Black Butler One Shots Collection [SK]

Writer!Ciel x Modern!Reader

Nádherne

Sedel/-a si bokom na gauči, chrbtom opretý/-á o opierku a na pokrčených nohách ti spočívala otvorená kniha. Otočil/-a si na ďalšiu stránku a zaváhal/-a si, pričom ti prsty pomaly skĺzli po čiernobielych riadkoch.

Zdvihol/-la si zrak k Cielovi na druhom konci gauča. Sedel s hlavou mierne sklonenou nad zošitom a so sústredeným pohľadom zapĺňal jeden riadok za druhým. V duchu si sa pousmial/-a.

Bola to vaša obľúbená párová aktivita, pretože ste tak mohli tráviť čas spolu a zároveň sa každý venovať tomu, čo ho bavilo. Ciel bol taký pohrúžený do písania, že si hodnú chvíľu neuvedomoval, že sa naňho dívaš. Napokon však predsa len zachytil tvoj pohľad a spýtavo sa na teba zahľadel.

,,Áno?" opýtal sa zmätene.

Vedel/-a si o tom, že spisovatelia neradi ukazujú svoje nepublikované diela, ale i napriek tomu si horel/-a zvedavosťou. Možnože Ciel bude výnimka...

,,Ehm... môžem si prečítať, čo píšeš?" poprosil/-a si ho váhavo. Ciel pootvoril ústa a následne uhol pohľadom, pričom sa zatváril previnilo. Okamžite si svoju otázku oľutoval/-a.

,,Nemusíš, ak nechceš," uisťoval/-a si ho, no tvoj hlas znel smutnejšie, než si zamýšľal/-a.

Dofrasa.

Pokúsil/-a si sa vrátiť ku svojej knihe, avšak význam slov ti unikal, písmená ti prekĺzavali sťa piesok pomedzi prsty. Vzdal/-a si to, založil/-a si si záložku a zatvoril/-a knihu, prstami nervózne klopkajúc po obale. Ciel ešte stále preskakoval pohľadom z teba na svoj zošit a zase naspäť, očividne nevediac, čo má povedať.

,,Nie je to tak, že by som ti neveril... ja len, že je to..."

,,Príliš osobné, chápem. Je to niečo, čo si musíš najprv usporiadať v sebe, než sa rozhodneš, či sa o to podelíš s ostatnými."

Usmial/-a si sa naňho a dúfal/-a si, že z tvojho výrazu pochopí, že mu rozumieš a že sa naňho nehneváš. Ciel prikývol a vrátil sa k písaniu. Ty si znova otvoril/-a knihu. Spočiatku to šlo ťažko, no nakoniec ťa príbeh tak pohltil, že si na celý rozhovor čoskoro zabudol/-la.

Postupne sa schyľovalo k večeru a svet za oknami začínal tmavnúť. Ciel sa ti zdal po celý deň nejaký zamyslený, ale nie tak, ako keď premýšľal nad nejakým svojím príbehom. Za ten čas, čo ste boli spolu si nejako dokázal/-a rozoznať rozdiel. Večer za tebou prišiel s vážnym výrazom na tvári, až si sa začal/-a báť, či si ho predsa len nejako nenahneval/-a.

Bez slova ti podal svoj zošit. Rozhovoril sa, až keď videl tvoj zmätený výraz.

,,Rozhodol som sa... chcem ti dokázať, že ti verím. Si pre mňa veľmi dôležitý/-á a ak má cenu to s niekým risknúť, tak si to ty."

Bolo vidieť, že ťažko hľadá slová, no i tak ťa to dojalo. Zarazila ťa ale tá poznámka o risknutí. Otvoril/-a si zošit a začal/-a si čítať posledný napísaný odstavec.

A tak kráčal, vzpriamený vpred. Tiene sa zachytávali na leme jeho šiat a odpadávali z neho, keď sa zvlnil pri každom jeho ďalšom kroku.
Pokračoval, neobzeral sa späť, jeho pokrivené spomienky planuli v žiare jeho očí. Cesta za ním bola pohltená, on ale neutekal, mieriac v ústrety temnu.

,,Píšeš tak nádherne," zašepkal/-a si uchvátene, ,,vnútro tvojej mysle musí byť príšerné miesto."

Cielovi sa rozšírili zreničky a ty si si okamžite uvedomil/-a, čo si povedal/-a. Tvoje oči sa naplnili strachom.

,,Prepáč... nechcel/-a som..." vysúkal/-a si zo seba.

,,To nič..." povedal Ciel váhavo.
,,Vlastne... vlastne máš pravdu."

Vyzeral byť ponorený vo svojom vnútri. Niekde hlboko... kam nepustil ani teba. Kde ani sám nechcel byť.

Nechcel/-a si, aby to takto skončilo. Vyburcoval/-a si svoje zmeravené telo k akcii, odložil/-a si zošit a chytil/-a si ho za ramená.

,,Páči sa mi to. Naozaj. To s akou jednoduchou eleganciou skladáš dokopy vety je skrátka krásne."

Usmial/-a si sa naňho. Zdalo sa, že ti uveril. Cítil/-a si, že sa pod tvojím dotykom začína uvoľňovať. Postupne si povoľoval/-a zovretie, prstami mu skĺzajúc až k lakťom. Na chvíľu si sa zamyslel/-a... a rozhodol/-la si sa.

,,Počkaj tu," povedal/-a si mu a odbehol/-la si do svojej izby. Vrátil/-a si sa so svojím vlastným zošitom.

,,Nevedel som, že tiež píšeš," podotkol Ciel prekvapene.

,,Začal/-a som len nedávno. Trochu si ma inšpiroval," priznal/-a si sa mu s rozpačitým úsmevom. On na oplátku pozdvihol kútiky úst. Podal/-a si mu zošit a i on si nalistoval poslednú zapísanú stranu.

Nocipád

Keď deň spúšťa oponu,
A na zem padá noc,
Hľadím spoza čiernej opony,
Či neprídeš mi na pomoc.

Ciel dočítal a preľakol sa, že by si mohol/-la byť čo i len trochu ako on. Zbadal/-a si obavy v jeho očiach, preto si sa hrejivo usmial/-a a vtisol/-la mu letmý bozk na pery. Okamžite po tom sa začal červenať.

,,Každý máme niečo, láska. A ak ostaneme spolu, nič z toho proti nám nemá šancu."

Yours sincerely,
L. V. M.

(na moju obranu, robila som to neskoro večer, keď bol môj mozog už na pokraji spánku a táto... vec ma držala hore a nedala mi pokoj, kým som to nespravila XD)