7. kapitola

463 18 3
                                    

,,Tak na toto si nikdy nesadnem!" nekompromisne som vyhlásila hneď potom, čo ma Daniel zaviedol k nablískanej čiernej motorke.

,,Nebuď ako malá. Som skvelý šofér, nič sa ti nestane," vyhlásil Daniel, cez sedadlo prehodil nohu a sebavedomo sa na mňa zadíval.

,,Takže takto ohuruješ baby? Jazdením na motorke?" nedôverčivo som sa ho spýtala stále neochotná sadnúť si zaňho na ten prekliaty stroj.

,,Ver mi, motorka nie je jediné, na čom viem jazdiť, pichón,"povedal a žiarivo sa na mňa usmial.

(pichón - niečo ako miláčik hovorovo po španielsky, ale skôr to môže mať aj význam slova nováčik, začiatočník a tak podobne, no úprimne ruku do ohňa by som za to nedala😅...)

Znechutene som zvraštila tvár: ,,Fuj, tvárme sa, že som to nepočula."

,,Ako chceš," odvetil, ,,ale čím skôr vyrazíme, tým skôr to budeš mať za sebou."

Ešte chvíľu som zvažovala svoje pre a proti, no nakoniec som si nesmelo zobrala ponúkanú prilbu z Danielových rúk a nasadila som si ju na hlavu.

,,Ale pôjdeš pomaly," upozornila som ho a nasadla som zaňho.

,,Nemáš sa čoho báť," upokojoval ma Daniel, ,,len sa ma pevne drž."

A ako náhle naštartoval, moje ruky mimovoľne vyleteli a objali Daniela okolo bokov. Držala som sa ho ako kliešť a dúfala, že svoju prvú jazdu na motorke prežijem.

 Držala som sa ho ako kliešť a dúfala, že svoju prvú jazdu na motorke prežijem

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Nakoniec tá jazda nebola až taká zlá. Celkom som si to užila. Vietor vo vlasoch a moje ruky okolo Daniela... Hmm, tak na to by som si vedela zvyknúť.

,,Páčilo?" spýtal sa ma Daniel len čo som zosadla z motorky.

,,Bolo to fajn," ľahostajne som odvetila rozhodnutá pred ním nedať najavo, ako veľmi sa mi to páčilo.

Daniel nadomnou len prekrútil očami a odložil prilbu.

Stáli sme na parkovisku pred malou, na pohľad príjemnou reštauráciou. Bola biela s kamenným obkladom okolo okien a dverí, červenými okenicami a červenou strechou. Pred reštauráciou stále drevené stolíky s farebnými obrusmi a rozličné stoličky. Každý stolík mal nad sebou ešte aj slnečník. Reštaurácia bola na mnohých miestach obrastená popínavými rastlinami a bolo vidno, že by sa jej zišla malá rekonštrukcia.

Nad dvojkrídlovými dverami svietila ceduľa s nápisom En Ernest.

(En Ernest-by malo znamenať u Ernesta, ale priznám sa, že si tým nie som istá, každopádne tu ide o to, že je to španielska reštaurácia, tak som chcela, aby bol aj názov po španielsky😂)

,,Poďme," zavelil Daniel a vybral sa smerom k reštaurácii.

Nebola som veľmi hladná, no za to som bola zvedavá, na aké miesta to Daniel chodí.

I've been always looking for you.Where stories live. Discover now