,,A nevďačná," dodal, ,,poďakovala si mi vôbec za to, že som dnes po teba prišiel? Alebo že som ťa zobral ku nám?"
Po chvíľke ticha odpovedal: ,,Tak vidíš."
,,Lenže ja som sa ťa o nič neprosila. Nebyť tej hlúpej dohody, ktorú si navrhol, by sme sa nepoznali. To ty si ma do toho namočil! Ty si ma chcel donútiť, aby si sa mi zapáčil. A keď sa tak stalo, tak zutekáš. Nechceš sa viazať, nechceš mať frajerky ale jednorázovky ti nevadia. Vodil si ma za nos a potom si ma odkopol a ešte si mal tú drzosť za mnou dnes prísť," na konci som doňho drgla a Daniel sa zapotácal. Presne toto som potrebovala. Nie plakať nad tým, čo sa medzi nami stalo, ale vykričať sa.
,,Pokiaľ si pamätám, nesľuboval som ti, že medzi nami niečo bude. Nesľuboval som ti vzťah," slovo vzťah vyslovil s opovrhnutím. ,,Nikdy som nepovedal, že spolu budeme a ani nič podobné."
,,Tak prečo si ma pobozkal? Prečo si vôbec navrhol tú dohodu?"
,,Lebo sa na ňu tak skurvene podobáš!" zakričal. Až po chviľke si akoby uvedomil, že povedal niečo, čo nemal.
,,Na koho sa podobám?" spýtala som sa. Vedela som, koho meno mi povie, ak odpovie.
,,Pred všetkými jednorázovkami som mal aj ja frajerku. Či mi veríš alebo nie, mal som. A všetko som posral. Stačí?" pri rozprávaní nahnevane gestikuloval rukami.
,,Čo myslíš tým posral? Rozišli ste sa?" spýtala som sa. Keby som nebola nahnevaná, zrejme by som sa to nespýtala, lebo by som ho nechcela rozrušiť. No potrebovala som odpovede. Konečne som potrebovala upratať ten neporiadok, čo som mala v živote.
,,Bodaj by," povedal s ironickým úsmevom. ,,Všetko iba poseriem. Nikdy nič nespravím poriadne. Neposeriem život aj tebe," povedal, otočil sa a vybral sa k autu.
,,Prečo by si mi ho posrať? O čom to hovoríš?" rozbehla som sa za ním.
Neodpovedal mi a načiahol sa za kľučkou na aute. Rýchlo som pristúpila k dverám a oprela som sa do nich z celej sily, sby som mu zabránila nastúpiť.
,,Uhni, Jasmine," povedal Daniel a začal ma odtláčať od dverí. Mal oveľa viac sily ako ja.
,,Nie," snažila som sa ho zastaviť. ,,Povedz mi to. Prestaň mi konečne klamať."
Pri slove klamať jeho zovrenie okolo dverí povolilo.
,,Nikdy som ti neklamal."
,,Ale nehovoríš mi ani pravdu, ty mi vlastne nehovoríš nič. Možno keby si sa mi zdvôveril, tak mohlo všetko dopadnúť inak," snažila som sa ho presvedčiť, aby mi povedal to, čo som tak veľmi potrebovala počuť. Vedela som, že aj on má rád mňa. Povedal mi to. Musela som bojovať za náš vzťah, za nás. Aspoň za niečo.
,,Nemohlo," protirečil mi.
,,Kto sa teraz chová ako malé dieťa?" rýpla som doňho jeho vlastnou vetou. Hneď som si spomenula na naše hádky, keď sa mi posmieval, že som ako malá.
,,Stále iba ty, pretože si extrémne tvrdohlavá," prekrúžil ruky na hrudi.
,,Tak povieš mi už konečne pravdu?"
,,Nemám náladu na vylievanie srdca, takže by som bol rád, keby si uhla."
,,Prečo s nikým nechodíš a koho ti tak pripomínam?" pristúpila som rovno k nemu.
Pozerala som sa mu do očí, až pokým neuhol pohľadom. Mal pravdu,bola som tvrdohlavá.
,,Ja môžem za to, že Olivia zomrela," povedal. Jeho slová a jeho zničujúci pohľad ma neskutočne ranili. Síce som vedela, kto bola Olivia, no aj napriek tomu som sa ho to spýtala.
,,Moja bývalá priateľka," povedal, odtisol ma a otvoril dvere na aute.
,,Už si spokojná? Teraz už vieš, prečo s nikým nechcem chodiť. Je to len moja vina, že zomrela a budem si to vyčítať do konca života."
A s tým nasadol,naštartoval a v mojom živote nechal ešte väčší bordel ako predtým.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
