlavne o Ricka. Ukáž mu, kvôli ktorému si tam."
Rose pozrela na Tori s významym pohľadom. Potom pozrela znovu na jeho domom.
Už v predstavách nehorí.
,,Dobrý nápad."
Krátka časť, ja viem. Ale ak si ju teraz niekto prečíta, je to na dobrú noc. Je 23:36 a ja sedím unavená vo vlaku. Tak dúfam, že aspoň vás zaujala spoň z časti, koľko mne dala námahy.
A ty ,Kendy v predstavách netrhaj Tori vlasy alebo niečo podobné, dobre ? :)