I've been always looking for you.

36. kapitola

,,Kedy ste mi ti chceli povedať?" ublížene som sa ich spýtala stále sediac na zemi.

,,Čo to robíš?" spýtala sa ma mama naraz s mojou otázkou.

Otec sa zmätene pozeral na nás obe a nehovoril nič. Ja som šokovaná sedela na zemi, oni stáli vo dverách.

,,Čo si to spravila?!" skríkla mama, vybrala sa ku mne a z rúk mi vytrhla rodný list. Rýchlo sa naňho pozrela, akoby si chcela overiť, či som našla to, čo si myslí.

Dívala som sa ako rodný list pokladá na stôl a opäť sa nahíňa ku mne. Zo zeme zdvihla všetky listy, ktoré tam neotvorené ležali.

,,Ty si si ich odkladal?" nechápavo pozrela na otca. Ten stále nič nehovoril, zrejme bol sám šokovaný.

,,Prečo si si ich nechával?" dôraznejšie sa spýtala mama.

Otec rozhodil rukami: ,,Sama vieš prečo."

,,Ty hajzel!" skríkla mama, listy šmarila o zem a ako hurikán sa prehnala okolo mňa aj otca. Vo dverách sa ešte obzrela: ,,Povedz jej to, aj tak je to už jedno."

Postavila som sa zo zeme a čakala som, či otec niečo povie. Všetko sa začalo pomaly rozpadávať. Cítila som, že za všetko môžem ja, keby som sa do toho nestarala, všetko mohlo byť inak. Lenže to by som nebola ja, keby som nezačala svoje vlastné vyšetrovanie, ktoré rozhádalo celú našu rodinu.

,,Kedy ste mi to chceli povedať?" zopakovala som svoju otázku.

,,Ja som chcel, Jasmine," rozhovoril sa otec. ,,Chcel som. Hlavne potom, čo si mi povedala, že chceš ísť študovať do New Yorku. No mama s tým nesúhlasila, preto sme sa pohádali."

,,Prečo s tým nesúhlasila?"

,,Pretože nechcela, aby si vedela, že som ju podviedol s Juliou. Vieš, Juliu som stretol ešte v čase, keď som s tvojou mamou nechodil. Stretli sme sa v New Yorku na jednej mojej pracovnej ceste ale to isto vieš," pohľadom spočinul na listoch.

,,Nečítala som ich všetky. Iba prvé dva a jeden posledný," povedala som s cieľom ho upokojiť.

Otec sa nahol k listom, zobral ich a sadol si na gauč pri okne.

,,Ako Julia sľúbila vo svojom liste, prišla sem. Prišla za mnou. Bola redaktorka jedného časopisu v New Yorku o úspešných firmách a moja spoločnosť ju zaujala. Vždy vravela: 'Taký mladý a taký úspešný'. Strávili sme spolu celý týždeň a ja som sa do nej pomaly zamilovával. Lenže potom odišla. Moje a ani jej povinnosti nám nedovolili sa stretávať, takže sme spolu zostali v kontakte prostredníctvom listov. Časom som sa stretol s tvojou mamou. Aj ona bola redaktorka a to mi pripomenulo Juliu. No obe boli rozdielne. Julia bola taká jemná a empatická a tvoja mama bola ráznejší typ, no nemysli si teraz, že ju nemilujem. Milujem ju stále rovnako, no celý čas, čo som bol s ňou, som myslel aj na Juliu a chcel som ju vidieť. Prestali sme si písať, prerušila so mnou kontakt. A len čo sa mi naskytla príležitosť, šiel som do New Yorku za ňou. Musel som ju vidieť. Tvojej mame som povedal, že idem na pracovnú cestu."

Nevedela som, čo si myslieť. Z jeho rozprávania mi bolo jasné, že Juliu miloval, možno ju stále ľúbi. No viem, že miluje aj moju mamu. Je to na nich vidno. Ich pohľady, dotyky, každému je jasné, že sú svoji. No na druhej strane mi napadlo, čo ak to otec prrdstiera?

,,Čo sa stalo, keď si prišiel do New Yorku?"

,,Vyhľadal som Juliu. Našiel som ju na adrese, z ktorej mi posielala listy. Nechcela, aby som tam bol, bola nahnevá, že som prišiel. Ja som nemohol odísť do New Yorku a ona nechcela opustiť svoj domov. Nechcela mať vzťah na diaľku. No presvedčil som ju, nech mi dá ešte jeden víkend s ňou. Potreboval som to nejako uzavrieť. Bol to jeden z najkrajších víkendov v mojom živote. S Juliou sme sa dohodli, že zostaneme priateľmi. A aj sme zostali. Písali sme si, ale priateľsky. Tvojej mame to zo začiatku neprekážalo, lenže potom začala žiarliť. Žiarlila aj napriek tomu, že som ju miloval. Moja láska k Julii sa postupne vytrácala až zmizla. No tvoja mama mi stále neverila. Keď som ju požiadal o ruku bola šťastná, no povedala, že nechce, aby som si po svadbe s Juliou písal. Naše dopisovanie aj tak nebolo pravidelné, časom som o Julii nič nevedel. Poslal som jej list, v ktorom som jej povedal nech mi už nepíše."

Pozrel na list, ktorý som čítala ako posledný. Zrazu vstal, podišiel ku knižnici a vybral odtiaľ nejakú staršiu knihu. V nej bol schovaný list. Podal mi ho.

,,Toto mi prišlo asi po mesiaci ako odpoveď na moju novú adresu, ktorú neviem odkiaľ získala."

Róbert.

Chápem tvoje rozhodnutie. Každý z nás musí ísť svojou vlastnou cestou a ty si ju už našiel. Dúfam, že ti to s Rebeccou víde. Zo srdca ti to prajem.

No aj napriek tomu ti musím povedať, že ťa milujem a viem, že aj ty mňa. Nezabudnem na teba. Ako by som mohla, keď pod srdcom nosím tvoje dieťa? Áno, je to pravda. Som tehotná, Rob. Nechcela som ti to napísať, no myslím, že by si to mal vedieť. Je len na tebe, ako s tým naložíš.

Chcem, aby si vedel, že od teba neočakávam, že sem teraz priletíš a budeš sa o nás starať, no máš právo to vedieť. Ja sa o to dieťatko postarám.

Julia

Zmätene som pozerala na list vo svojich rukách. Bola tehotná, otec to vedel a aj tak zostal s mojou mamou.

,,Čo si spravil?"

,,Čo som asi mal? Bol som zasnúbený s tvojou mamou. Chystali sme svadbu a Juliu som už poriadne nepoznal. Po čase sa aj ona zmenila. Aj ona začala byť žiarlivá. Nechcel som nikomu ublížiť, tak som jej povedal, že jej budem aspoň posielať peniaze. Darilo sa mi, nemal som dôvod na to dieťa neprispievať."

,,Prečo má tvoje priezvisko?" nedalo mi neopýtať sa.

,,To je trochu komplikovanejšie. Vieš, veci neboli také jednoduché. Stále som cítil, že mám zodpovednosť voči tomu dieťatku, ktoré za to nemohlo. Julia bola v psolednom mesiaci, keď som ju navštívil s ponukou peňažnej pomoci. Tvoja mama vedela, že idem za ňou a verila mi. Verila, že sa k nej vrátim. Julia moje peniaze odmietala, vždy sa mi vrátili späť na účet. Bola hrdá a urazená, že som si nevybral ju. Keď som tam prišiel, bola v poslednom mesiaci. S oznámením mi, že je tehotná, si dala načas. Začali sme sa hádať a možno to je to, čo spôsobilo, že začala rodiť, neviem. Utekal som s ňou do nemocnice. Bol som pri pôrode. A keď som uvidel Dominica, zamiloval som si ho. Pár dní som tam zostal, no potom ma Julia vyhodila, ale súhlasila, že už mi nebude naspäť posielať peniaze."

,,To stále nevysvetľuje, prečo má tvoje prezvisko."

,,Má obe priezviská. Dominic Black Bennet. Bol len Black, no on sám sa rozhodol, keď bol starší, že ich chce mať obe. Vieš, ja som ho navštevoval. Nie pravidelne, no navštevoval. Vždy, keď som bola na pracovnej ceste, bol som s ním."

,,Mama to vedela?"

Prikývol.

,,Tak prečo ste mi to tajili? A k tomu tak dlho? Pochopila som to. Nehnevám sa na teba. Dokonca si myslím, že ťa chápem."

,,Viem, Jasmine, ja viem," povedal. ,,No tvoja mama si to neželala. Nechcela, aby si vedela, že som ju podviedol. Chcela, aby si videla, akú máš rodinu a aby si nasledovala náš príklad."

,,Takže aby som bola klamárka? Aby som tajila pred svojou dcérou, že má brata?" nahnevala som sa.

,,Nie, nechceli sme, sby si sa to takto dozvedela."

,,Vy ste skôr nechceli, aby som sa to vôbec dozvedela. Kľudne by ste mi to tajili navždy."

Rozhorčene som sa začala prechádzať po izbe.

,,Hnevá sa mama?"

,,Potom, čo našla tie listy, sa určite hnevá."

Prikývla som. Bola som taká nahnevaná. Na to, že mi klamali. Zamlčali mi, že mám brata. Otec mi to chcel povedať, ale aj tak bol ticho a robil to, čo mu kázala moja mama. Na druhej strane som zas chápala, prečo nechcela, aby som to vedela. Nechcela, aby som vedela, že otec ju podviedol a vybral si pred ňou inú ženu, aj keď len na jednu noc. Až taká hrdá bola.

Všetko sa vo mne miešalo,nevedela som, čo cítim.

Vybrala som sa von z pracovne. Jediné, čo som vedela bolo, že musím vypadnúť. Aspoň na chvíľu. Pretriediť si myšlienky.

,,Kam ideš?" spýtal sa ma otec.

,,Prejsť sa."