I've been always looking for you.

18. kapitola

S povzdychom som si ľahla do perín mojej pohodlnej postele a snažila som sa zahnať slzy, ktoré sa mi tisli do očí.

Nevedela som, prečo plačem. Nemala som byť prekvapená, že sa dnešný večer skončil takto. No nebola som len ublížená, nahnevaná a urazená. Bola som aj zmätená. Zmätená z Daniela.

Naivná Jasmine...

•••

Hneď potom, čo Justin zmizol v klube sa na mňa Daniel otočil a spustil: ,,Nachvíľu ťa človek spustí z očí a ty sa s niekým musíš spustiť rovno na parkete?"

Neveriacky som naňho zazrela a odpovedala som: ,,Ja?! Ja že s niekým spustím? Neviem, ktorý z nás flirtuje s každou sukňou, ktorá prejde okolo."

,,Láskavo mi prestaň dávať kázanie," zhlboka sa nadýchol.

,,Lebo čo? Hm?!" neodpustila som si. ,,Udrieš ma?"

,,Vieš, že to by som nikdy nespravil," odvetil miernejšie.

,,Možno by to bolo lepšie ako toto," začala som rozhadzovať rukami, čo znamenalo jediné... Táto debata potrvá ešte veľmi dlho, pretože práve som sa sakramentsky nahnevala.

,,Ako čo?" nechápal Daniel.

,,Ako tieto tvoje reči na moju adresu. Očividne si myslíš, že som nejaká rozmaznaná princezná a dnes si to dal aj jasne najavo. Neviem, prečo som si myslela, že si konečne začíname rozumieť. Vždy, keď to je pekné, sa začneš chovať ako idiot a všetko pokazíš."

Až neskoro som si uvedomila, že som mu povedala skoro všetko. Príliš som sa rozrozprávala a to som nechcela. Daniel toho o mne vedel priveľa, zatiaľ čo ja som o ňom nevedela skoro nič.

,,O čom to rozprávaš?" tváril sa nechápavo.

,,Netvár sa, že nevieš. Lezieš mi na nervy. Je ti úplne jedno, že ja spravím všetko, čo chceš. Že o mne vieš skoro všetko, zatiaľ čo pri každej otázke, ktorú ti položím, začneš meniť tému, ako by si ani nechcel, aby som ťa spoznala."

Svoj monológ som dokončila hlasným výdychom. Do očí sa mi začali tisnúť slzy.

,,Prečo by som mal chcieť, aby si ma spoznala?"

,,Pretože aj spoznávanie je dôležitou súčasťou toho, aby sa dvaja začali mať radi."

,,Prečo by sme sa mali začať mať radi?"

,,Kvôli našej stávke?" odpovedala som mu otázkou.

,,Jasmine," Daniel sa ironicky zasmial, ,,nemusíš ma mať rada, aby som sa ti páčil. Ak si si myslela, že tá stávka znamená toto, nepochopili sme sa."

Tentokrát bol rad na mne naňho zmätene pozerať. Bez slov som pozerala na jeho tvár a snažila som sa pochopiť jeho slová.

,,Takže toto všetko bolo len tak?"

,,A ako inak by to bolo? Dohoda bola jasná. Ukážem ti, prečo sa každej babe páčim."

Samozrejme, že to tak bolo. Len ja som si myslela, že ten náš moment pri jazierku alebo to učenie u nás doma bolo výnimočné. Myslela som si, že to všetko robil len so mnou. Očividne som sa mýlila.

,,Chápem," odvetila som chladne a otočila som sa na päťa rozhodnutá len tak odísť. S týmto človekom som už nič nechcela mať spoločné.

,,Počkaj, Jasmine," chytil ma za zápästie.

,,Čo je? Čo ešte chceš?!" skríkla som naňho tentoraz plačúc.

,,Prečo plačeš?" spýtal sa starostlivo. Nepochybne to bola iba súčasť našej dohody. Dohody, ktorú som chcela zrušiť. Dohody, ktorú som si priala nikdy neuzatvoriť.