Black Butler One Shots Collection [SK]

Claude x Fem!Mistress!Reader

Spider's Intentions

Sedela si na zemi, podopierajúc sa jednou rukou, druhou zľahka kopírujúc krivku svojich vystretých nôh. Lesklá látka šiat stekala z tvojej postavy v prúdoch zamatu a rozpíjala sa sťa sýta kvapka farby na bledom koberci.

Bolo malebné, letné popoludnie. Slnečný svit, dopadajúci do tvojej izby, mal podobu obdĺžnika, orámovaného obrysmi okna. Zatvorila si oči a vystavila tvár slnku. Zrak za zatvorenými viečkami sa ti sfarbil do oranžova, užívala si si ako ti hrejivé teplo láskalo pokožku na tvári i na prstoch ruky, zaborenej v drahej látke.

Náhle sa ozvalo zaklopanie na dvere. Nepočula si blížiace sa kroky.

Nikdy si ich nepočula.

,,Vstúpte," zavolala si.

Do izby vošiel Claude, strieborný podnos perfektne vyvážený na končekoch jeho prstov. Keď ťa zazrel sedieť na zemi, mierne nakrčil obočie a svojimi zlatými očami sa vpil do tvojich. Slnko na pokožke ťa začalo páliť.

,,Nemali by ste sedieť na zemi, pani moja. Prechladnete," povedal, každá slabika rovnako monotónna ako tá predošlá.

,,Je leto," poznamenala si s úsmevom.

Claude položil podnos na stôl a zadíval sa na teba. Tvoj úsmev pohasol.

Ponúkol ti ruku a ty si ju váhavo prijala. Vytiahol ťa na nohy s minimálnou námahou. Nezamierila si však k stolu ako očakával, namiesto toho si si vyslobodila dlaň z jeho zovretia a sadla si si na posteľ.

,,Je tu niečo, o čom by som s tebou chcela hovoriť," povedala si napokon.

,,A čo by to malo byť, pani moja?" opýtal sa bezvýrazne po chvíli ticha.

Na chvíľu si sklopila zrak, hľadajúc tie správne slová, nevedomky sa pohrávajúc s látkou šiat.

,,V poslednej dobe si na seba prebral všetky povinnosti, pri ktorých by ma ostatní sluhovia čo i len teoreticky mohli stretnúť. Zaujíma ma, čím to môže byť."

Chvíľu mlčal, kým ti odpovedal.

,,Ostatní sa ukázali byť nekompetentní. Je teda mojou povinnosťou zariadiť, aby bolo všetko k vašej úplnej spokojnosti."

,,Bola som vcelku spokojná, než si prišiel," poznamenala si ledabolo.

,,Spokojní ľudia neuzatvárajú kontrakt s démonom," odvetil Claude bez zaváhania.

,,Pravda."

Snažil sa z tvojho výrazu vyčítať, kam tým smeruješ, ty si sa však vyhýbala jeho pohľadu. Nechcela si mu to prezradiť tak ľahko.

Potľapkala si miesto na posteli vedľa seba.

,,Sadni si."

Čakala si, že sa ťa minimálne opýta prečo, on však poslušne urobil, čo si mu prikázala. Takmer okamžite ti došlo, že to zrejme nebol najlepší nápad. Jeho tesná blízkosť na teba pôsobila rozptyľujúco, nedokázala si myslieť na nič iné okrem neho. Stretla si už veľa príťažlivých mužov, ale na tých jeho zlatých očiach bolo skrátka niečo, čo ťa donútilo chvieť sa tým najpríjemnejším možným spôsobom.

,,A skutočne je to to jediné, čo ťa neustále drží v mojej blízkosti?"

,,Máte na mysli niečo konkrétne, pani moja?"

,,Ja som sa pýtala prvá," pripomenula si mu s úškrnom, ten však veľmi rýchlo zamrzol pri pohľade na démonov nečitateľný výraz. Tvoje líca zahoreli červeňou.

,,Obávam sa, že ste sa nechali uniesť predstavivosťou, pani moja. A teraz, ak ma ospravedlníte, musím sa vrátiť k práci," povedal a postavil sa.

Pozbierala si každú štipku odvahy, ktorá sa v tebe nachádzala a schmatla si ho za zápästie. Prekvapivo sa ti podarilo stiahnuť ho späť na posteľ.

Povzbudená týmto úspechom si sa rozhodla zistiť ako ďaleko až môžeš zájsť. Zaprela si sa mu do pliec, v dôsledku čoho sa chrbtom zvalil na matrac. Využila si príležitosť a obkročmo si si naňho sadla, tvoje šaty zakrývali väčšinu jeho tela, od hrude až po kolená. Mierne sa mu rozšírili zreničky, ale inak nedal nič najavo.

,,A nemôže to byť tým, že ku mne niečo cítiš?" opýtala si sa a zaprela sa dlaňami o matrac po oboch stranách jeho hlavy.

Claude sa začal jemne pohrávať s lemom tvojich šiat, tebe však bilo srdce tak prudko, že si to spočiatku ani nezaregistrovala.

,,Povedz, mám pravdu?" pokúšala si ho ďalej. Démon zaváhal.

,,Vaša duša je skutočne jedinečná. Je ako žiadna iná s akou som sa doposiaľ stretol," povedal, posúvajúc ruku vyššie, od tvojho kolena až na stehno. Pre zmenu sa zreničky rozšírili tebe.

,,Obklopená plameňmi, ale napriek tomu nedotknutá. Sladká, ale zároveň trpká. A veľmi, veľmi vzácna."

Dve vrstvy látky sa o seba s tichým šuchotaním treli ako posúval ruku ešte vyššie, až napokon spočívala na tvojich bedrách. Zatajila si dych, na moment stratená v jeho očiach.

,,Dobre. To je všetko, čo som chcela vedieť," povedala si pevným hlasom, postavila si sa a sadla si na svoje pôvodné miesto. Démonovi vedľa teba trvalo pár sekúnd, než spracoval, čo sa práve stalo.

,,Nehovoril si náhodou, že máš povinnosti?" opýtala si sa ho akoby nič.

Claude sa pomaly posadil, nespúšťajúc z teba zrak.

Následne sa ti uklonil, vstal a zamieril ku dverám. Tesne predtým, než ich za sebou zase zavrel sa však zastavil.

,,Mali by ste byť opatrnejšia, pani moja. Je nebezpečné zahrávať sa s ohňom," povedal.

Prisahala by si, že ti v tej chvíli videl až na dno duše. Zatvoril dvere.

Ozvalo sa šťuknutie zámku.

Yours sincerely,
L. V. M.