Argia sedela na starom gauči z kože a usrkávala si z kávy. Prezerala si tmavú miestnosť so starožitnými skrinkami a porcelánom. Všetko bolo úhľadné a dokonalo poskladané, ale na všetky tie veci už dosadal prach. Tmavej miestnosti to tak dodávalo strašidelný dojem.
V rohu izby svietila lampa na čítanie a vrhala pozdĺž podlahy desivé tiene. Argia položila biely hrnček posiaty ružičkami na tácku na konferenčnom stolíku a ruky si vložila do lona. Pohľadom preskakovala po jednotlivých skrinkách a veciach v nej.
„Tak, tu to máme." Usmiala sa na Argiu zvráskavená žena. Mala niečo vyše osemdesiatky, no stále jej dostatočne pálilo. Položila pred dievčinu zelenkastú tekutinu v parfumovej nádobke.
Argia sa usmiala na tetu Kalanu. „Ďakujem." Kývla jej a chytila malú fľaštičku.
„Vieš že to nestojí za reč." Vyhlásila teta Kalana a s ťažkosťami si sadla na kreslo oproti Argii. „Dúfam, že ti to aspoň pomôže. Ten extrakt je dosť starý..."
„To nevadí." Pokrútila Argia hlavou. „Istotne to zaberie." Musí, dodala v duchu a vyčarila milý úsmev.
„Som rada, že si ma vyhľadala." Poznamenala teta a Argia nastražila uši. „Chcela som ti dať ešte niečo."
Teta Kalana sa oprela o svoju drevenú palicu a vstala. Pomalým krokom zamierila k jednej skrini a s vŕzganím otvorila sklenenú výplň dverí. „Chcela som ti to dať už pri tvojej poslednej návšteve ale bol tu aj Theo a situácia nebola... vhodná." Dokončila po chvíli a začala sa prehrabávať medzi porcelánom a kryštálovými vázami.
„O čo ide?" spýtala sa dievčina ostražito a vstala. Podišla k starej tete a položila jej ruku na plece.
„Toto mi dal jeden môj kamarát, ktorý už nežije." Zamrmlala Kalana a naďalej sa prehrabovala v skrinke. „Vtedy sme boli ešte mladý, no on nebol obyčajný, Argia." Niečo vytiahla zo skrine a skryla to v dlani. Pokynula jej, nech si sadne a sama tak urobila.
Argia nasledovala jej príklad a sadla si na miesto, kde ešte pred chvíľou sedela a popíjala tmavú kávu. Teta si položila paličku na chodenie a povzdychla si. „Ten muž sa volal Lucius. Bol to šaman a poznala som ho už dávno. Bol to dobrý človek len strašne naivný. Som si istá, že si už o ňom počula, len momentálne ho nevieš priradiť. Neboj sa, keď príde na to, tak budeš vedieť všetko. Tesne predtým, než zomrel, ma navštívil. Bol trocha mimo, ale nepochybujem o tom, že všetky jeho slová boli pravdivé." Kalana roztvorila dlaň a odhalila tak v rukách malý medailón zlatej farby. Z jeho stredu vychádzali strieborné pásiky, akoby to boli lúče slnka. Argia nepochybovala o tom, že to má obrovskú hodnotu. „Vtedy mi Lucius povedal, že to dáva do mojej opatery, lebo v čase, kedy by to mohol odovzdať, tu už nebude. Povedal mi, že videl budúcnosť a vie, ako sa dá zbaviť Temnoty. Povedal to presne takto: „Svetlo je jediná vec, ktorá dokáže odohnať tmu." Predpovedal, že sa zjaví niekto, kto nosí v očiach svetlo. Podstata toho človeka spočíva v lúčoch slnka. Tá žiara dokáže preklenúť tmu a pomocou nej sa dokáže orientovať v Temnote a zastaviť tak skazu šíriacu sa na našej planéte."
Kalana natiahla ruku k Argii cez konferenční stolík a vtisla jej do ruky medailón. „Opatruj to." Šepla teta Kalana. „Zíde sa ti to."
„To bude omyl." Pokrútila hlavou šokovaná Argia no teta Kalana o jej protesty nezavadila ani pohľadom.
Zovrela jej dlaň vo svojich. „Ja viem, že tomu teraz nerozumieš ale to sa zmení, Argia. Ver starej žene a jej intuícii. A ak už mne nie tak aspoň šamanovi."
„A-ale vy..." chcela namietať Argia, ale Kalana jej priložila zvráskavený prst na pery.
„Viem o všetkom." Šepla nečujne a Argii prebehol mráz po chrbte. Z jej pravdivých dúhoviek sa toho dalo toľko vyčítať a Argia v tej chvíli nepochybovala o tom, že Kalana vie o jej premene aj o Označených.
Zo sedačky sa zdvihla ako v tranze a prešla k dverám. „Ďakujem...za všetko." Povedala tesne predtým než prekročila prah izby. Potom rýchlosťou namydleného blesku zmizla z postaršieho domu. Potrebovala to predýchať. Ako je možné, že ona o tom vie? Kládla si nezodpovedanú otázku a zatresla za sebou dvere auta.
A ak o tom vie, tak prečo jej dávala niečo, čo symbolizuje svetlo? Prečo hovorila také nezmysli? Nedávalo jej to zmysel a vedela, že tej dilemy sa tak ľahko nezbaví. Bola si istá tým, že ju to bude mátať, až kým sa nedozvie pravdu. A vedela aj to, že tú pravdu dokáže získať len ťažko. V každom prípade, mala toho dosť. Chcela sa schovať pred všetkým a uniknúť z tohto sveta. Problém bol však v tom, že ona bola Označená a uniknúť nemohla za žiadnych okolností. Niečo také proste neexistovalo.
Zapla motor a auto sa pomaly nehlučne pohlo po tmavých uliciach. Argia sa nechcela zamýšľať nad tým všetkým no nedokázala si to vytisnúť z hlavy. Taká možnosť neexistovala. Rovnako ako neexistoval ani dobrý koniec jej príbehu.
Čuste ľudia! :D
Som späť s Argiou :3 :D pamätá si na to ešte vôbec niekto?? :D