I've been always looking for you.

14. kapitola

Bolo presne 21:45, keď Daniel zaparkoval svoju motorku pred mojím domom, v ktorom sa ešte stále svietilo.

Pomaly som spustila ruky z Danielových bokov a zliezla som z motorky.

Ako vždy, keď sme sa lúčili, som nevedela, čo mám povedať. A Daniel to očividne tiež nevedel, pretože na mňa len pozeral a ja som mu pohľad opätovala.

Čo človek povie potom, keď sa s tým druhým pobozká? Stačí prosté: Bolo mi s tebou dobre, dobrú noc?

Alebo sa očakáva niečo také, že sa na seba vrhneme?

,,Som rád, že si so mnou dnes šla," prerušil ticho Daniel a mne sa uľavilo, že som nemusela rozmýšľať nad tým, aké to teraz medzi nami bude.

,,Aj ja, bolo to super," odvetila som a rozmýšľala, či pochopil, že tým super som myslela aj bozk, ktorý bol v skutočnosti viac ako super.

Takto som sa naposledy cítila s Joshom.... prebleslo mi hlavou, ale hneď som sa snažila pochovať myšlienky na Josha niekam veľmi hlboko.

,,Len aby si vedela, na to miesto som ešte nikoho nikdy nezobral," pokračoval ďalej Daniel a mne sa pri jeho slovách prudko rozbúchalo srdce.

Len sa nezačni červenať. Len sa nečervenaj!

,,To určite hovoríš každej," povedala som s cieľom trochu ho potrápiť, no zároveň som sa naňho usmiala, aby vedel, že som to nemyslela vážne.

,,Tal vez," povedal. (Možno.)

,,Daniel, mohol by si si, prosím, uvedomiť, že po španielsky neviem?" spýtala som sa ho a spravila jeden krok jeho smerom.

Daniel sledoval každý môj krok a keď som bola pri ňom, rukami ma objal okolo bokov a slabo ma pobozkal.

Okamžite sa mi rozklepali nohy a keby ma nedržal, určite by sa mi podlomili kolená.

Na perách som mala jasnú otázku: Čo sme teraz? Sme priatelia, pár alebo som preňho len taká 'jednorázovka'?

To som naozaj nevedela a túto peknú chvíľu som nechcela pokaziť tým, že by som medzi nami rozpútala debatu o tom, čo bude teraz.

Radšej som sa prvýkrát vo svojom živote rozhodla dať veciam voľný priebeh a nepliesť sa do toho. Budem sa riadiť Aliciným obľúbeným mottom: Všetko bude presne tak, ako má byť.

,,Triste," opäť niečo zapotil po španielsky. (Prepáč.)

Pomaly som sa od neho odtiahla a snažila som sa svoje boky vyslovodiť z jeho rúk.

,,Ak ma chceš hnevať, tak radšej choď," povedala som a snažila som sa ubrániť Danielovi, ktorý si ma opäť pritiahol a snažil sa odo mňa vymámiť bozk.

,,Estás enojado cuando hablo español?" zas sa spýtal po španielsky a ja som nemala ani tucha, čo to znamená. (Hnevá ťa, keď rozprávam po španielsky?)

,,Fajn, to by stačilo," odtiahla som sa od neho a chladný vánok mi ofúkol krk, ktorý zostal trochu vlhký po Danielových perách, ktoré mi ešte pred chvíľou na ňom zanechávali bozky.

,,Ale no ták, Jass," prehovoril po chvíľke, ,,snáď sa na mňa nehneváš."

Spôsob, akým vyslovil moje meno, ma opäť nenechal chladnou. Každé jeho slovo, každý jeho pohyb ma privádzal do šialenstva. Mala som chuť ho objať a zaboriť prsty do tých jeho krásnych kučeravých vlasov...

,,Jasmine!" ozval sa zrazu krik od dverí.

Otočila som sa a zbadala som mamu, ktorá na mňa mávala z terasy.

,,Asi už pôjdem."

,,Buenas noches," odvetil.

,,Tak tomu som náhodou rozumela," usmiala som sa naňho a vykročila k domu.

•••

Vo štvrtok som mala takú náladu, ako dávno nie.

Na každého som sa usmievala a sršala som pozitívnou energiou, a to aj napriek tomu, že Daniel sa neukázal na biológii, no predtým som ho na chodbe zahliadla. Áno, mohla som si ho s niekým pomýliť, veď u nás na škole je milión chalanov, no z nejakého zvláštneho dôvodu som si Daniela nemohla zamýliť s nikým.

Do jedálne som div nedoskákala.

,,Ale, ale, ale... Niekto tu má dobrú náladu," povedal Nate, len čo som si sadla k 'nášmu' stolu.

,,Tak som sa dnes v noci dobre vyspala," pokrčila som ramenami, akože to nič.

Nate ma zrejme prekukol, no nakoniec sa rozhodol kapitulovať: ,,Ako myslíš, kočka. Ako myslíš."

,,Nenávidím dnešok," ozvalo sa za nami a hneď na to na stole pristála tácka, z ktorej sa po dopade vysypalo všetko jedlo.

,,Čo sa stalo?" spýtala som sa nahnevanej Alice hneď čo si sadla.

,,Čo sa stalo?! Tak ja ti to poviem," nahnevane odpovedala a jej tvár svietila červenou farbou.

,,Ak ťa to rozruší, tak nemusíš," okamžite sa do toho vložil Nathan.

,,Ja už som rozrušená až-až," ironicky sa zasmiala, ,,tento víkend mala prísť domov moja mama z Madagaskaru, kde bola mesiac. Sľúbila mi, že odtiaľ pôjde hneď domov a zostane tu aspoň na mesiac, aby sme si vynahradili všetok ten čas, čo tam pracovala."

,,To znie super, ale nepáči sa mi ten minulý čas na začiatku. To mala," povedal Nate.

,,Pretože to mala je veľmi dôležité. Ona totižto mala prísť, no nepríde. Vraj tam musí zostať dlhšie," nahnevane rozhodila rukami a s hlasným výdychom sa oprela o stoličku.

,,To ma mrzí," snažila som sa jej vyjadriť podporu.

,,Aj mňa," odvetila Alice, ,,ale aspoň sa môžem tento víkend venovať vám a Ryanovi."

,,To je pravda," zoširoka sa usmial Nate. ,,Tak čo podnikneme?"

,,Mohli by sme vyraziť do nejakého klubu," navrhla Alice, ,,spýtam sa aj Ryana."

Pri zmienke o Ryanovi mi v hlave hneď vyskočil aj Daniel. Mala by som sa ho spýtať, či chve ísť s nami? Alebo už pre nás má vymyslené nejaké iné plány?

,,A ako to je medzi tebou a Ryanom?" Nateova otázka ma zaujala až natoľko, že som sa snažila zahnať všetky myšlienky na Daniela.

,,Chodíme spolu," odvetila prosto Alice.

,,A aké to je?" snažila som sa prispieť do konverzácie.

,,Fakt super," zasnívala sa Alice, ,,aj vám obom prajem, aby ste sa takto cítili s nejakým chalanom."

,,No, ďakujeme," zasmial sa Nate.

,,Neboj sa, niekde tam na nás čaká ten náš vyvolený," pohladila som ho po ramene a zamyslela som sa.

Čo ak som ja už toho svojho vyvoleného našla?