I've been always looking for you.

30. kapitola

Cesta Ryanovým autom k Danielovi netrvala ani päť minút. Boli sme stále v rovnakej rušnej štvrti až na to, že domy tu boli trochu väčšie a aj pozemky, ktoré k nim patrili, boli omnoho rozľahlejšie.

Ryan zabočil k dvojposchodovému bielemu domu s veľkou verandou. Auto zaparkoval na príjazdovú cestu, na ktorú sme sa ledva nevošli. Okrem Ryanovho auta tam parkovali ďalšie dve.

V tichosti sme sa vybrali k domu. Ja som bola nervózna a Ryan mi zrejme nemal čo povedať. Aj keby som chcela prerušiť to ticho medzi nami, neviem, čo by som povedala. Bola som až príliš nervózna. Nevedela som, čo mám očakávať. Netušila som, že moja prvá návšteva u Daniela bude tak skoro a bez neho po boku.

,,Stalo sa niečo?" spýtal sa ma Ryan predtým, ako sme vykročili po schodoch.

Pokrútila som hlavou: ,,Nie, len som nervózna."

,,Nemáš byť prečo," jemne sa na mňa usmial, ,,všetci sú v pohode."

,,Ako všetci?" zarazila som sa.

Myslela som, že tam na nás čaká len nejaká Tina.

,,Neboj sa, zoznámim ťa s nimi," pobúchal ma po pleci, zrejme ako gesto povzbudenia a podpory.

Prikývla som, asi je neskoro na to zutekať. Na druhej strane, čo by to o mne vypovedalo? Že som bojazlivá a všetko preháňam? Pravdepodobne.

,,Počuj," zastavil na ešte Ryan, ,,neviem, či ti to niekto povedal, ale Daniel je naozaj komplikovaný."

Hneď som si spomenula na Raymondove slová z dňa, keď ma bral domov po tom, čo sme sa s Danielom pohádali.

,,Hej, viem," povedala som len.

,,Tak s ním, prosím, maj trpezlivosť."

Prikývla som. Ryanov vážny pohľad ma na chvíľu vydesil.

Prešli sme okolo bicykla, ktorý ležal na chodníku pred schodami, a vyšli sme na verandu. Bola na nej pekná hojdačka s dekou, nejaké kvetiny, ktoré by potrebovali zaliať, topánky a ošúchaná rohožka.

Bez toho, aby zaklopal alebo zazvonil, si Ryan otvoril odomknuté dvere a vošiel dovnútra. Nesmelo som ho nasledovala.

Ako prvé som zacítila vôňu niečoho neskutočne božského, zrejme jedla. Hneď na to som započula smiech. Ten ku nám prichádzal odniekiaľ z domu.

Ryan si z nôh skopol topánky a pridal ich na kopu k ďalším, ktoré boli hneď vedľa dvier. Všetci v tomto dome zrejme ignorovali malú skrinku s dvomi poličkami, kde boli odložené iba jedny topánky. Tiež som sa vyzula a topánky som uložili na poličku.

Potom som sa porozhliadla okolo seba. Všetky steny boli vymaľované slabohnedou farbou. Na veľa z nich sa nachádzali rodinné fotografie, niektoré boli dokonca čiernobiele. Z predsiene viedli schody na horné poschodie a ešte dvoje otvorené francúzske dvere. Cez jedny som videla do obývačky s veľkým kozubom a cez druhé som zbadala kuchyňu.

,,Všetci budú asi na terase," povedal Ryan a vybral sa do kuchyne. Nasledovala som ho.

Celej miestnosti dominovala veľká tmavohnedá kuchyňa s mramorovým pultom a jedálenský stôl. Na chladničke bolo veľa magnetiek z rôznych miest. V dreze sa kopil riad a na sporáku stáli hrnce, z ktorých sa parilo. V strede stola bola veľká váza so slnečnicami.

Z kuchyne viedli dvojkrídlové presklenné dvere na terasu. Vyšli sme von. Celá terasa bola osvetlená miliónmi svetielok, ktoré boli rozvešané po celom jej obvode. V strede sa nachádzal biely ošarpaný stôl, za ktorým sedelo šesť ľudí. Všetci stíchli a pozerali na mňa a Ryana.