One word : Louis

417 16 4
                                    

Ráno som sa zobudila na vibrovanie telefónu hodeného na stolíku pri posteli.

Zdvihla som telefón bez toho aby som sa pozrela na to, kto volá.

"Katka? Ach, chvalabohu. Nechcela som ťa budiť, takže volám až teraz, "

"Nika? Čo chceš?" hlesla som otrávene a pozrela som na hodinky. 10:47. Chalani a ich ponocovanie mi dalo zabrať.

"Zlatko, nerozčuľuj sa. Včera si ma zrušila s tým, že mi zavoláš neskôr. A nezavolal si, takže volám ja. Chcem vedieť čo sa stalo na koncerte. "

Do kelu! Čo jej mám povedať? 'Ale vieš čo? Stretla som chalanov, Harry je naozaj zlatý a...' a čo? Nevyznám sa v sebe ani vo svojich pocitoch. Odkedy som stretla chalanov, všetko sa totálne otočilo a ja nepoznávam samu seba. 'boli sme spolu niekoľko hodín, pokým ostatné dievčatá tam boli iba pol hodiny, a potom som s nimi išla na hotel, spala som v Harryho tričku, dokonca s Harrym v posteli...' Znie to strašne divne ešte aj pre mňa.

Keď som neodpovedala, pokračovala.

"Pozri Katka... Ja viem, že som ťa pravdepodobne zobudila, ale uvedom si, že si bola na koncerte One Direction a zatajuješ mi detaily a.. "

"Dobre, dobre stačí. Nič ti nezatajujem, len... Je to trošičku divné, " povedala som.

"Hovor. "

"Prišla som na ten koncert. Koncert prebiehal fajn, dokonca som aj spievala, " zasmiala sa, "potom dievčatá s VIP lístkom prišli vyzdvihnúť bodyguardi a odviedli nás do backstage-u. Posadili nás do
"čakacej miestnosti" a ku chalanom vzali prvú z nás. Potom šla druhá. Obidve tam boli niečo okolo pol hodiny."

"No? A ďalej?"

"Nika... Ešte si chorá? "

"Už veľmi ani nie. Teplota mi prešla, rovnako aj kašeľ. Prečo? " opýtala sa.

"Chcela by som sa s tebou o tom porozprávať osobne, myslíš, že by si mohla niekedy v blízkej budúcnosti prísť? "

"No, vlastne o tom som ti chcela povedať, už som si kúpila letenky na budúci štvrtok, " hlesla.

"Výborne, vtedy nerobím, takže prídeš a všetko ti porozprávam, sľubujem. "

"Katka desíš ma... Stalo sa tam niečo zlé? "

"Nie, neboj sa. Len sa naozaj potrebujem rozprávať s niekým kto ma pozná viac ako sa poznám ja sama, " priznala som.

"Dobre, tak sa stretneme vo štvrtok. Keď sa teda nechceš rozprávať o koncerte... Čo máš inak nové? Ako sa žije v Londýne? " spýtala sa a mohli sme pokračovať v rozhovore trochu iným smerom.

Rozprávali sme sa spolu ešte niekoľko minút a potom zložila.

Vstala som z postele a prezliekla som sa. Potom som šla do kúpeľne, dala som si rýchlu sprchu a umyla som si zuby. Z chladničky som potom vybrala vajíčka a spravila som si praženicu. Keď som dojedla, umyla som po sebe riad a išla som si uložiť veci, v ktorých som včera prišla domov, ale už som nemala energiu upratať ich. Na stoličke bola prevesená mikina aj legíny. Vzala som ich a chcela som ich ísť hodiť do práčky, ale na zemi som si niečo všimla. Papierik. Oblečenie som položila späť na stoličku a zohla som sa poň. Papierik bol zložený na malý štvorček. Roztvorila som ho a čítala som.

Kate, píšem to, kým si v sprche :D. Dnes večer odídeš a už sa s nami nestretnseš však? Určite si po príchode domov pôjdeš oči vyplakať. OMYL! Naozaj si si myslela, že sa nás tak ľahko zbavíš? Snívaj ďalej. Takže plán je nasledovný. Keďže si povedala, že pracuješ v tej kaviarni, či čo to je až v pondelok. Prídeš k nám na víkend. Odporúčam ti vziať si pyžamo (jedine, že by si chcela spať v Harryho tričku ;D). Nechcem počuť žiadne odvrávanie. Pošleme po teba Paula. V sobotu o 12 : 00 po teba príde pred tvoj byt.

P. S. Pohni zadkom, lebo ja viem, že to čítaš až tesne pred jeho príchodom, určite si až teraz vstala.

P. S. S. Žiadne výhovorky, prídeš a hotovo.

P. S. S. S. Budeš tu až do nedele v noci.

P. S. S. S. S. Chalani s tým súhlasili.

S pozdravom, Louis :D

Musela som si to prečítať dvakrát. Načisto sa zbláznili. Písal to Louis. Samozrejme. A neodpustil si ani komentár o Harrym a jeho tričku, v ktorom som spala. Pozrela som sa na hodiny. 11:41. No super, nestíhala som. Ak si zo mňa Louis robil srandu a nikto nepríde, vlastnoručne ho zaškrtím.

Vbehla som do izby a otvorila som skriňu. Vytiahla som odtiaľ čierne úzke rifle, tmavozelený svetrík a čierne ponožky s bielymi bodkami. Počasie v Londýne bolo dosť sychravé, takže aj keď bol máj, vonku to tak úplne nevyzeralo. Obliekla som sa a zo skrine som vytiahla tašku do, ktorej som začala baliť. Vzala som len jedny tepláky, biele tričko s potlačou "Never stop dreaming", spodnú bielizeň a pyžamo. Pribalila som ešte nabíjačku, slúchadlá, doklady, riasenku, utierky na odlíčenie, kefu na vlasy a peňaženku. Tentokrát som nezabudla ani na sprchový gél a zubnú kefku.

Pohľadom som šibla po hodinkách. Bolo 11:56. Dokelu! Išla som ešte na WC, strekla som na seba voňavku a utekala som von z bytu. Zamkla som a vybehla som pred budovu. 12:00. Výborne. Kým som sa pozrela na hodinky, už pri mne parkovalo čierne auto. Tentoraz to ale nebol Range Rover. Zvolili menej napadnú verziu čierneho Audi. Otvorili sa dvere a ja som nastúpila.

"Kate, " pozdravil Paul.

"Paul, " horko-ťažko som odzdravila. Zle sa mi dýchalo. Zalovila som v taške a vytiahla som z nej sprej. Otvorila som ho, stlačila som a vdýchla som. Áno, mám astmu. Nič vážne, len je niekedy potrebné použiť sprej, aby sa mi dalo lepšie nadýchnuť.

Paul sa na mňa súcitne pozrel a pokračoval.

"Je to v poriadku, len dýchaj a počúvaj ma dobre? "

Prikývla som.

"Takže keďže si ma čakala, pravdepodobne si našla lístok od Louisa. Nebudem to komentovať. Sú ako deti. Každopádne. Mám ťa priviesť do vily a zajtra o pol jednej v noci ťa odveziem späť domov. Chalani neboli šťastní, že tam budeš tak krátko, ale vedia, že pracuješ, takže to vzali v pohode. Vo vile budeme o pár minút. Zatiaľ dýchaj," usmial sa a ja som znovu prikývla.

"Ďakujem, " už sa mi dýchalo lepšie.

Takže dnes kapitolka presne 999 slov ❤️ Tak... Chalani to vymysleli a čoskoro sa opäť stretnú s Kate. Ďakujem za prečítanie, vote, či komentár.

Katie


For Your Eyes Only Where stories live. Discover now