Bolo desať hodín a všetci druháci boli usadení v jedálni, kde čakali na zaujímavú návštevu, ktorá by mala čochvíľa doraziť.
Žiaci tvorili kruh, do ktorého vstúpia osoby, ktoré zavítajú.
Rose sedelela na začiatku a po ľavej strane jej robila spoločnosť Tori. Sam bol tentoraz usadený medzi Mattom a Walterom.
Za týždeň sa stali s Rose celkom dobrý priatelia. Nie že by Tori bola odstavená na druhú koľaj, ale Sam ju poprosil o to, aby počas obedov, na ktorých pri nich sedel, nenadviazovala žiadnu konzerváciu s Rose. Iba ak by sa jej niečo opytála. Tým pádom mal Sam čas dostatočne spoznať Rose.
Dvere sa otvorili a dnu vstúpili traja chlapi, na čele riaditeľa Driwera. Chlapi s riaditeľom vstúpili dnu do kruhu a ostatní na nich zvláštne a nepochopiteľno pozerali. Najmä Walter, ktorý s odporom hľadel na mladého muža, ktorý mohol mať niečo po dvaciatke. Hľadel na jeho tvár, ktorá bola zdivočená.
Chlap cítil pohľad a so založenými rukami za chrbtom a vystretou pózou zachytil očami Walterov pohľad.
Walter si založil ruky na prsiach a s povyšeneckým úsmevom sa zošuchol na stoličke nižšie.
Chlap, ktorý bol po dvoch rokoch zvyknutí na to, ako ho ľudia opovrujú, hľadel na Waltera priamym pohľadom.
,,Žiaci, poprosím ticho. Ako vidíte, máme tu vzácnu návštevu, ktorá si ticho zaslúži. Toto je kapitán Rosales a toto sú jeho dvaja najlepší vojaci. Slovo dávam pánovi Rosalesovi, ktorý vám toho povie omnoho viac ako ja."
Odstúpi kúsok od kapítana a vojak, ktorý stál po ľavici riaditeľa, pristúpil bližšie ku kapitánovi. Vojaci mali za chrbtom ruky a kapitán ich mal zložené na prsiach.
Červenovlasé dievča s modrými očami hypnotizovala vojaka, ktorý stál oproti nej.
Keď zachytil pohľad, jemne sa mu nazdvihol kútik úst a jemne sklonil hlavu na znak pozdravu.
Dievča sa jemne zasmialo a Wolf, ktorý sedel vedľa nej a smskoval svojej novej internetovej a nádejnej priateľke, s ktorou sa bohužiaľ ešte nestrel, otrhol pohľad od telefónu a pohľadom, ktorý znamenal nevyrušuj, mám prácu, čakal pokiaľ zachytí jeho pohľad, no červenovláska mala na práci úplne niečo iné. Pohľady si vymieňala s vojakom.
,,Dámy, páni, som kapitán Rosales a toto," ukázal na chlapa s divočenou tvár, ktorý stále s jedným okom dobrým a druhým nevidiacim, hľadel na Waltera, ktorý sa usmieval ako slniečko na hnoji kvôli tomu ako vyzerá. ,,Ron Rowe."
Ron sa otočil okolo svojej osi, aby ho mohli všetci vidieť. Okrem Waltera sa nik naňho s opovrhovaním nepozeral.
,,A toto je Lake Nath."
Urobil to, čo Ron, a svoj pohľad upriamil znova na červenovlásku, ktorá sa začervenala a usmiala.
Kapitán Rosales, ktorý ma meno skôr ako policajt a nie ako vojak, sa začal prechádzať, aby ho mohli všetci vidieť.
,,Vojak Ron utrpel vážne zranenie, keď naňho jeden muž, ktorý bol psychicky narušený, vylial kyselinu na tvár. Vyzeralo to omnoho horšie ako teraz. Za sebou má dve operácie. Niekoľko dní bol v spánku. Je jeden z najlepších. Nikto nečakal, že prežije, ale stalo sa. Nedal sa odradiť a robí to, že je jeho sen, v čom je dobrý a najmä to, čo ho napĺňa."
Sam pozoroval Rose ako so záujmom počúvala. Rose cítila pohľad a preto očami behala po ľuďoch, až sa jej zastavil na Sama, ktorý sa ihneď usmial. Úsmev mu opätovala.
Matt, ktorý hľadel so záujom na Waltera, ktorý sa díval na Rona, dostal nápad.
Drgol Waltera, pričom dostal záujem aj od Sama.
,,Kámo, čo tak prihlásiť a stať sa vojakmi ?"
Walter rozmýšľal, ale potom to zavrhol. Nevie si predstaviť, ako sa bude v teplne potiť a robiť. Nebude si môcť upravovať vlasy a najmä tam nebudú ženy, s ktorými by mohol spať.
Pokrútil hlavou na nesúhlas a znova sa pozrel na Rona. Zasmial sa, pretože podľa neho vyzerá naozaj príšerne. Matt, ktorý bol naklonený sa so smiechom a založenými rukami oprel.
,,Si obyčajný slaboch Walter Davis."
Walterovi sa nepáčilo oslovenie, akým ho nazval. Wolf sa otrhol od telefónu a pozrel na Waltera. Pokrútil hlavou, pretože videl ako rozmýšľa. Matt, ktorý si to všimol, pritlačil na pílu.
,,A v podstate, takého slabocha ako si ty, nepotrebujú. Čo by tam taký slaboch ako ty robil, však ?"
Vo Walterovi to vrelo. Sam preskakoval očami z jedného na druhého.
,,Kámo, prestaň. Vidíš, že ťa chce len naštvať. Chceš dopadnúť ako henten týpek ?" všetci štyria, Walter, Wolf, Sam a Matt, pozreli na Rona, ktorý na nich pozeral. Walter sa zasmial, pretože istotne tak vyzerať nebude.
,,Tak nebudem vyzerať ani v najhorších snoch. Vidíš tuto tvár ?" ukázal na svoju tvár.
Ostro rezaná s dokonalým a neodolateľným úsmevom. Krásne oči, ktoré mali farbu machu a roztrapatené špinavoblond vlasy.
,,Táto tvár bude vždy vyzerať takto. Keby mám vyzerať ako henten," ukázal bradou na Rona a všetci upriamili pohľad z Waltera na Rona "radšej sa zahrabem alebo umriem".
Všetci sa zasmiali okrem Waltera, ktorému po svalnatom tele naskočili zimomriavky. Matt sa stále nevzdával.
,,Tak poď, prihlás sa a ukáž, či je tvoja tvárička vhodná titulu vojaka."
Uškrnul sa a videl, že vyhral boj.
Rosales, ktorý rozprával o tom, ako sa dostal tak vysoko a ako to chodí v Iráne, vyružila ruka, ktorá sa hlásila.
,,Áno ?" opýtal sa Rosales, ktorý zastal počas toho, ako chodil tam a späť.
,,My dvaja," ukázal na Watlera a seba "sa chceme stať vojakmi."
Keby sa dalo, všetci v jedálni by si zbierali oči po zemi. Rose sa zastavilo srdce. Všetci čakali na odpoveď. Bolo ticho. Dlhé ticho. Pohľad upriamil na Rona.
Ron sa sa s povyšeneckým úsmevom pozrel na Waltera. No nebol to povyšenecký, skôr vyzeral hrôzostrašne, pretože mal ústa dokriva vďaka kyseline.
,,Keď sú chlapci takí odhodlaní, nech sa ukážu. Uvidíme, či tie tváričky vydržia."
Narážal najmä na Waltera, pretože on jediný si vypočil rozhovor medzi nimi.
Rosales prikývol a pozrel na svojho druhého vojaka. Lake pokrčil ramenami na znak toho, že mu je to jedno. Lenže takú odpoveď Rosales neznáša a preto radšej prikývol.
,,Dáme vám prihlášky, ktoré vyplníte. Sme tu tri dni. Máme ísť ešte do jednej školy. Prihlášky dostanete až v Iráku. Pobalíte sa a odídete s nami. Ste druháci a mladí. V štvrtom ročníku sa vrátite, aby ste mohli dokončiť maturitný ročník. Bude na vás ako sa rozhodnete ďalej. Buď sa vrátite do školy späť alebo skončíte inde. Len vy dvaja alebo ešte niekto ?"
Matt aj Walter sa pozreli na Sama a Wolfa. Bolo vidieť, že Wolf rozmýšla, zatiaľ čo Sam bol rozhodnutý bez toho, aby uvažoval. Pokrútil hlavou. Zakaždým ho stiahli do problémov. Tentoraz nechce byť súčasťou ich činu.
,,Ja idem do toho s vami. Kurva, mám predsa gule!"
Vykríkol Wolf, ktorý si dal päsť s Mattom. Rose, ktorá situáciu sledovala, sa uľavilo, pretože do toho nejde Sam, ktorého si obľúbila.
Walter nebol pokojný sám so sebou. Uvažoval nadtým, že odstúpi, ale on nie je slaboch a tým by preukázal Mattovi slasť.
,,O tri dni vás budeme čakať pred školou o siedmej ráno. Ostatní, ďakujeme vám za pozornosť. A neodsudzujte ľudí podľa toho ako vyzerajú, nikdy neviete, aký príbeh sa skrýva pod ich tvárou. Dovidenia."
Lake žmurkol na červenovlásku, ktorú ťažilo srdce kvôli tomu, že odchádza. Wolf si to všimol a postrapatil jej vlasy.
Matt bol pokojný sám so sebou. Walter sa trápil tým, do čoho sa namočil. Sam neveril tomu, do čoho sa jeho kamaráti dostali. Wolf, ktorý to mal v paži, vypisoval svojej internetovej priateľke, aký bude z neho špičkový vojak. Rose, ktorá bola z ničená z toho, že neuvidí chlapca, ktorého miluje, odišla z jedálne.
//Odvaha je šanca konať bez garancie výsledkov.//