I've been always looking for you.

26. kapitola

Ako sa to len vraví? Všade dobre doma najlepšie?
Hej, asi to tak už bude. Poviem vám, ten, kto to vymyslel, mal úplnú pravdu.

Nech už vám je dobre kdekoľvek, doma je najlepšie.

S hlasným výdychom som skočila do svojej mäkkučkej postele, zababušila som sa do paplónu a hlavu som strčila pod vankúš.

Bolo mi jedno, že som práve absolvovala niekoľkohodinový let a nie som umytá. Teraz by som sa za to prefackala.

Zhlboka som sa nadýchla a ponorila som sa do ríše snov.

Zobudila som sa na lúke. Na lúke plnej farebných lúčnych kvetov. Ležala som v záplave modrej, tyrkysovej, ružovej, fialovej, cyklámenovej, červenej, žltej, oranžovej...
Pomaly som sa posadila a zadívala som sa okolo. Celú lúku obkolesovali stromy a hádzali na ňu príjemné tiene. Ležala som presne v strede tej nádhery.
Pomaly som sa postavila a zadívala som sa na svoje telo odeté v šatách. Naozaj som na sebe mala šaty, ktoré vyzerali ako nočná obloha. Boli tmavé s miliónmi malých hviezdičiek, takže to vyzeralo, akoby som sa niekde iba trblietala. Dekolt prechádzal z normálnej látky k hviezdam, ktoré som mala po celom hrudníku a aj rukách.
Bola som bosá a tráva ma pichala do chodidiel, no nevenovala som tomu priveľkú pozornosť.
Tá sa všetká sústredila iba na osobu, ktorá sa vynorila spoza jedného stromu a začala kráčať smerom ku mne.
Bol to chlapec. Chlapec s kučeravými vlasmi a neodolateľným úškrnom.
Kráčal ku mne Daniel v oblekových nohaviciach a bielej košeli, ktorej vrchné gombíky mal rozopnuté.
Kráčal smelo, priamo ku mne a mne sa začali potiť dlane.
Podišiel ku mne, chytil ma za pás a pobozkal. Len tak, akoby prišiel iba preto.
,,Daniel," vydýchla som neschopná slova, tak nežne a pomaly ma ešte nikdy nepobozkal.
,,Čakal som iba na teba," odvetil a usmial sa na mňa.
,,Čože?" nechápavo som sa ho spýtala a zadívala som sa na jeho tvár.
,,Hľadal som iba teba a teraz som ťa našiel."
,,Daniel," hlas sa mi zlomil a jeho tvár sa pomaly začala vytrácať. On celý sa vytrácal.
,,Daniel!" zakričala som a snažila som sa ho chytiť, no zmizol. Zrazu som začula hlasný kvílivý zvuk. Chcela som si zakryť uši, no nemohla som, moje ruky sa začali meniť na čierny dym.

Celá spotená som sa rýchlo posadila do sedu, až sa mi zatočila hlava. Kvílivý zvuk v mojej hlave bol domový zvonček, ktorý nie a nie prestať zvoniť. Rýchlo som vstala z postele a zistila som, že som celá spotená. V momente som si spomenula na môj sen a prsty mi mimovoľne prešli po perách, na ktorých som cítila Danielov bozk, akoby to nebol iba výplod mojej fantázie ale skutočnosť.

Postavila som sa a rýchlosťou blesku som zbehla schody a zastavila som sa pred dverami. Otvorila som a okamžite na mňa skočila Alice.

,,Jasmine!" objala ma a vytešovala sa.

,,Ahoj," odvetila som a šokovaná som jej opätovala objatie.

,,Poď, musím ti niečo povedať," rýchlo ma chytila za ruku, zabuchla dvere a ťahala ma do obývačky.

Ani som si nestihla všimnúť, kedy sa vyzula a z pleca si zhodila tašku.

,,Fuj, máš spotené ruky," pokrčila nosom, pustila ma a vyzliekla si bundu.

,,To už ste skončili v škole?" spýtala som sa jej.

Sadla si na gauč a odpovedala: ,,Kdeže, ale uliala som sa z telocviku. Inak, milá moja, Chris je vytočený, že nebudeš na ďalšom čitateľskom krúžku. Nechápem síce, prečo tam chodíš, no aj tak. Normálne si ma zastavil na obede a vypočúval ma."

,,Kúpim mu čokoládu," zasmiala som sa a tiež som si sadla na gauč.

,,Nevidela som ťa tri dni, ale aj tak mi prídeš iná," povedala zrazu.

,,Prestaň," opäť som sa zasmiala, ,,nikto sa nezmení za tri dni."

,,Ja som sa zmenila za tri dni."

,,Aha," zarazila som sa, ,,vlastne áno."

Zaspomínala som si na časy, keď mala Alice dlhé hnedé vlasy. V jeden večer ju chytila extrémna chuť niečo na sebe zmeniť a už to bolo. Ostrihala sa a vlasy si nafarbila na blond.

,,O čom si so mnou chcela hovoriť?" spýtala som sa jej.

,,Vieš, cítim sa zle ohľadom toho včerajška. Mala si pravdu, zavolala som ti a poriadne som ti ani nevysvetlila prečo, ale nechcela som, aby ma začul Ryan. Bála som sa, že by niečo vytáral Danielovi. Vieš, akí sú opilí ľudia až priveľmi úprimní."

,,Okay, chápem," odpovedala som, ,,no aj tak neviem, prečo si mi tak neodkladne musela zavolať."

,,Ono to nebolo neodkladné, vidíš, počkalo to do dnešku. Ale bola som z toho celá paf a chcela som ti to okamžite povedať, keďže sme najlepšie kamky."

,,Dobre teda, chceš vodu?"

,,Nie, nechcem vodu, mlč," zahriakla ma.

So silno stisnutými perami som prikývla a Alice sa ku mne posadila bližšie.

,,Kedysi dávno pradávno, za siedmimi horami a siedmimi dolami, mal Daniel frajerku," povedala šeptom a čakala na moju reakciu.

,,Čože?" zmätená som sa jej spýtala.

,,Dobre si počula. DANIEL MAL FRAJERKU."

,,Čo je na tom divné?"

,,Tebe to nedochádza? Počkaj," zarazila, ,,vlastne nie."

,,Čo mi nedochádza? Prestaň rozprávať v hádankách."

,,Omylom som si včera vypočula rozhovor medzi Danielom a Ryanom. Proste... ako som ti spomínala, mali sme mať s Ryanom pekný večer. Akože večera, možno nejaký dezert a nakoniec túlenie sa, možno niečo viac," mrkla na mňa a ja som sa zatriasla nad tou predstavou, ,,už sme boli navečeraní, keď Ryanovi zavolal Daniel a chcel sa s ním porozprávať. Nečakal na pozvanie, proste sa dovalil k Ryanovi, odišli do Ryanovej izby a ja som sama zostala sedieť na gauči v obývačke. Po niekoľkých minútach mi to nedalo a aj napriek riziku odhalenia som sa vybrala k dverám Ryanovej izby."

,,Ty si odpočúvala svojho frajera?"

,,Podľa mňa to dobré frajerky robia," podotkla a pokračovala, ,,začula som iba niečo, no niekoľkokrát spomenuli tvoje meno, takže ako dobrá kamarátka som musela zostať načúvať."

,,A čo si si teda vypočula?"

,,Len toľko, že Olivia chodila s Danielom pred dvomi rokmi, niečo sa jej stalo a odvtedy Daniel s nikým nechodil. A teraz spoznal teba a nechce k tebe cítiť nič viac, aj napriek tomu, že tam možno nejaké to viac bude."

Alicine slová som pomaly začala spracovávať. Nejaká Olivia mi bola naozaj ukradnutá, nevedela som, kto to je, čo sa jej stalo a ani prečo sa s Danielom rozišli. No jedno som teraz vedela na stopercent. Daniel ku mne cítil niečo viac. Srdce mi zaplesalo.

,,Tak?" nadvihla Alice obočie a čakala, čo na to poviem.

,,Úprimne, myslela som si, že to bude niečo horšie."

,,Chápem, ale keby si počula ten Danielov zúfalý tón, keď hovoril o tom, že s tebou nemôže byť kvôli tomu, čo sa stalo s Oliviou."

,,Asi by sme mali zistiť, kto je tá Olivia," povedala som a nakoniec som uznala, že tá Olivia by mi asi len predsa mala robiť starosti. Ak som chcela byť s Danielom, musela som mu dokázať, že aj on chce byť so mnou, aj napriek Olivii.