Dotknúť sa nebies

40. Amandina spoveď

Nasadol som do auta a vybral sa na svoju rozlúčku so slobodou. V rádiu mi hrala hudba ktorej slová ma trochu prebrali zo zasnenia.

„Pohľad nepríčetný zaslepený mocou škuľavý si
Uvaril si sa že dobre bude až keď nahrabeš si
Duchom neprítomný aj keď s rodinou len chilluješ si
Kedy spravíš to čo miluješ ty? ah

Čas beží skurvene rýchlo
Nestíhame naozaj žiť
Spomalíš a zrazu to stíchlo
Na ničom už nezáleží

Čas beží skurvene rýchlo
Nestíhame naozaj žiť
Spomalíš a zrazu to stíchlo
Na ničom už nezáleží

Asi byl čas zpomalit, zpomalit
Všechno bylo až moc dokonalý
My nerešili nic než money, money, money
Ztratili jsme vela ale tak to ma byt"

Zastavil som na prvom možnom mieste. Tá pesnička je o mojom momentálnom živote. Nie. Môžem okašlať nachystanú rozlúčku zo slobodou. Urobím si ju po svojom. Zobral som telefón a zavolal svojmu najlepšiemu priateľovi.
     „Čauko Tobias. Čo robíš?"

Prišiel som na miesto ktoré mi povedal.
     „Tanečné štúdio?" prečítal som nahlas a vošiel dnu. Z jednej miestnosti sa ozývala hudba tak som tam rovno nakukol a zbadal tancujúceho Tobiasa. Nenápadne som vošiel ďalej a posadil sa na lavičku vedľa hnedovlasého dievčaťa. Sledovali sme ako úžasné tancuje. Už som zabudol. Veľmi dlho sme sa nevideli. Z času na čas si zavoláme, aby sme si povedali čo má kto nové. Zrazu si dievča vedľa mňa nešťastne vzdychlo. Lepšie som si ju prezrel a trochu ma striaslo lebo na prvý pohľad mi trochu pripomenula Sofi. Sofi. Odkedy som ju dnes videl som zase úplne hotový ale stále sa snažím oklamať sám seba že to tak nie je. Zatiaľ sa mi to úspešne darí.
     „Výborne bolo to skvelé." povedala dobre vyzerajúca staršia žena a vypla hudbu.
     „Hope a teraz ty." dievča vedľa mňa sa postavilo a míňalo sa s Tobiasom, ktorý išiel smerom ku mne hneď ako si ma všimol. Pozreli sa na seba. Ten pohľad mi bol taký povedomí.
     „Nazdar starec." pozdravil ma Tobias a prerušil moje myšlienky.
     „Nazdar" odzdravil som ho s úsmevom. Posadil sa ku mne a potom sme sledovali čo sa deje pred nami. Ta žena pustila hudbu a to dievča, teda tá Hope začala tancovať. Môj ty bože nič také som ešte nevidel. Ten tanec odráža toľko pocitov a mám tušenie komu boli venované.
     „Som rád, že si prišiel. Stále nemôžem uveriť že sa budeš ženiť!" povedal Tobias s úsmevom.
     „Počkať a tebe neprišlo oznámenie? Veď som ťa mal hneď prvého na svojom zozname." spýtal som sa prekvapene.
     „Nič mi neprišlo. Preto som taký prekvapený" pokrútil hlavou.
     „To je zvláštne, asi Amanda zabudla." Alebo si urobila zasa všetko podľa seba. Určite si to s ňou preberiem.
     „Kamoš to je jedno, tak poďme osláviť že si posledný večer slobodný. Dáme pár drinkov tu v bare a potom sa presunieme do jedného parádneho podniku." navrhol.
     „Dnes som len a len tvoj. Ako povieš" vyhlásil som. Sebastián sa zatváril šibalsky. V bare sme dali pár drinkov a rozobrali čo sa všetko udialo. Vyrozprával som mu o Sofii a Amande a on mi povedal o Hope.
     „Viem, že som to poslal ale neviem ako to napraviť. Určite si mysli, že som neschopný." sťažoval sa Tobias.
     „Tak keď si tu všetci myslia, že si Casanova tak sa nemôžeš čudovať. Ale neboj mne sa stalo niečo podobné a nakoniec to veru dopadlo no že uf." už začíname byť jemne očarený alkoholom a začíname dávať dosť zábavné grimasy.
     „Vieš čo si myslím." pozrel na mňa Tobias.
     „To teda neviem." zasmial som sa.
     „Ona ťa naozaj ľúbi. Podľa mňa to bola zlá zhoda náhod. Čo by tým všetkým získala." prešiel ma úsmev. On totiž nevie, že to mali za následok lieky a psychické poruchy. Vysvetlila mi to potom aj ta psychologička v nemocnici. Povzdychol som.
     „Je to cele zložité. Ale už je to za mnou a ja sa zajtra žením s Amandou tak na zdravie." dvihol som ďalší pohár a šupol ho do seba. Nepil som ani nepamätám.
     „Prepáč ale to si klameš. Si s nej stále hotový" povedal a tiež do seba hodil pohárik.
     „Ľúbiš tu Amandu tak ako Sofiu? Alebo viacej." spýtal sa ma ale ja som neodpovedal. Pozná ma až moc dobre.
     „Tak vidíš. Je čas sa presunúť kým ešte vieme ako. Tak poďme" rozhodol Tobias.
Prišli sme do nádherného veľkého podniku, kde hrala úžasná hudba.
     „Aha tam" ukázal Tobias na VIP miesta. Super.
Prišli ďalšie drinky. Zábava super. Tobiasa tu začali obletovať dievčatá. Ako to robí. Jedna sa na neho dokonca posadila.
     „Nechaj ma Mia" povedal jej vážne. Ona to ale ignorovala. Naklonila sa ku nemu a niečo mu šuškala do ucha. Oproti nám do boxu si niekto prisadol. Zbadal som Tobiasov pohľad a pozrel jeho smerom. Hope. Až mi zabehlo aj za neho. Vyzerá neskutočne krásne a sexi. Naozaj sa podobajú so Sofiou. Mojou Sofiou. Vedľa nej sa posadil taký trulo podobá sa na Matta. Tobias konečne zo seba striasol to dievča. Hope sa načiahla po pohár a Tobias jej okamžite išiel doliať. Ha a že ja som tu taký hotový. To teda nevidel seba. Dievčatá sa asi chystajú cikať. Sú také smiešne keď si to naznačujú. Ale nie. Hope liezla cez toho trula a sa pošmykla. Zachytil ju tak, že ju rovno ohmatával za jej krásny zadok. Tobias si rovno šupol ďalší drink. Po chvíľke sa vrátili a tento ďaľší Matt si stále nedal pokoj a zisťoval či teda je naozaj zadaná. Horko ťažko som započul čo mu povedala Hope.
     „Nie som" a pozrela chladne na Tobiasa a odišla s tupcom na parket. Okamžite ju začal ochytávať.
     „No to ma poser!" vyprskol Tobias.
     „Brácho sorry musím ísť" postavil sa a už ho nebolo.
     „Bojuj" zasmial som sa takého žiarlivého som ho ešte nevidel. Chvíľu som sledoval čo sa odohrávalo na parkete. Tobias odtrhol Hope od toho chalana a začali spolu tancovať. Keď vidím ako tancujú už teraz viem ako to dnes skončí. Vo vačku mi zavibroval telefón. Vytiahol som ho a zistil, že niekto mi poslal správu.
     „Poď si vyzdvihnúť nevestu. Potrebuje ísť domov." kým som to dočítal prišla aj fotka. Amanda na nej ležala rozbitá na zemi. Super. Nič iné mi neostávalo iba odtiaľto odísť. Chcel som sa rozlúčiť s Tobiasom ale nikde som ho už nevidel. Vonku som si zobral taxík prší jak šialené a vybral sa po Amandu. Kde ma kamarátky a prečo ju neodnesú oni. Pokrútil som hlavou. Dorazili sme na miesto.
     „Prosím počkajte chvíľu. Hneď sa vrátim." povedal som šoférovi taxíka. Prikývol. Vošiel som do podniku a hneď som ju našiel povaľujúcu sa na zemi. Môj ty bože je úplne na šalát. Super. Teraz ma od tej dokonalej krásky naozaj ďaleko. Horko ťažko som ju dotrepal do auta. Spierala sa ale podarilo sa.
     „Nie ešte nechcem ísť Matty" bľabotala. Naozaj mi povedala Matty. Snáď nemyslí toho blbca. Chcel som sa jej spýtať ale zaspala.
     „Kam to bude?" spýtal sa taxikár a ja som mu nadiktoval adresu Amandinho starého domu. Hovorila, že bude spať tam. Tak nech tam spí.
Konečne sme dorazili na miesto. Vypratal som ju horko ťažko z auta. Bože ta strašne smrdí alkoholom a zvratkami. Prešli sme domom až do jej izby. Hodil som ju na posteľ ani som si nezažal iba čo z chodby išlo svetlo. Chcel som ju prikryť ale zacítil som, že ma mokré veci. To fakt. Tak ju teda ešte prezlečiem. Ako som ju prezliekal tak sa Amanda prebudila.
     „Matthew aký si dnes jemný?" chytila ma nemotorne okolo krku. Chytil som jej ruky aby si ich zo mňa zložila.
     „Toľko krát sme si to tu už rozdali ale dnes to bude naposledy. Lebo potom už budem vydatá žena a konečne dostanem Sebastiána." pri jej slovách som stuhol. Pokračovala vo svojom monológu.
     „Ja som vyhrala. Porazila som Sofiu. Aj keď až na druhý krát ale porazila som ju. Musím sa pochváliť. Vieš aké to je keď som to nemohla doteraz úplne priznať nahlas. Ale tebe môžem. Bez teba by to tak nevyšlo." pustil som jej úplne ruky a čakal čo z nej vylezie ďalej. Ona vôbec netuší, že hovorí so mnou. Je totálne mimo.
     „Vieš mala som vyhrať už vtedy, keď som prvý krát oklamala Sebastiána že sme spolu spali. Ale oni to neuveriteľné nejako prežili. Chudák bol v takom šoku vtedy keď som mu to povedala. Keby vedel, že sme nikdy spolu nič nemali." to snáď nemysli vážne. Ona si to všetko vymyslela. Ale to potom znamená že Sofia je moja jediná.
     „Nevadí o to väčšie víťazstvo to bolo teraz. Musíš uznať ako geniálne som to vymyslela. Dobre je pravda, že mi dopomohla aj maminečka. Urobiť s nej závisláčku a psychicky narušenú by bez nej naozaj nešlo. Ukecala doktorku. To bolo skvelé." Nie, nie, nie!
     „A potom to s tebou. Za to by som mala normálne dostať Oskara. To video bol priam majstrovský kúsok. Úplne ich to rozbilo. A ona chudera ani netušila čo sa deje. Ešte šťastie že maminečka si nahráva zvuk v kancelárii. Bože bolo to úplne dokonalé. Stačilo pár správnych otázok a tadá ako sa to zostrihalo. Jedine čo nechápem je, že prečo si ju nepretiahol keď bola mimo po tých tabletkách. Ale Budiš je to tvoja vec." smiala sa šialene. A ja som hrúzou úplne stuhol a onemel.
     „Ale s tým tehotenstvom som to nečakala. Ešte šťastie, že do toho zapadol ten starší muž. Neviem si spomenúť ako sa volal.
     „Collins." povedal som jeho meno. Ona vyprskla smiechom.
     „Áno to je on. Bože keby Sebastiána vedel, že v skutočnosti je to jej otec a to dieťa je jeho. Pretože Sofia spala vždy iba s ním." znovu ma chytila okolo krku. Chytil som ju za ruky a sotil o posteľ.
     „Vidím, že aj teba to rozpaľuje a to som zabudla na ten váš projekt. Čo ste mali byť spolu. Poprosila som profesorku aby povedala Sebastiánovi že to chcela Sofia byť s tebou. Vždy som pred ňou o krok vpred. Vždy. Ja som vyhrala a zajtra sa stanem Sebastiánovou manželkou." dokončila víťazoslávne svoju spoveď.
Panebože čo som to urobil. Ja som neveril Sofii nič a pritom všetko čo mi hovorila je pravda. Preboha. Nie, nie, nie. Odišla s Collinsom pretože to je jej otec. Rukami som si vošiel do vlasov a ťahal že ne. Nie toto cele je zlý sen. Moja Sofi. Sofi. Musím ísť za ňou. Musím jej povedať, že ma to mrzí. Že som sa mýlil. Že ju milujem. Postavil som sa a rozbehol preč. Pri vchodových dverách som stretol ožratého Matta. Pozrel na mňa.
     „Je celá tvoja" povedal som a odišiel. Budú dokonalý pár. Nasadol som do taxíka, ktorý má chvála Bohu čakal a ponáhľal sa ku Trevorovi. Srdce mi o chvíľu vyskočí z hrude. Bože dúfam, že tam ešte bude. Ponáhľal som sa ako to len šlo. Konečne som otvoril dvere a rozbehol sa ku Trevorovi do izby. Nik tu nie je. Nie. Volám mu ale neberie to. Do riti. Chytala ma taká obrovská panika.
     „Čo sa tu deje?" vošiel do izby rozospatý Trevorov otec John.
     „Sebastián čo tu robíš?" pozrel na mňa prekvapene.
     „Hľadám Trevora." rýchlo som povedal.
     „Ten tu nie je. Pred pol hodinou išiel zaviesť Sofiu na letisko." Nezaváhal som ani na chvíľu. Musím ju zastaviť. Nesmie mi odletieť. Rozbehol som sa preč. Pred domom som sa zastavil. Taxík je preč. Nie. Teraz nie. Poobzeral som sa. Pred domom stálo mamine auto. Vybehol som späť hore. Zobral kľúče. Viem nemal by som šoférovať ale nemám na vyber. Musím ju zastaviť skôr ako ju stratím. Znovu stratím. Celu cestu som si nadával za to aký som hlúpy. Neveril som jej. Ja som jej neveril.
Konečne som tu. Zastavil som rovno pred vchodom a utekal dnu. Ale kam mam ísť? Na ktorú stranu. Pozrel som na odlety. Kam pôjde. Zbadal som v poslednom rade Londýn. Áno to je určite ono. Do pekla až na opačnom konci to je. Bežal som čo mi pľúca stačili. Konečne som v správnej časti. V diaľke som ju zbadal. Objíma sa s Olíviu a potom Trevorom. Aj by som zakričal ale som ešte dosť ďaleko. Nepočula by ma. Rozbehol som sa viacej aj keď viac to už nejde. Zrazu som do niekoho narazil.
     „Prepáčte" pozrel som na staršiu pani. Podal jej kufor čo jej padol. Iba nado mnou krútila hlavou. Pozrel som na miesto kde pred tým stala. Blížila sa už ku prechodu do zóny z ktorej sa odlieta a do ktorej bez letenky nikoho nepustia. Začala im mávať. Nie.
     „Sofi stoj" zakričal som ale stále ma nepočula
     „Sofi" otočila sa a zmizla mi pred očami. Nie. Panika vo mne plne prepukla. Nestihol som to.