Dotknúť sa nebies

20. Posledný Drink

Mrzí ma ako som sa chovala ku Trevorovi. Viem, že to myslí dobre. Nemôžem si to však pripustiť inak by sa mi to všetko rozpadlo. Ja by som sa rozpadla. A naozaj neviem čo by bolo potom.
     „Hej láska" pribehol ku mne Matt. Že láska vždy ma pri tom oslovení strasie.
     „Áno" naozaj sa budem pozerať na jeho tréning. Nikdy ma to moc nebralo. Nie ako tieto dievčatá čo tu vedľa mňa slintajú.
     „Večer je veľká párty. Ideme, nie?" zase ďalšia párty. Určite ale radšej budem tam než doma sledovať Amandu ako sa váľa po Sebastiánovi.
     „Jasn" Matt sa mojej odpovedí veľmi potešil a žmurkol na mňa. Neteš sa aj tak dnes nič nebude. Teda nikdy aby som bola presnejšia.

Čo tu robí. Nikdy som ju tu doteraz nevidel. Och. Ťažko sa mi pozerá ako sa na toho blba usmieva. Keď sa vrátil na ihrisko podišiel som ku nej bližšie.
     „Som rád, že ťa vidím takú šťastnú." snažil som sa usmievať.
     „Vidím, že ani teba nič netrápi." neprirodzene sa na mňa usmiala. Nie je dňa, minúty či sekundy čo by som na ňu nemyslel. Chýba mi.
     „Vieš Sofi aj keď ty nič nevidíš v srdci mam obrovskú dieru. Dieru ktorá ma neskutočne bolí. Dokonca až tak, že niekedy neviem ani dýchať." úsmev jej úplne zmizol z tváre. Možno som jej to nemal hovoriť, ale chcem aby vedela ako sa v skutočnosti cítim. Správame sa síce, že nám je jedno ako to celé dopadlo. Skutočnosť je podľa mňa však iná. Otočil som sa a pokračoval na ihrisko.

Nevedela som, že aj on hrá za tím. Nechápem ako mi to mohlo uniknúť. Bola som až moc sústredená na to aby som všetko hrala dokonale, že toto mi uniklo. Takže ma tu zastihol úplne nepripravenú. Prišiel ku mne tak blízko.
     „Som rád, že ťa vidím takú šťastnú." usmial sa na mňa.
     „Vidím, že ani teba nič netrápi." chcela som mu opätovať rovnaký úsmev ale moc mi to nevyšlo.
     „Vieš Sofi aj keď ty nič nevidíš v srdci mam obrovskú dieru. Dieru ktorá ma neskutočne bolí. Dokonca až tak, že niekedy neviem ani dýchať." jeho slová plné smútku ma razom zobudili. Zrazu som si plne uvedomila, že všetko to čo robím nie je správne. Že to nie som ja. Pozrela som na Sebastiána. Na môjho Sebastiána. Som na tom presne rovnako.
     „Aj keď ty nič nevidíš v srdci mam obrovskú dieru. Dieru ktorá ma neskutočne bolí až tak, že neviem ani dýchať."

Keď sme prišli na párty bola som už úplne prebudená. Znova som bola tá stará Sofia akurát, že si to nikto zatiaľ neuvedomil. Musím všetko ponaprávať. A presne viem kde začať.
     „Nevideli ste Trevora?" pýtala som sa skupinky, ktorá sa skladala z jeho spolužiakov. Krútili hlavami že nie. Och. Písala som mu aj správu ale nedoručilo mi ju. Kde len môže byť.
     „Tu si láska" ozval sa Mattov hlas rovno pri mojom uchu. Dobré teda tak začnem ním. Otočila som sa rovno ku nemu.
     „Prepáč Matt ale je koniec." zamrzol mu úsmev.
     „Ty sa so mnou akože rozchádzaš?" musela som sa zasmiať nad jeho otázkou.
     „Nie, pretože sme spolu nikdy vážne nechodili a ani nebudeme. Teda aspoň keď ide o mňa." nechápavo na mňa pozeral a potom sa začal smiať.
     „To je nejaká hra aby si ma viac nažhavila? Ak áno tak to funguje" blbec.
     „Nie je koniec tejto hre. Prepáč nemala som ta využiť. Mrzí ma to."
     „Zbláznila si sa" mykla som plecami a nechala ho tam. Nech sa s tým vysporiada ako chce. Musím nájsť Trevora.

     „Neverím, že si ma presvedčila sem naozaj ísť." nemám na to naozaj náladu.
     „Ale prosím, ťa nebudeme furt len doma. Ibaže by sme robili niečo iné. Ale to predsa nechceš" šplechla mi nahnevane Amanda. Viem, že ju hnevá, že s ňou nechcem spať. Nemôžem. Snažil som sa no nejde to. Kým moje srdce stále patrí jej a som pri zmysloch to nejde. Snažila sa ma aj znovu opiť no ani to jej nepomohlo. Viem, čo budem musieť urobiť. Nie je odo mňa pekné ju takto trápiť. Zajtra sa s ňou porozprávam.
     „Brácho tak teba som tu nečakal." prehovoril na mňa Trevor opierajúci sa o bok domu.
     „Bráško" dali sme si náš pozdrav.
     „Predsa ta prinútila?" zasmial sa a ukázal hlavou smerom ku Amande, ktorá si už netrpezlivo poklepkávala nohou pri vchode."
     „Čo ti poviem" zasmiali sme sa spoločne.
     „Ja čakám!" nahnevane sa zatvárila Amanda.
     „Už idem" pozrel som veľavravne na Trevora a vybral sa za ňou.