I've been always looking for you.

29. kapitola

Ponožky, rifle, tričko, sveter, rifľová bunda, topánky... Všetky tieto veci som si rýchlo nahádzala na seba a ešte som si zobrala mobil.

Daniel ma už čakal pri motorke.

,,Pripravená?"

,,Jasné," odpovedala som, nasadla som na motorku a objala som Daniela okolo pása.

Štvrť, v ktorej sa nachádzala posilňovňa jeho otca, sa od našej líšila v mnohom. Veľké honosné domy nahradili menšie domy, ktoré tu stáli jeden na druhom. Po trávnikoch behali deti a očividne im bolo jedno, či vedia, kto tam býva alebo nie. Postaršie dámy sedeli na lavičkách, ktoré mali blízko cesty a zhovárali sa. Vôbec to tu nevyzeralo tak luxusne a izolovane ako v našej štvrti. No toto tu, sa mi páčilo omnoho viacej.

Daniel zabočil na parkovisko pred veľkou sivou budovou. Okrem potravín a lekárne tu bol aj vchod do posilňovne s názvom U Tommyho.

,,Sme tu," povedal Daniel a vytiahol kľúče zo zapaľovania. Neochotne som ho pustila a zosadla som.

Kráčala som za ním k skleneným dverám, ktoré boli polepené všelijakými plagátmi. Na niektorých boli ponuky práce, na iných fotky stratených psov alebo produkty z vedľajších potravín, ktoré boli práve v zľave. Niektoré sa už aj pomaly odlepovali, ale nikto sa o to nestaral.

Daniel potlačil do dvier a ja som sa ocitla vo veľkej miestnosti, ktorú po obvode obklopovali malé okná, ktoré sem prepúšťali svetlo. Všade boli rôzne stroje na cvičenie, ktoré som nepoznala, možno až na tri pásy na behanie, ktoré stáli v kúte.

Uprostred toho všetkého sa nachádzal boxerský ring, v ktorom sa bila dvojica chlapcov. Okolo ringu stáli iní chlapci a povzbudzovali svojho favorita. O ring sa opieral Ryan a skúmavo pozoroval bijúcich sa chlapcov. Sem-tam im niečo povedal, ale inak ich len ticho pozoroval.

,,Čaute," pozdravil nás.

,,Ahoj," odzdravila som ho a nemohla som prehliadnuť úškrn, ktorý mi venoval. Zamračila som sa naňho a nasledovala som Daniela k pultu, za ktorým sedel chlapec so šticou čiernych vlasov, ktorý sa na Daniela nápadne podobal. V rukách držal matematickú učebnicu a čítal si.

,,Ako to tu šlo, Cameron? Nejaké problémy?" spýtal sa ho Daniel.

Cameron, Danielov brat, vzhliadol od učebnice a zadíval sa na nás.

,,Nie," odpovedal, vstal zo stoličky, zobral si batoh a vykročil ku mne.

,,Ja som Cameron," natiahol ku mne ruku.

Úplný opak Daniela. Ten by nikdy nebol takýto zdvorilý.

,,Teší ma, ja som Jasmine," prijala som jeho ruku.

,,Viem, odvodil som si to od situácie," usmial sa na mňa Cameron a vybral sa smerom k východu.

Zmätene som pozrela na Daniela, ktorý sa škeril. ,,Génius," kývol hlavou na Camerona, za ktorým sa zatvorili dvere.

Daniel sa vybral do miestnosti, ktorá sa nachádzala pri skrinkách, kde mali zrejme odložené veci návštevníci posilňovne.

V miestnosti sa nachádzal pracovný stôl z tmavého dreva, na ktorom bol počítač, plno papierov a bordelu. Vedľa stola sa nachádzal čierny kožený gauč aj s konferečným stolíkom. Taktiež tu bola skriňa a na stenách viseli fotografie. Daniel sa vybral k skrinke s oblečením. Začal sa vyzliekať a ja som sa pri pohľade na jeho nahé telo začervenala. Spomenula som si na to, čo sa ani nie pred hodinou odohralo u mňa v izbe. Rýchlo som od neho odtrhla pohľad a zadívala som sa na fotografiu, ktorá bola ku mme najbližšie.

Bol na nej chlap v kockovanej košeli a žena v letných šatách. Obaja sa usmievali a objímali sa. Žena mala trochu tmavšiu pleť a husté čierne vlasy, rovnako ako Daniel a Cameron. Žeby to bola ich matka? V prvej chvíli som sa na to hneď chcela spýtať Daniela, no potom som si spomenula na jeho odtiahnutosť, ktorá hneď nasledovala po otázkach, ktoré sa týkali jeho mamy.

Radšej som sa teda zahriakla a pozrela som sa na ďalšiu fotku. Na tejto boli dvaja chlapci, očividne Daniel a Cameron, a s úsmevom objímali ženu z predošlej fotky, ktorá mala na hlave bielu šatku, spod ktorej jej nevykúkali žiadne vlasy. Aj jej tvár vyzerali taká strhaná a bola pochudnutá. No aj napriek tomu, že vyzerala choro, jej úsmev žiaril.

Panebože.

V momente mi všetko docvaklo. Pomaly som sa otočila na Daniela, ktorý bol už prezlečený do športového úboru. Díval sa na mňa a čelusť mal výrazne zaťatú.

Muselo mu byť jasné, že mi to všetko docvakne.
No aj napriek tomu sa tváril nahnevane. Prešiel okolo mňa bez jediného slova.

Rýchlo som ho chytila za zápästie a snažila som sa ho zastaviť. Nohami som sa zaprela do zeme.

,,Počkaj, Daniel," povedala som a môj hlas ho zastavil.

,,To bola tvoja mama?" spýtala som sa ho a modlila som sa, aby na mňa nevyletel.

,,Myslím, že si dosť múdra na to, aby ti to došlo," povedal skrz zaťaté zuby.

Nechápala som, prečo sa na mňa hnevá. Musel vedieť, že sa na tie fotky pozriem. Len slepý by sa nepozrel. Na jazyku som mala plno štipľavých slov, no nechala som si ich pre seba.

Pustila som ho a on sa vybral do posilňovne. Pomaly som ho nasledovala. Niečo zašepkal do ucha Ryanovi, ktorý sa otočil a vybral sa ku skrinkám. Daniel sa otočil na nedočkavých chlapcov a odviedol ich do zadnej časti miestnosti, kde boli boxerské vrecia.

Nevedela som, čo robiť, tak som tam len tak stála a dívala som sa na Ryana, ktorý si bral zo skrinky svoje veci.

Skrinku zatvoril a vybral sa mojím smerom.

,,Daniel tu teraz bude asi také dve hodinky, tak keď sa nechceš unudiť k smrti, pôjdeme k nemu domov a počkáme naňho tam. Okrem toho, Tina varí špagety," povedal Ryan.

Netušila som, kto je Tina a ani prečo by som mala ísť s Ryanom k Danielovi, no rozhodla som sa, že to bude lepšie ako stáť tu a dívať sa na Daniela, ktorý bol na mňa očividne nahnevaný.

,,Okej, poviem to Danielovi," súhlasila som s jeho návrhom.

,,Netreba, Daniel to navrhol," pokrčil ramenami a vybral sa k dverám.

Nakoniec som teda za Danielom nešla, ale nasledovala som Ryana. Tento podvečer som si síce predstavovala inak, no brala som, čo prišlo.

tak dnes trochu nudnejšia kapitola, ale aj napriek tomu dôležitá. Sľubujem, že tá ďalšia bude zaujímavejšia a môžete sa tešiť aj na nejaké nové postavy.😏