For Your Eyes Only

Memories

Zobudila som sa na otravný zvuk budíka. Vypla som ho a sadla som si na posteľ. Sedela som tam pár sekúnd, keď mi došlo aký je deň. Dokelu! Pozrela som sa na hodiny. Je pol piatej. Za tri hodiny odlietam. Postavila som sa z postele a letela som na nižšie poschodie do kúpeľne. Asi som cestou pobudila celý dom, ale mám posledné tri hodiny. Zamkla som sa v kúpeľni, rýchlo som urobila rannú hygienu a osprchovala som sa. Z kúpeľne som vyšla zabalená v uteráku a všimla som si, že v izbách už nie sú pozaťahované rolety. Z kuchyne som počula tlmené zvuky a tak som usúdila, že babka chystá raňajky. Vyšla som na horné poschodie a zamierila som si to do izby. Prezliekla som sa do trička a pohodlných teplákov, spravila som si drdol a zišla som dole. Ako som hovorila, babka už zapratala celý stôl vecami na raňajky. Babka nás vždy vykrmovala. Zastala som vo dverách a premerala som situáciu. Pri linke stála babka, dedko, a ocino. Mamina je ešte asi pri Nelke.

„Dobré ráno," pozdravila som.

"Dobré," odzdravili všetci a babka sa na mňa usmiala.

Sadla som si a začala som si nakladať na tanier. Rožok, syrokrém a zelenina. Viac do seba jednoznačne nedostanem. Jednak preto, lebo tu bolo na môj vkus príliš veľa mäsa. Po druhé mám tak stiahnutý žalúdok od stresu, až to bolí. Raňajky som jedla pomaly, aby mi nebolo ešte viac zle.

„Babka ti zabalila nejaké muffiny na cestu a aj nejaké kuracie rezne, aby si nemusela hneď prvý deň hľadať obchod. Dal som ich do batožiny," prehovoril ocino.

„Ďakujem," pozrela so sa na babku a usmiala som sa.

Keď som dojedla, odložila som tanier a vyšla som opäť na poschodie. Nakukla som do izby, kde spali rodičia a Nela. Mama akurát vstávala z postele, lebo Nela začala plakať.

„Nechaj tak, ja ju ukľudním a prezlečiem, choď sa najesť," povedala som jej.

Vďačne sa na mňa usmiala, „ďakujem," a odišla do kuchyne.

„No poď," vytiahla som malú z drevenej postieľky, kde sa hrávala.

Spáva medzi rodičmi, ale asi sa dnes zobudila trošku skôr tak ju dali do postieľky, aby sa hrala. Zdvihla som ju a položila som ju na posteľ. Je to moje zlatíčko. Obzvlášť po tom, čo sa stalo minulý rok... Do úst som jej dala cumeľ, má štyri roky ale stále ho používa. Aspoň neplače tak často ako keby ho nemala. Trošku sa ukľudnila.

Nebudem ju prezliekať, nechám ju v pyžame, aj tak za chvíľu pôjdeme. Vzala som ju na ruky a zišla som s ňou na dolné poschodie. Inak chodí skoro sama, len je ešte dosť unavená. Ani sa jej nečudujem, vstala ešte skôr ako ja. Prišli sme do kuchyne, kde rodičia raňajkovali. Obidvaja boli trochu nevyspatí, ale čulí. Evidentne si nechceli skaziť posledný deň s ich dcérou únavou. Prišla som ku kuchynskej linke a začala som Nele miešať kašu zo sáčku. Cítila som, ako sa mi hrá s vlasmi. Pousmiala som sa a dala som jej pusu na líce. Zasmiala sa. Detský smiech je tá najkrajšia vec na svete. Dorobila som jej kašu, vzala som lyžičku, sadla som si na stoličku a začala som ju kŕmiť. Keď som ju dokŕmila, odložila som riad.

„Polož ju na zem nech trošku behá. Má dneska strašne veľa energie, a ty sa choď dobaliť a prezliecť za hodinu musíme vyraziť," povedala mama.

Malú som teda položila na zem, tá pomaly a za pomoci pridržiavania sa steny odišla do obývačky, lebo tam mala hračky zo včera. Ja som išla do mojej izby. Dobre. Kontrola.

Kufor je zabalený. Príručná taška je zabalená, ale pribalila som do nej ešte kefku a pastu na zuby. A teraz outfit. Asi si vezmem mikinu, aby mi nezaberala ďalšie miesto v kufri. Obliekla som si teda mikinu levanduľovej farby s nápisom MARVEL a čierne legíny. Som veľkou fanúšičkou či už Marvelu, alebo superhrdinov ako takých. Ja viem je to divné, ale som to ja a nebudem sa hrať na niekoho kto nie som - je to strata času.