I've been always looking for you.

39. kapitola

Každý z nás potrebuje v živote najlepšieho kamaráta. Takého, ktorý vás podrží v každej situácie, takého, s ktorým sa na všetkom zasmejete, takého, ktorý vám odpíše aj o pól noci...

Presne to bolo Alice pre mňa. Moja najlepšia kamarátka. Síce sme sa v poslednej dobe veľmi nerozprávali a mali sme na seba menej času ako zvyčajne, aj napriek tomu odpísala na moju správu, ktorú som jej poslala v momente, ako Danielovo auto zastavilo pred jej domom. Pri Alice sme sa nemuseli báť, že jej mama k nej o tretej ráno nabehne do izby, aby nás utíšila.

,,Ďakujem za odvoz," povedala som Danielovi len čo vypol motor auta.

Otočil sa ku mne: ,,V pohode."

,,A ospravedlňujem sa za to, že ťa Lu zobudila."

,,Pozri, nechcem sa k tomu vracať. Len ti poviem, že ty naozaj nie si ten typ, čo sa vyberie v strede týždňa do baru, vypije si tam a potom tancuje s hocikým. Máš na viac, Jasmine."

Poznáte ten pocit, keď sa vám v hrdle nahromadia sliny a neviete ich prehltnúť? Presne to sa mi muselo stať v tejto chvíli po Danielových slovách.

,,Už sa to nezopakuje," poticho som odvetila stále so stiahnutým hrtanom.

,,Myslím to vážne. Pozri, nechcem sa ti pliesť do tvojho života a do toho, čo robíš... Po včerajšku na to naozaj nemám právo, ale nenechám ťa robiť hlúposti," povedal. Po celý čas mi pozeral do očí a vyzeral veľmi vážne. Takto vážne sa so mnou ešte nerozprával, dokonca ani včera a ani uňho. ,,Mrzí ma, čo sa deje teraz u vás doma, ale myslím, že to nie je dôvod na robenie hlúpostí a nemala by to byť ani tvoja výhorka alebo ospravedlnenie za veci, ktoré teraz robíš."

Kde sa to v ňom berie?

V tomto momente som mala chuť vpiť sa do sedadla. Jeho slová ma naozaj ranili. Keď vám niečo takéto povie Daniel, naozaj to asi nie je sranda a myslí to vážne. Dostávať morálne kázania od niekoho ako on... Hanbila som sa a zároveň som naňho bola nahnevaná. Síce sa mi nechce pliesť do života, ale to, čo spravil dnes, bolo jasným dôkazom toho, že sa mi doňho zaplietol.

,,Prečo sa o mňa vôbec staráš?" vybehla som naňho. Cítila som, ako mi tvár začala červenieť. ,,Prečo mi toto hovoríš? Keď sa mi nechceš pliesť do života, tak si za mnou dnes nemal chodiť. Baví ťa ťahať baby za nos, čo?"

Danielov vážny pohľad sa z minúty zmenil na nahnevaný. Čelo sa mu zvraštilo a v otázke nadvihol obočie.

Svoje slová som hneď oľutovala. Keby dnes po mňa neprišiel, bohvie ako by sa celý večer vyfarbil.

,,Tak fajn, dnes to bolo poslednýkrát, čo som ti pomohol," precedil pomedzi zuby.

,,Ha, kedy inokedy si mi ty pomohol v situácii, v ktorej som sa ocitla bez teba?" spýtala som sa ho nahnevane.

,,To sa vážne pýtaš? Ty sa mi snáď snívaš, Jasmine. Človek ti pomôže a ešte na ňom budeš hľadať chybu."

,,Ty máš tých chýb ako na rozdávanie," povedala som v zápale hnevu a otvorila som dvere na aute. V jednej chvíli po mňa príde do klubu, ideme k nemu domov, kde mu poviem, čo ma trápi a v ďalšej sa spolu hádame.

,,Ani ty nie si bezchybná, Jasmine!" vystúpil z auta a povedal zarovno s buchotom dverí, ktoré som silno zatvorila.

Na celej ulici bolo ticho, jediné hlasy, ktoré sa ozývali nocou, boli tie naše. U Alice sa svietilo na poschodí aj na verande. Čakala ma.

,,Si panovačná a robíš z komára somára," pristúpil ku mne.

,,Ja som panovačná?" šokovane som sa spýtala.