Chapter Fourteen

45 4 3
                                    

Prebúdzať sa v hotelovej izbe v New Yorku nebolo pre Louisa a Harryho nič nové. Ale tentoraz to bolo iné. Úplne iné ako kedykoľvek predtým.

Louis sa pomrvil a obrátil sa na bok. Posadil sa. Pozrel sa na chlapca vedľa seba. Pousmial sa. Nemohol ani uveriť, čím všetkým si museli prejsť, aby mohli byť konečne navždy spolu. No aj tak stále tajne. Všetko iba tajne.

Prešiel prstami cez Harryho mäkké, kučeravé vlasy. Nemohol sa cítiť šťastnejšie. A zároveň sa nemohol viac báť o ich spoločnú budúcnosť. Bál sa predstavy, že na to všetko nadriadený príde. Nadriadený bol asi jediný človek, ktorého sa Louis skutočne bál.

Louis vzal mobil a zavolal Liamovi, ktorý mu pomáhal všetko to pripraviť. Liam zodvihol po druhom zazvonení.

„Prosím," ozval sa Liam.

„Ďakujem," zasmial sa Louis, aj keď vedel, že Liam nikdy inak nezdvíha.

„Ahoj, Louis," pozdravil ho Liam, „potrebuješ niečo?"

„Nie, len sa chcem uistiť, či všetko ide tak, ako má," povedal Louis a kútikom oka sa pozrel na Harryho, ktorý sa pomrvil, ale nezobudil sa, iba niečo zo spánku zamumlal.

„Áno, funguje to ako hodinky," odpovedal Liam.

„Super. Ani by som ti nevolal, len sa nemôžem dočkať," pousmial sa Louis.

„Nervózny?" spýtal sa Liam.

„Ani si nevieš predstaviť ako," zasmial sa Louis.

„Harry ešte spí?" spýtal sa Liam.

„Áno," odpovedal Louis.

„Tak ho zobuď a choďte sa naraňajkovať. Aby sme to stihli načas," pokynul mu Liam.

„Už prišli naši?" spýtal sa Louis.

„Áno, pred chvíľou som sa vrátil z letiska. Vezmem ich potom rovno tam a potom príde šofér pre vás. Najprv po teba a potom po Harryho," odpovedal Liam.

„Ďakujem za pomoc, Liam. Sám by som to asi nezmenežoval," pousmial sa Louis.

„Nemáš za čo, Louis. Viem, čo to pre teba celé znamená," usmial sa Liam, „musím už ísť."

Liam zložil a Louis sa spokojne usmial. Mal rád, keď všetko šlo podľa plánu.

Harry vedľa neho sa znovu pomrvil, tentokrát už ale vstal. Pomaly sa posadil a pozrel sa na Louisa, oči zjavne unavené a vlasy strašne strapaté.

„Dobré ránko," usmial sa Louis.

„Dobré," odpovedal Harry, hlas mal zrána chrapľavý.

„Ak by si spal o desať minút dlhšie, musel by som ťa zobudiť," zasmial sa Louis.

„To je tak neskoro?" spýtal sa ho Harry.

„Nie, neboj sa. Máš čas. Len som sa chcel ísť s tebou najprv naraňajkovať," odpovedal Louis.

„Daj mi pätnásť minút. Potrebujem sa osprchovať. Budem dúfať, že ma to zobudí," vzdychol si Harry a vstal, vzal si veci a zaliezol do kúpeľne. Louis ho zatiaľ čakal v izbe, sedel tam rovnako, ako keď Harry odišiel a v hlavne si znova prechádzal celý plán.

„Lou?" oslovil ho Harry. Louis nadskočil. Zažmurkal a pozrel sa na Harryho, ktorý pred ním stál v bielom tričku a džínsoch.

„Áno, Hazza?" spýtal sa Louis.

„Ak chceš, choď do sprchy. Ja zatiaľ... Chcel som zavolať Niallovi," povedal Harry.

„Nervózny?" spýtal sa ho Louis.

"I was told"Where stories live. Discover now