For Your Eyes Only

♡

Sedela som na posteli a jemne som si prečesávala vlasy. Bol máj. Vonku bolo príjemne teplo, ja som ale sedela vo vnútri. Keby to bol máj ako každý iný pravdepodobne by som ešte sedela v škole a poobede by som pomáhala rodičom. Žila som v rodinnom dome v jednej malej slovenskej dedinke spolu s rodičmi, štvorročnou sestrou, babkou a dedkom. Mám 18. Tento rok som zmaturovala. Možno sa pýtate prečo ešte nie som v škole, keďže je len máj a ak by všetko bolo ako má, sedela by som teraz v lavici. Rodičia mi vybavili voľno hneď po maturite. Prečo? Pôvodne som mala ísť po prázdninách na vysokú školu, študovať a stať sa učiteľkou, ale všetko sa zmenilo v priebehu sekundy a ja o tri dni odchádzam do Londýna. Posledný mesiac som lietala po úradoch a zvyšok dňa som trávila na notebooku. Ale neľutujem to. Všetko je vybavené. Byt na kraji Londýna, letenky, úrady, papierovačky, dokonca mám už aj dohodnutý pohovor v jednej londýnskej kaviarni. Rozhodla som sa obrátiť svoj život o 180 stupňov.

Dnes sa mám stretnúť s Nikolou. Nikol je moja najlepšia kamarátka. Poznali sme sa už od malička. Je o tri roky staršia a keď som sa narodila, chodievala ma kočíkovať spolu s jej maminou, tetou Jankou. Od malička sme sa spolu hrávali s bábikami, keď som bola väčšia stavali sme si spolu bunkre, behali pomedzi kvapky dažďa, snažili sme sa liezť po stromoch (s tým sme skončili keď raz nešťastnou náhodou spadla zo stromu a vytkla si členok), vždy sme sa snažili dobehnúť na začiatok dúhy, hrali sme sa, že sme v seriáli, alebo vo videoklipe.

Nikol bola jediná osoba, ktorá vedela o mojom pláne s Londýnom od úplných začiatkov. A od začiatku ma podporovala. Uznávam, že občas to s ňou bolo ťažké, hlavne posledné tri roky, kedy sa namotala na istú britskú chlapčenskú skupinu s názvom One Direction. Odvtedy sa naše rozhovory veľmi často strhávali na túto stranu. Viem o nich asi všetko. To Nikol. Ak ju raz niečo chytí len tak s tým neprestane.

A toto bol presne ten prípad. Sľúbila si, že zostane len pri jednej pesničke, ale samozrejme sa tak nestalo a teraz je z nej asi najväčšia fanúšička pod Slnkom. Nežartujem... Dokonca aj moja mamina vedela kedy sa ktorý narodil, alebo kedy a kde mali koncert. Nikol totižto trávila veľa svojho voľného času u nás. Ja som ju ale aj tak nevedela úplne pochopiť.

Práve som rozmýšľala nad odpoveďou, keď zazvonil zvonček. O pár sekúnd sa už otvárali dvere na mojej izbe. Prišla Nikol. Dnes sa musíme rozlúčiť. Na tri týždne. Potom za mnou príde. Teda... Za mnou... V Londýne bude totižto koncert One Direction a tak sa rozhodla spojiť príjemné s užitočným a prísť pozrieť mňa a zároveň ísť na ten koncert. Ale všetci dobre vieme, že jej ide hlavne o ten koncert.

Je večer. Nikol už odišla. Poviem vám, lúčenie nie je nič príjemné. Raz som počula jeden citát. „Keď lúčenie bolí, znamená to, že chvíle, ktoré sme spolu prežili neboli zbytočné." Vskutku krásny a pravdivý citát. Ľahla som si do postele a s myšlienkou na citát a so slanými slzami na lícach som zaspala.

.

Ráno som sa zobudila na to, že ma niekto hladkal po hlave. Otvorila som oči a pri mne sedela mamina. Pozerala na mňa svojimi úžasnými modrými očami, ktoré som zdedila po nej. Usmiala sa a povedala : „Vstávaj zlatko."

„Dobré ráno mami," zívla som a vyliezla som z postele.

Namierila som si to rovno do kúpeľne. V kúpeľni netrávim veľmi veľa času... Len si umyjem tvár, dám si rýchlu sprchu a hydratačný krém. Dnes ma čaká ťažký deň. Musím sa pobaliť. Balenie som mala vždycky rada, ale to sa samozrejme nejednalo o balenie do Londýna na dobu neurčitú, v ideálnom prípade na dlhšie ako pár mesiacov. Vyšla som z kúpeľne a prešla som do kuchyne, kde ma už čakali raňajky. Pozdravila som otca, mamu a moju malú sestru. Za ňou mi bude veľmi smutno. Práve ona bola dôvodom všetkých mojich pochybností či mám ísť do Londýna. Má totižto len štyri roky, čo znamená, že sem budem musieť chodiť častejšie ako som plánovala aby na mňa nezabudla. Na stole ma čakala omeleta z vajíčok a zelenina. Keď som dojedla upratala som po sebe riad a zavrela sa do izby.