"I was told"

Chapter One

„Fajn, urobím to," zavrčal Louis. Odvrátil tvár od odporných očí a ešte odpornejšej tváre svojho nadriadeného.

„Konečne," nadriadený sa samoľúbo usmial.

„Môžem už ísť?" spýtal sa Louis.

„Choď už," nadriadený prevrátil očami.

Louis vstal a vybehol z kancelárie. Vytiahol z vačku na čiernej mikine mobil. Bolo už takmer osem. A Harry ho už určite čaká doma aj s večerou.

Pridal do kroku. Už aj tak išiel príliš neskoro. Zbehol schody z druhého poschodia budovy na prízemie, obliekol si bundu a vybehol von. Nastúpil do auta. Snažil sa sústrediť na cestu, spočiatku to bolo ťažké. Našťastie sa bezpečne dostal domov. Zaparkoval auto a šiel dnu.

Po otvorení dverí ho ovalila vôňa pečeného mäsa. Louis sa pousmial. Harry vedel veľmi dobre variť, vždy si dal záležať.

Louis sa vyzul, vyzliekol si bundu a šiel do obývačky. Jeho kučeravý partner ležal na gauči a driemal, hneď vedľa neho robil to isté Bruce.

Psík sa zobudil a vyskočil na nohy, keď začul Louisa prichádzať. Zoskočil z gauča a šiel svojho pána privítať.

„Ahoj, kamoš. Dúfam že si mi tu naňho dával pozor," pousmial sa Louis a poškrabkal psíka na hlave. Bruce iba spokojne zavrtel chvostom.

Louis si sadol na gauč, naklonil sa k Harrymu, aby ho mohol pobozkať. Prsty zaboril do Harryho jemných hnedých vlasov, ktoré krásne voňali. Ako jablká.

„Čím si ho tak strašne unavil?" opýtal sa Louis a pozrel na zlatohnedého psa pri svojich nohách.

„Prečo si bol preč tak dlho?" opýtal sa hrubší, rozospatý hlas. Louis sa pousmial. Harry sa posadil a pretrel si oči rukou, niekoľkokrát rýchlo zažmurkal.

„Nerob si starosti, Hazz. Zdržal som sa pri debate s nadriadeným," pousmial sa Louis.

„Debate?" spýtal sa podozrievavo Harry.

„Fajn, možno sme sa trochu pohádali. Musel som. Musím ťa ochrániť," vzdychol si Louis a odvrátil tvár od svojho priateľa.

„Čo sa deje, Lou?" opýtal sa Harry. Bol zvyknutý, že mu Louis vždy všetko povie, akokoľvek zlé to je.

„Vôbec nič, Harry. Iba to, čo vždy. Stále dokola to isté. Akoby to bolo zlé. Akoby bolo zlé milovať. To naozaj nemôžem byť s tým, koho považujem za toho pravého len preto, lebo to nie je dievča?" spýtal sa Louis.

Bola to len rečnícka otázka. Vedel, že správna odpoveď neexistuje. Niekto povie, že nemôže byť homosexuál, lebo to je proti prírode, iní tvrdia, že proti prírode je skôr heterosexualita, keď matky 'odkladajú' svoje deti do hniezd záchrany, len aby sa mohli venovať vlastnej kariére. Louis si prial, aby mohol milovať Harryho. Prial si, aby mohli spolu zostať naveky, možno si aj adoptovať dieťa a byť rodina. Nechcel sa vzdať lásky iba preto, lebo podľa niekoho to je proti prírode. Keby to bolo proti prírode, nežili by predsa. Príroda nemôže vytvoriť niečo, čo je proti nej, niečo, čo ju ničí.

Alebo môže? Veď príroda vytvorila človeka. A človek ju postupne ničí. Louis si spomenul na mnoho zdevastovaných miest, ktoré v posledných rokoch navštívil. Čo ak majú naozaj tí ľudia pravdu a je to proti prírode? Čo ak je to naozaj zlé?

Louisove myšlienky unikali nesprávnym smerom. Nechcel na to myslieť, tak prečo na to neustále myslí? Myslel si, že keď príde domov, konečne sa trochu upokojí. Práve naopak. Jeho nepokoj iba narastal.