"I was told"

Chapter Twenty-seven

„Neboj sa, Hazza. Louis to zvládne," ubezpečila ho Elizabeth zo sedadla za ním, pousmiala sa a stisla mu plece.

„Dúfam," zašepkal Harry.

***

Louis si rýchlo obliekol čiernu bundu a nasadil čiernu masku. Popravil si čierne rukavice na rukách, ktoré skrývali všetky jeho tetovania. Nemohol dopustiť, aby niekde zanechal svoje odtlačky prstov. Jeho oči si už dávno privykli na tmu. Orientoval sa vo svojom dome ako za svetla.

Vybehol hore schodmi, do spálne. Zapálil drevenú časť postele a vybehol von z izby. To isté urobil aj v šatníku. Vybehol na chodbu, ešte od schodov hodil na koberec horiacu zápalku a bežal dole. Podpálil všetko, čo sa dalo.

Vybehol pred dom, nechal na prahu ceduľu s jednoduchým načmáraným nápisom: buggers. Buzeranti. Len aby vzbudil dojem, že ich vinník neznáša ešte viac, ako je možné.

Rozbehol sa preč. Bežal celou cestou k domu nadriadeného, dával si čo najlepší pozor, aby ho nikto nevidel. Zastal až pred bránou sídla nadriadeného.

Mohol si myslieť, že bude mať zamknuté. Vedel predsa, čo robí. Zostávala mu jediná možnosť - vyradiť bezpečnostné kamery, alarm a preliezť cez plot.

Podišiel k múru, kde bolo oznamovacie zariadenie, akýsi zvonček. Oli a jeho ľudia mu dali bezpečnostný kód, s ktorým bez akýchkoľvek problémov hackne aj nadriadeného bezpečnostný systém. Ten už preňho nabúrali, stačilo vložiť ten kód a všetko bude v poriadku. Vyradí alarm, kamery aj mechanickú bránu. Horšie bude dostať sa dnu, do domu, aby ho podpálil.

Zadajte kód, hlásala obrazovka.

3-2-1-2-0-2, napísal Louis. Triasli sa mu ruky, bál sa, že ho tam nájdu, a že zadá zlý kód. Oli ho predtým osobne minimálne desaťkrát varoval.

Ak zadáš zlý kód, okamžite sa spustí alarm a ty aj celá operácia ste v riti, vykrikoval v Louisovej hlave oliho hlas.

Teraz nie, Oli. Prosím, teraz nie, Louis sa pri svojich myšlienkach triasol stále viac a viac.

Zadajte overovací kód, hlásala malá skrinka pred ním.

7-8-1-3-9-1, naťukal Louis. Začul slabé zapraskanie. Uvidel zhasnúť obrazovku a svetielko na kamere za ním.

Overovací kód vymaže všetky záznamy kamier za dva týždne, takže ťa nikto nenájde, ani keby ako chcel, ubezpečoval ho v hlave oliho hlas.

Louis si mierne vydýchol, keď začul, ako brána povolila. Lenže boj sa ešte iba začínal. Toto bola vojna a on bude ten, ktorý ju vyhrá. Aspoň v to celé týždne dúfal. Práve teraz, keď bol jednou nohou na nadriadeného pozemku, mal pocit, že vstúpiť na územie nepriateľa je samovražda. Ale nebolo cesty späť.

Vykročil vpred, vo vrecku zvieral dve škatuľky zápaliek a list. Odkaz pre tých, ktorí to celé nájdu. List s dôvodom nadriadeného vraždy. Zoznam mien jeho obetí.

Obzrel si celé sídlo. Potešil sa, keď uvidel niekoľko otvorených okien. Bol to zaručený spôsob, ako dostať oheň dnu bez toho, aby sa dnu vlámal. Navyše elegantné mramorové schodisko k terase a rozvetvený strom ho mohli pokojne doviesť aj k tým na poschodí.